Svetový deň audiovizuálneho dedičstva 2025 Záber z filmu Keď chýba trombón. Foto: Archív SFÚ

Deň audiovizuálneho dedičstva prinesie „trochu twistu aj penzistu“

Písmo: A- | A+

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si každoročne pripomíname 27. októbra. Jeho zámerom je upriamiť pozornosť na význam a ochranu audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho dedičstva. Bratislavské Kino Lumière pri tejto príležitosti uvedie film zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Keď chýba trombón (1962) režiséra Ctibora Kováča. Film sa premietne z obnovenej 35 mm kópie. Jeho projekcia sa uskutoční 27. októbra o 18.20 hod. v študijnej sále SFÚ Filmotéka.

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva je príležitosťou upozorniť na hodnotu a význam audiovizuálneho dedičstva. V roku 2025 si pripomíname 20. výročie od jeho vyhlásenia. Archívne audiovizuálne inštitúcie po celom svete v tejto súvislosti organizujú aktivity na zvyšovanie povedomia o naliehavosti ochrany audiovizuálnych materiálov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú prístupnosť. „Zámerom tohto medzinárodného dňa je na jednej strane pripomenúť širokej verejnosti potrebu ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva, ale na druhej strane tiež vzdať poctu všetkým odborníkom a inštitúciám pôsobiacim v tejto oblasti, lebo iba prostredníctvom kontinuálneho uchovávania audiovizuálneho dedičstva je možné zabezpečiť jeho sprístupnenie aj budúcim generáciám,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Slovenský filmový ústav je jedinou pamäťovou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá kinematografiou. Jeho špecializovaný archív tvoria jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky. Tie odborne uchováva, spracováva, ošetruje, obnovuje, digitalizuje, katalogizuje a sprístupňuje verejnosti. Často ide o unikátne kinematografické diela nakrútené na Slovensku. Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si SFÚ pravidelne pripomína uvedením filmov zo svojich zbierok v Kine Lumière. Pri príležitosti osláv jubilejného 20. výročia tohto svetového dňa uvedie SFÚ film Ctibora Kováča Keď chýba trombón. Premietne sa z obnovenej 35 mm kópie. Ako predfilm sa rovnako z obnovenej kópie premietne Kováčova krátka satira Optimizor č. 1 z roku 1957. V nej sa predstaví vynález, ktorý vznikol krížením televízora a optimizmu.

Oslavuje sa od roku 2006

Za posledné roky sme si Svetový deň audiovizuálneho dedičstva pripomínali najmä projekciami slovenských kinematografických diel, ktoré Slovenský filmový ústav digitálne reštauroval,“ približuje pozadie výberu tohtoročného filmu Hausner. „Tento deň sa začal oslavovať po celom svete od roku 2006, ale v rovnakom roku Vláda Slovenskej republiky schválila dlhodobý Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ktorý realizuje naša inštitúcia. Rozhodli sme sa preto tentokrát zdôrazniť aj mimoriadnu dôležitosť projektu obnovy, ktorý pokračuje nepretržite už viac ako dvadsať rokov. Vybrali sme dve menej známe kinematografické diela, ktoré prešli procesom obnovy vo filmových laboratóriách, a deň audiovizuálneho dedičstva budeme oslavovať prostredníctvom tradičnej 35 mm projekcie z nových polyesterových kópií filmov.“

V projekte Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a jeho sprístupňovania sa vykonávajú kľúčové archívne činnosti, ktoré SFÚ realizuje v špecializovaných filmových laboratóriách v Zlíne. Tieto činnosti zabezpečujú archiváciu a prezerváciu audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na približne sto rokov. Až po kompletnej obnove filmových materiálov môžu prebiehať nemenej dôležité digitalizačné a reštauračné činnosti. Vo filmovom archíve SFÚ sa celkovo nachádza 8 044 titulov v celkovej metráži 3 585 853. Vďaka projektu systematickej obnovy sa podarilo obnoviť už 2 438 939 metrov, čo predstavuje 68 percent z celkovej metráže filmových materiálov v archíve SFÚ.

Jedno z prekvapení slovenského filmu

Projekcia pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva je naplánovaná presne na 27. október. „Slovenská kinematografia je plná prekvapení a toto je jedno z nich,“ predstavuje film Keď chýba trombón filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. „Film plný ´prvoligových´ hercov (Dibarbora, Machata, Adamčík, Kroner v bizarnej roli bytového umelca – avantgardistu) kombinuje ´trochu twistu aj penzistu´ – inými slovami: estrádu, grotesku, komunálnu satiru i originálny pohľad na rozostavanú panelákovú Bratislavu Ružovej doliny.“

Keď chýba trombón je televízna revue, ktorá vznikla ako zábavný film pre silvestrovský program, čo podľa Hanákovej vysvetľuje jeho žánrovú excentricitu. V dobovej kinodistribúcii sa uvádzal spolu s filmom Džezová revue (1962). Hanáková hovorí, že vo filme „závodný orchester klubu Elektromat pripravuje večerné vystúpenie, ktoré má prenášať televízia, chýba im však trombón(ista), a tak sa ho jeho dvaja členovia (Dibarbora s Machatom) vyberú hľadať. V bytovke plnej vtáčích mien – autentický panelák ´palušák´, inak tiež bytový dom zamestnancov Slovenského filmu – kontaktujú umelca, opilca, vynálezcu pokútnej pálenice i sympatického penzistu, ktorý napokon ich problém ´happy-endovo´ vyrieši.“

27. október ako Svetový deň audiovizuálneho dedičstva vyhlásila organizácia UNESCO v roku 2005 s cieľom zvýšiť povedomie o význame uchovávania audiovizuálnych a zvukových dokumentov a tým predchádzať ich poškodeniu alebo zničeniu. Zámerom je tiež zvyšovanie informovanosti verejnosti o potrebe ochrany audiovizuálneho dedičstva.

Karol Machata a František Dibarbora vo filme Ctibora Kováča Keď chýba trombón (1962). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články