Dozreli ďalšie „melóny“

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival študentských filmov Early Melons po ročnej pauze opäť vo svojom programe reflektoval aktuálny stav študentskej audiovizuálnej tvorby. Počas 5. ročníka festivalu bolo uvedených 77 súťažných aj nesúťažných krátkometrážnych študentských filmov z celého sveta. Od 5. do 8. decembra sa v bratislavskom priestore súčasnej kultúry A4 predstavilo divákom to najlepšie od domácich tvorcov, od študentov európskych filmových škôl a z festivalov krátkeho filmu. Súťaž pozostávala z dvoch sekcií – domácej a zahraničnej. O Cene za najlepší slovenský film rozhodovala porota v zložení: filmová teoretička, prekladateľka a poetka Mária Ferenčuhová, režisér Mátyás Prikler a dramaturg Jan Gogola st. O víťazovi medzinárodnej súťaže rozhodovali český režisér Václav Kadrnka, producentka Andrea Taschler z Maďarska a chorvátsky filmový kritik Stepjan Hundić. Okrem projekcií filmov festival ponúkol napríklad masterclass vedený členom poroty Václavom Kadrnkom, koncerty a ďalší sprievodný program. Cenu za najlepší slovenský film si napokon odniesla snímka Pavla Čižmára Oslava. Zvláštne uznania poroty boli udelené dokumentu Otisky (r. Růžena Rausová, Stanislav Králik) z produkcie Akadémie umení v Banskej Bystrici a animovanej snímke z produkcie bratislavskej VŠMU Lighta (r. Andrej Gregorčok). V medzinárodnej súťaži získala Cenu za najlepší animovaný film snímka Montenegro (r. Louiz Stockler, Veľká Británia), Cenu za najlepší hraný film si odniesla čierna komédia She (r. Moon Seong-hyeok, Južná Kórea). Porota udelila aj dve Zvláštne uznania filmom Welkom (r. Pablo Munoz Gomez, Belgicko) a Morning Train (r. Delia Hess, Švajčiarsko). Grand Prix festivalu získal film Tired of Swimming (r. Anna Eijsbouts, Veľká Británia). Festival ukončilo premietanie víťazných snímok v kine Mladosť. Ďalší ročník festivalu je naplánovaný na marec 2015.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Recenzia Mačacia odysea

Má tmavú krátku srsť, ohnivý pohľad, je prítulná, hneď by chytila za srdce citlivú ľudskú bytosť. Ľudí však v tomto príbehu nestretáva, ich existencia na Zemi sa už nezaznamenáva. Zrejme nie je náhoda, že práve ona sa túla medzi pozostatkami ich prítomnosti, stelesňujúc voľakedajší hrejivý pocit domova na modrej planéte. Mačka má predsa sedem životov. Mačacia odysea, animovaný kandidát na nastávajúceho Oscara, prichádza do slovenských kín 2. januára 2025. Hladina stúpa Potuluje sa po prazvláštnych, záhadných miestach. Niektoré nesú stopy bájnej civilizácie, vyvolávajú pocit slobody, ale nie bezpečia. Opustené obydlia rozličných tvarov a stavebných slohov zarástli hustou zeleňou. Kedysi v nich niekto zjavne prebýval, teraz sú prázdne, medzi múrmi je ticho a v zabudnutých predmetoch dennej potreby sa skrývajú duchovia minulosti.  Mačka beží popri rieke lemovanej lúkou a lesom, pod stráňami plnými kvitnúcich lúčnych kvetov. Bol by to dokonalý obrázok harmónie prírody, keby v nej zároveň nerástlo aj zvláštne napätie. Do zdanlivo idylickej atmosféry zrazu bezhlavo vbehne obrovské stádo jeleňov. Čo sa to deje? Voda v rieke začína stúpať, vylieva sa. Rozpínavý živel čím ďalej, tým mohutnejšie zaplavuje lúku, stromy, údolie aj opustené obydlia. A postupne berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty. Utekať pred ním alebo vyskočiť na najvyšší konár stromu, kde tak...
Veronika Kolejáková, scenáristka a psychoterapeutka.

Zásadné filmy Veroniky Kolejákovej

Film Večný svit nepoškvrnenej mysle sa mi zakaždým spája s jedinečnou príležitosťou bezpečne sa pri jeho sledovaní odovzdať prežívaniu smútku a strachu z osamelosti. Žiaľ je dôležitá emócia, no väčšinou sa ho prvotne snažíme zbaviť, aby sme ho nemuseli pridlho cítiť. Bojíme sa, že sa stane neúnosným.  Večný svit Charlieho Kaufmana svojou ľahkosťou a spôsobom, akým narába s tenkou líniou medzi komickým odstupom a zaplavením, hovorí o hlbokej frustrácii, bezradnosti, a zúfalstve v boji s hrozbou prázdnoty a neutíchajúcej bolesti.  Každú bolesť prirodzene vnímame ako ohrozujúcu. Je to inštinkt, dôležitý životný signál, bolesti sa spontánne snažíme vyhnúť. Nielen v mojej terapeutickej praxi, ale aj sama pred sebou si však často musím znovu a znovu nahlas opakovať, že dotýkať sa smútku, pripustiť jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť, prijať celú jeho hĺbku a uvedomiť si, ako veľmi nás napriek bolesti chráni a umožňuje nám v ťažkých chvíľach niečo cítiť, je jediný spôsob, ako sa z neho bezpečne a trvalo vynoriť. Vystaviť sa mu prináša nádej, ostať v znecitlivení ho paradoxne prehlbuje. Večný svit nepoškvrnenej mysle. Foto: Cinemax V duchu filozofického základu gestalt terapie, ktorej sa venujem, je podmienkou asimilácie, prispôsobenia sa, aj nevyhnutná deštrukcia. Cez konflikt medzi rozumovým prijatím straty a spomienkami sa prenesieme jedine odsmútením. Kaufman sa pohráva s možnosťou postaviť sa deštrukcii spomienok na odpor, no jeho hrdinovia pri...
Zobraziť všetky články