DigiTraining Plus – v Bratislave sa hovorilo o kinách

V bratislavskom Kine Lumière sa 28. augusta uskutočnil medzinárodný projekt DigiTraining Plus. Jeho program tvorili prednášky a prezentácie profesionálov z oblasti technologického zabezpečovania kín, digitalizácie, distribúcie či propagácie. Väčšia časť programu sa pritom sústredila do Prahy, kde podujatie organizovala Asociácia prevádzkovateľov kín. Slovenskými partnermi projektu boli Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Na úvod bratislavskej časti predstavila Elisabetta Brunella z MEDIA Salles aktuálnu situáciu digitalizácie kín v Európe a ich návštevnosti. Z jej údajov vyplýva, že zlepšenie návštevnosti kín sa vlani spájalo prevažne so strednou a s východnou časťou Európy. Zo 145 000 kinosál na svete je už 132 000 digitalizovaných, v Európe to platí o 91 percentách sál. Na Slovensku je ich 76 percent, teda 164, v Česku 55 percent (458). Ako pripomenul v nasledujúcom príspevku generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, posledná, štvrtá sála Kina Lumière v Bratislave bude digitalizovaná túto jeseň. Kým Dubecký sa venoval histórii tohto kina, Peter Csordás predstavil projekt Digitálna audiovízia a digitalizačné pracovisko, ktoré sa nachádza v suteréne kina a účastníci programu si ho po prednáške mohli prezrieť. Zaujímavú tému využívania sociálnych sietí v kinárskom odvetví predniesol český expert Adam Zbiejczuk. Na záver bratislavského programu DigiTrainingu vystúpil Giovanni Cozzi – prezident spoločnosti Rising Alternative, ktorá sa zaoberá ponukou alternatívneho obsahu, ako sú záznamy opier, baletných a divadelných predstavení, koncertov klasickej či populárnej hudby, do kín.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články