Svetový deň audiovizuálneho dedičstva 2025 Záber z filmu Keď chýba trombón. Foto: Archív SFÚ

Deň audiovizuálneho dedičstva prinesie „trochu twistu aj penzistu“

Písmo: A- | A+

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si každoročne pripomíname 27. októbra. Jeho zámerom je upriamiť pozornosť na význam a ochranu audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho dedičstva. Bratislavské Kino Lumière pri tejto príležitosti uvedie film zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Keď chýba trombón (1962) režiséra Ctibora Kováča. Film sa premietne z obnovenej 35 mm kópie. Jeho projekcia sa uskutoční 27. októbra o 18.20 hod. v študijnej sále SFÚ Filmotéka.

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva je príležitosťou upozorniť na hodnotu a význam audiovizuálneho dedičstva. V roku 2025 si pripomíname 20. výročie od jeho vyhlásenia. Archívne audiovizuálne inštitúcie po celom svete v tejto súvislosti organizujú aktivity na zvyšovanie povedomia o naliehavosti ochrany audiovizuálnych materiálov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú prístupnosť. „Zámerom tohto medzinárodného dňa je na jednej strane pripomenúť širokej verejnosti potrebu ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva, ale na druhej strane tiež vzdať poctu všetkým odborníkom a inštitúciám pôsobiacim v tejto oblasti, lebo iba prostredníctvom kontinuálneho uchovávania audiovizuálneho dedičstva je možné zabezpečiť jeho sprístupnenie aj budúcim generáciám,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Slovenský filmový ústav je jedinou pamäťovou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá kinematografiou. Jeho špecializovaný archív tvoria jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky. Tie odborne uchováva, spracováva, ošetruje, obnovuje, digitalizuje, katalogizuje a sprístupňuje verejnosti. Často ide o unikátne kinematografické diela nakrútené na Slovensku. Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si SFÚ pravidelne pripomína uvedením filmov zo svojich zbierok v Kine Lumière. Pri príležitosti osláv jubilejného 20. výročia tohto svetového dňa uvedie SFÚ film Ctibora Kováča Keď chýba trombón. Premietne sa z obnovenej 35 mm kópie. Ako predfilm sa rovnako z obnovenej kópie premietne Kováčova krátka satira Optimizor č. 1 z roku 1957. V nej sa predstaví vynález, ktorý vznikol krížením televízora a optimizmu.

Oslavuje sa od roku 2006

„Za posledné roky sme si Svetový deň audiovizuálneho dedičstva pripomínali najmä projekciami slovenských kinematografických diel, ktoré Slovenský filmový ústav digitálne reštauroval,“ približuje pozadie výberu tohtoročného filmu Hausner. „Tento deň sa začal oslavovať po celom svete od roku 2006, ale v rovnakom roku Vláda Slovenskej republiky schválila dlhodobý Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ktorý realizuje naša inštitúcia. Rozhodli sme sa preto tentokrát zdôrazniť aj mimoriadnu dôležitosť projektu obnovy, ktorý pokračuje nepretržite už viac ako dvadsať rokov. Vybrali sme dve menej známe kinematografické diela, ktoré prešli procesom obnovy vo filmových laboratóriách, a deň audiovizuálneho dedičstva budeme oslavovať prostredníctvom tradičnej 35 mm projekcie z nových polyesterových kópií filmov.“

V projekte Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a jeho sprístupňovania sa vykonávajú kľúčové archívne činnosti, ktoré SFÚ realizuje v špecializovaných filmových laboratóriách v Zlíne. Tieto činnosti zabezpečujú archiváciu a prezerváciu audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na približne sto rokov. Až po kompletnej obnove filmových materiálov môžu prebiehať nemenej dôležité digitalizačné a reštauračné činnosti. Vo filmovom archíve SFÚ sa celkovo nachádza 8 044 titulov v celkovej metráži 3 585 853. Vďaka projektu systematickej obnovy sa podarilo obnoviť už 2 438 939 metrov, čo predstavuje 68 percent z celkovej metráže filmových materiálov v archíve SFÚ.

Jedno z prekvapení slovenského filmu

Projekcia pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva je naplánovaná presne na 27. október. „Slovenská kinematografia je plná prekvapení a toto je jedno z nich,“ predstavuje film Keď chýba trombón filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. „Film plný ´prvoligových´ hercov (Dibarbora, Machata, Adamčík, Kroner v bizarnej roli bytového umelca – avantgardistu) kombinuje ´trochu twistu aj penzistu´ – inými slovami: estrádu, grotesku, komunálnu satiru i originálny pohľad na rozostavanú panelákovú Bratislavu Ružovej doliny.“

Keď chýba trombón je televízna revue, ktorá vznikla ako zábavný film pre silvestrovský program, čo podľa Hanákovej vysvetľuje jeho žánrovú excentricitu. V dobovej kinodistribúcii sa uvádzal spolu s filmom Džezová revue (1962). Hanáková hovorí, že vo filme „závodný orchester klubu Elektromat pripravuje večerné vystúpenie, ktoré má prenášať televízia, chýba im však trombón(ista), a tak sa ho jeho dvaja členovia (Dibarbora s Machatom) vyberú hľadať. V bytovke plnej vtáčích mien – autentický panelák ´palušák´, inak tiež bytový dom zamestnancov Slovenského filmu – kontaktujú umelca, opilca, vynálezcu pokútnej pálenice i sympatického penzistu, ktorý napokon ich problém ´happy-endovo´ vyrieši.“

27. október ako Svetový deň audiovizuálneho dedičstva vyhlásila organizácia UNESCO v roku 2005 s cieľom zvýšiť povedomie o význame uchovávania audiovizuálnych a zvukových dokumentov a tým predchádzať ich poškodeniu alebo zničeniu. Zámerom je tiež zvyšovanie informovanosti verejnosti o potrebe ochrany audiovizuálneho dedičstva.

Karol Machata a František Dibarbora vo filme Ctibora Kováča Keď chýba trombón (1962). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články