Svetový deň audiovizuálneho dedičstva 2025 Záber z filmu Keď chýba trombón. Foto: Archív SFÚ

Deň audiovizuálneho dedičstva prinesie „trochu twistu aj penzistu“

Písmo: A- | A+

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si každoročne pripomíname 27. októbra. Jeho zámerom je upriamiť pozornosť na význam a ochranu audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho dedičstva. Bratislavské Kino Lumière pri tejto príležitosti uvedie film zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Keď chýba trombón (1962) režiséra Ctibora Kováča. Film sa premietne z obnovenej 35 mm kópie. Jeho projekcia sa uskutoční 27. októbra o 18.20 hod. v študijnej sále SFÚ Filmotéka.

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva je príležitosťou upozorniť na hodnotu a význam audiovizuálneho dedičstva. V roku 2025 si pripomíname 20. výročie od jeho vyhlásenia. Archívne audiovizuálne inštitúcie po celom svete v tejto súvislosti organizujú aktivity na zvyšovanie povedomia o naliehavosti ochrany audiovizuálnych materiálov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú prístupnosť. „Zámerom tohto medzinárodného dňa je na jednej strane pripomenúť širokej verejnosti potrebu ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva, ale na druhej strane tiež vzdať poctu všetkým odborníkom a inštitúciám pôsobiacim v tejto oblasti, lebo iba prostredníctvom kontinuálneho uchovávania audiovizuálneho dedičstva je možné zabezpečiť jeho sprístupnenie aj budúcim generáciám,“ hovorí Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.

Slovenský filmový ústav je jedinou pamäťovou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá kinematografiou. Jeho špecializovaný archív tvoria jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky. Tie odborne uchováva, spracováva, ošetruje, obnovuje, digitalizuje, katalogizuje a sprístupňuje verejnosti. Často ide o unikátne kinematografické diela nakrútené na Slovensku. Svetový deň audiovizuálneho dedičstva si SFÚ pravidelne pripomína uvedením filmov zo svojich zbierok v Kine Lumière. Pri príležitosti osláv jubilejného 20. výročia tohto svetového dňa uvedie SFÚ film Ctibora Kováča Keď chýba trombón. Premietne sa z obnovenej 35 mm kópie. Ako predfilm sa rovnako z obnovenej kópie premietne Kováčova krátka satira Optimizor č. 1 z roku 1957. V nej sa predstaví vynález, ktorý vznikol krížením televízora a optimizmu.

Oslavuje sa od roku 2006

Za posledné roky sme si Svetový deň audiovizuálneho dedičstva pripomínali najmä projekciami slovenských kinematografických diel, ktoré Slovenský filmový ústav digitálne reštauroval,“ približuje pozadie výberu tohtoročného filmu Hausner. „Tento deň sa začal oslavovať po celom svete od roku 2006, ale v rovnakom roku Vláda Slovenskej republiky schválila dlhodobý Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ktorý realizuje naša inštitúcia. Rozhodli sme sa preto tentokrát zdôrazniť aj mimoriadnu dôležitosť projektu obnovy, ktorý pokračuje nepretržite už viac ako dvadsať rokov. Vybrali sme dve menej známe kinematografické diela, ktoré prešli procesom obnovy vo filmových laboratóriách, a deň audiovizuálneho dedičstva budeme oslavovať prostredníctvom tradičnej 35 mm projekcie z nových polyesterových kópií filmov.“

V projekte Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a jeho sprístupňovania sa vykonávajú kľúčové archívne činnosti, ktoré SFÚ realizuje v špecializovaných filmových laboratóriách v Zlíne. Tieto činnosti zabezpečujú archiváciu a prezerváciu audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na približne sto rokov. Až po kompletnej obnove filmových materiálov môžu prebiehať nemenej dôležité digitalizačné a reštauračné činnosti. Vo filmovom archíve SFÚ sa celkovo nachádza 8 044 titulov v celkovej metráži 3 585 853. Vďaka projektu systematickej obnovy sa podarilo obnoviť už 2 438 939 metrov, čo predstavuje 68 percent z celkovej metráže filmových materiálov v archíve SFÚ.

Jedno z prekvapení slovenského filmu

Projekcia pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva je naplánovaná presne na 27. október. „Slovenská kinematografia je plná prekvapení a toto je jedno z nich,“ predstavuje film Keď chýba trombón filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. „Film plný ´prvoligových´ hercov (Dibarbora, Machata, Adamčík, Kroner v bizarnej roli bytového umelca – avantgardistu) kombinuje ´trochu twistu aj penzistu´ – inými slovami: estrádu, grotesku, komunálnu satiru i originálny pohľad na rozostavanú panelákovú Bratislavu Ružovej doliny.“

Keď chýba trombón je televízna revue, ktorá vznikla ako zábavný film pre silvestrovský program, čo podľa Hanákovej vysvetľuje jeho žánrovú excentricitu. V dobovej kinodistribúcii sa uvádzal spolu s filmom Džezová revue (1962). Hanáková hovorí, že vo filme „závodný orchester klubu Elektromat pripravuje večerné vystúpenie, ktoré má prenášať televízia, chýba im však trombón(ista), a tak sa ho jeho dvaja členovia (Dibarbora s Machatom) vyberú hľadať. V bytovke plnej vtáčích mien – autentický panelák ´palušák´, inak tiež bytový dom zamestnancov Slovenského filmu – kontaktujú umelca, opilca, vynálezcu pokútnej pálenice i sympatického penzistu, ktorý napokon ich problém ´happy-endovo´ vyrieši.“

27. október ako Svetový deň audiovizuálneho dedičstva vyhlásila organizácia UNESCO v roku 2005 s cieľom zvýšiť povedomie o význame uchovávania audiovizuálnych a zvukových dokumentov a tým predchádzať ich poškodeniu alebo zničeniu. Zámerom je tiež zvyšovanie informovanosti verejnosti o potrebe ochrany audiovizuálneho dedičstva.

Karol Machata a František Dibarbora vo filme Ctibora Kováča Keď chýba trombón (1962). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Jana Kovalčiková a Milan Ondrík vo filme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Filmtopia

Hľadá samu seba, ale bez lásky to nepôjde

Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti. Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra. Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu. Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku. Čiastkový objekt Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla...
Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Igric ako slávnostné podujatie vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Porota však ocenila mnoho skvelých osobností slovenskej kinematografie. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore vrúcne spomínal aj svoju manželku Zuzanu Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a on podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že herecký výkon Juraja...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články