Emil Fornay nakrúcal paradoxy života

Je leto roku 1974, v sálach nie je klimatizácia, tak potrebujete trochu schladiť. Vžite sa do roly návštevníka kina, ktorému pred každým premietaním filmu, čo si vybral, naservírujú desať minút propagandy. (Ak vám to evokuje v súčasnosti nanútené dlhé minúty reklám pred každým filmom v cineplexoch, uvažujete správne.) Pretože sa blížia oslavy tridsiateho výročia SNP, polovica týždenníkov v každom párnom čísle túto historickú udalosť pripomína Dá sa konštatovať, že spravodajcovia svoju úlohu dramaturgicky zvládli. Štyria rôzni autori (Mikuláš Fodor, Marcela Plítková, Rudolf Ferko a Igor Dobiš) v monotematických vydaniach oboznamujú diváka s jeho prípravami, priebehom i povstaleckého súčasnosťou kraja. Menej spokojní môžeme byť s realizáciou tohto projektu. Často opakované archívne zábery bojov, stereotypné spomienky účastníkov vyzdvihujúcich partizánskych veliteľov, najmä sovietskych, či patetická oslava súčasnosti v kraji, v ktorom „na nepoznanie sa zmenila tvár, kde bieda mala odveké právo“. Tú novú tvár reprezentovali závody v Žiari nad Hronom, Biotika v Slovenskej Ľupči, Podpolianske strojárne v Detve, nová škola v Nemeckej či hotel na Donovaloch. Vari najúspešnejšia bola Marcela Plítková (TvF č. 30) originálnou reportážou zo Sklabine, „prvého oslobodeného územia Československa v auguste 1944“. Tu 11. augusta založili prvý partizánsky štáb, vyhlásili Revolučný národný výbor a nad jeho sídlom vyvesili československú vlajku. Na to všetko spomínajú autentickí účastníci a svedkovia. Nie že by šlo o neznáme fakty, ale...

Mačka je samotárske zviera, ale keď jej domov zničí povodeň, nájde útočisko na lodi obývanej rôznymi zvieracími druhmi, s ktorými sa musí spojiť, hoci sú celkom odlišné ako ona. Zdá sa totiž, že starý svet, plný pozostatkov ľudskej prítomnosti, sa končí. Na osamelej lodi, ktorá sa plaví mystickou zaplavenou krajinou, sa zvierací pasažieri vyrovnávajú s výzvami a nebezpečenstvami nového sveta. Divácky vďačný rodinný animák? Áno. Volá sa Mačacia odysea a bude otváracím filmom 11. ročníka jesennej filmovej prehliadky Be2Can, ktorá sa začína 9. 9.  V pätách pixaroviek Pre organizátorov festivalu je práve Mačacia odysea dôkazom, že kvalitné animované filmy už nie sú len výsadou disneyovských štúdií a východná Európa im plnohodnotne konkuruje. Film lotyšsko-francúzsko-belgickej produkcie režíroval Gints Zilbalodis a bude aj národným kandidátom Lotyšska na nadchádzajúceho Oscara v kategórii medzinárodný film.  Prestížnu súťažnú prehliadku Be2Can v podobe najčerstvejších noviniek z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes prináša opäť distribučná spoločnosť Film Europe v duchu otvorenej platformy pre dôstojnú prezentáciu kvalitného filmu. Tento rok to bude v premiére jedenásť filmov rozličných žánrov a provokatívnych štýlov z dielne zaujímavých režisérskych osobností, k tomu inšpiratívne diskusie naživo aj online, zážitkové premietanie či workshop.  https://youtu.be/pXwV_xyZQ74?si=p-cemUnuR8Rlv66J Trailer k filmu Mačacia odysea, ktorý otvorí tohtoročný festival Be2Can. Špióni filmového biznisu Organizátori prehliadky dlhodobo prežívajú rušné a náročné obdobie – program zostavujú...

Film Ema a smrtihlav nakrútila Iveta Grófová podľa rovnomennej novely Petra Krištúfka. Vychádzala zo scenára, ktorý pre predčasnú smrť nestihol spisovateľ a režisér realizovať. Krištúfek v knihách ako Dom hluchého alebo Atlas zabúdania formou kroniky, dokumentárnej montáže a miešania fikcie s históriou sprostredkúval kolektívnu pamäť Slovenska a genius loci strednej Európy. Iveta Grófová zase vo filmoch Až do mesta Aš a Piata loď preukázala tak vnímavosť pre dospievajúce protagonistky a prácu s neprofesionálnymi či detskými herečkami a hercami, ako aj schopnosť kreatívne prepojiť sociálnu realitu s jej zvnútorneným obrazom. Spojenie týchto dvoch, na prvý pohľad odlišných talentov sa na adaptáciu útlej novely inšpirovanej skutočnými udalosťami ukázalo ako prekvapujúco dobrá voľba. Hlavný hrdina knihy i filmu Šimon, syn Čecha a Židovky, sa počas vojny ukrýva v chlieve u rodinnej známej maďarského pôvodu v Podunajských Biskupiciach a utieka sa do paralelného sveta, kde dievča z reklamy v časopise ohrozuje zlovestný muž so znakom lebky na vojenskej uniforme. Novela vychádzala z perspektívy chlapca a jeho fantazijnej projekcie reality. Grófovej filmová adaptácia sa zamerala na perspektívu maďarskej vdovy Mariky, ktorá manévruje medzi nástrahami doby: statusom osamelej ženy a cudzinky v štáte budovanom na jednotnom etnickom princípe, túžbou prežiť a pocitom zodpovednosti za cudzie dieťa. Autorsky sa vpisovať do cudzej látky je neľahká úloha. Grófová sa s ňou vyrovnala poctivo: okrem zmeny rozprávačskej perspektívy z ukrývaného...