DigiTraining Plus – v Bratislave sa hovorilo o kinách

Písmo: A- | A+

V bratislavskom Kine Lumière sa 28. augusta uskutočnil medzinárodný projekt DigiTraining Plus. Jeho program tvorili prednášky a prezentácie profesionálov z oblasti technologického zabezpečovania kín, digitalizácie, distribúcie či propagácie. Väčšia časť programu sa pritom sústredila do Prahy, kde podujatie organizovala Asociácia prevádzkovateľov kín. Slovenskými partnermi projektu boli Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Na úvod bratislavskej časti predstavila Elisabetta Brunella z MEDIA Salles aktuálnu situáciu digitalizácie kín v Európe a ich návštevnosti. Z jej údajov vyplýva, že zlepšenie návštevnosti kín sa vlani spájalo prevažne so strednou a s východnou časťou Európy. Zo 145 000 kinosál na svete je už 132 000 digitalizovaných, v Európe to platí o 91 percentách sál. Na Slovensku je ich 76 percent, teda 164, v Česku 55 percent (458). Ako pripomenul v nasledujúcom príspevku generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, posledná, štvrtá sála Kina Lumière v Bratislave bude digitalizovaná túto jeseň. Kým Dubecký sa venoval histórii tohto kina, Peter Csordás predstavil projekt Digitálna audiovízia a digitalizačné pracovisko, ktoré sa nachádza v suteréne kina a účastníci programu si ho po prednáške mohli prezrieť. Zaujímavú tému využívania sociálnych sietí v kinárskom odvetví predniesol český expert Adam Zbiejczuk. Na záver bratislavského programu DigiTrainingu vystúpil Giovanni Cozzi – prezident spoločnosti Rising Alternative, ktorá sa zaoberá ponukou alternatívneho obsahu, ako sú záznamy opier, baletných a divadelných predstavení, koncertov klasickej či populárnej hudby, do kín.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1974: Kronika spred polstoročia

Zvyšok, generácia vo veku nad 55 rokov (autor nepredpokladá, že deti v predškolskom veku vedeli vnímať spoločenské súvislosti), môže zase uvažovať o tom, či to, čo uvidí, odzrkadľuje jeho vtedajší život. Oslavy SNP, dožinkové slávnosti, spomienka na prvú oslobodenú obec a na Duklu nereflektujú všedné starosti, chýbajúci tovar každodennej potreby, atmosféru vzájomnej nedôvery a podozrievania, donášačstvo. (Hoci s tými poslednými sa stretneme aj dnes, ich následky sú iné.) Ústrednou témou prvých troch týždenníkov sú oslavy SNP. Režisér Peter Hledík (v č. 35) na ne pozerá „kultúrnym pohľadom“: Ján Cikker spomína na zvučku povstaleckého rádia, ktorú skomponoval, vyšla kniha Pieseň o SNP, ktorú fotografiami ilustroval Karol Kállay, v Bratislave otvorili výstavu dokumentov o SNP Hlboké korene. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu pre Vlada Bahnu k jeho šesťdesiatke sem akosi nepatrilo, ale to vedeli len zasvätení... V Bratislave na Námestí SNP odhalili (č. 36) nový pamätník Jána Kulicha a potom sa už za účasti československých aj sovietskych politických celebrít išlo oslavovať do Banskej Bystrice. Klementovi Gottwaldovi odhalili pamätník vo Vrútkach (č. 37), hoci to priamu súvislosť s povstaním nemalo, a spravodajcovia nezabudli zachytiť vyznamenanie filmárov z radov účastníkov Povstania. Najmä vďaka Karolovi Krškovi sa z neho zachovali cenné dokumentárne zábery. Triádu zavŕšila premiéra filmu Deň, ktorý neumrie (šot z nakrúcania bol v októbrovom programe). Na záver leta bolo...
Záber z filmu Ema a smrtihlav, ktorý Slovenská filmová a televízna akadémia vyslala uchádzať sa o Oscara.

téma Oscar pre slovenský film?

„Dlhodobo máme pocit, že sa propagácii slovenského filmu v zahraničí, ale vlastne ani u nás doma nevenuje dostatočná pozornosť ani finančné zabezpečenie. Je zarážajúce, že do výroby slovenských filmov investujeme milióny, ale do ich propagácie u nás a v zahraničí investujeme rádovo iba pár desiatok tisíc. Potom sa všetci čudujeme, prečo je o slovenský film taký malý záujem a je takmer neviditeľný,“ odpovedajú na otázky Film.sk spoločne producent a režisér Ivan Ostrochovský a producentka Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Spoločnosť sa podieľala na trojici filmov, ktoré reprezentovali Slovensko na cenách americkej Akadémie filmových vied a umení (AMPAS) – Oscaroch v kategórii medzinárodných filmov (do roku 2019 kategória cudzojazyčných filmov). Naposledy to bola vlani Svetloplachosť (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský).  „Kampaň sme mali možnosť vyskúšať si celkom trikrát. V roku 2015 to bolo s filmom Koza, v roku 2021 s filmom Cenzorka a v roku 2023 s filmom Svetloplachosť. Hlasovanie v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film sa za ten čas signifikantne zmenilo: členovia AMPAS sa najprv musia do hlasovacieho procesu prihlásiť a kvalifikovať sa. Vzápätí sú rozdelení do skupín – každá z nich posudzuje iných národných nominantov. Až keď vyhodnotia filmy vo svojej skupine, majú nárok hlasovať aj o filmoch z iných skupín,“ približujú Tomková a Ostrochovský...
Zobraziť všetky články