Febiofest ide za divákmi do regiónov

Febiofest 2014 má za sebou bratislavskú časť, najbohatšiu na filmový program i sprievodné podujatia, a od 27. marca sa už presúva do ďalších slovenských miest. Postupne si programový výber z 21. MFF Febiofest môžu pozrieť diváci v Trenčíne, Košiciach, Martine, Banskej Bystrici, Trnave, Prievidzi, Kežmarku a Prešove.

V Košiciach sa festival skončil už 30. marca a v Trenčíne a Martine trval do 1. apríla. V Banskej Bystrici sa koná do 3. apríla a tamojší program sa sústreďuje na české a slovenské novinky z dokumentárnej tvorby. Diváci uvidia napríklad film Zuzana Michnová – Jsem slavná tak akorát (r. J. Němcová), venovaný známej českej speváčke, český dokument slovenskej režisérky Ivety Grófovej Blues pro sólo matky alebo snímku Patrika Lančariča HRANA – 4 filmy o Marekovi Brezovskom. V trnavskom programe Febiofestu (30. marec – 3. apríl) sa stretli zaujímavé domáce aj zahraničné novinky. K tým prvým patria slovenské dokumenty Prvá: Magda Husáková Lokvencová v réžii Zuzany Liovej či Felvidék – Horná zem Vladislavy Plančíkovej, v druhej skupine je napríklad oceňovaný film amerického režiséra Wesa Andersona Grandhotel Budapešť. Ten uvidia aj diváci v Kežmarku, kde sa festival uskutoční od 11. do 14. apríla v FK Iskra. Tamojšie publikum má možnosť vidieť aj film Hořící keř i dokument venovaný jeho režisérke Návrat Agnieszky H. (r. K. Krauze, J. Petrycki). Na filmovú verziu minisérie o Janovi Palachovi sa môžu tešiť i diváci v Prievidzi (8. – 11. apríl). A bohatá je ponuka Febiofestu v Prešove, ktorý je jeho poslednou zastávkou (13. – 17. apríl). Filmový klub Pocity tam okrem iného ponúkne Filmový kabinet deťom, ale aj výber zo slovenských a z českých dokumentov či zahraničných hraných snímok. V každom zo spomínaných mimobratislavských miest Febiofest uvedie ocenené tituly Súťaže krátkych filmov krajín V4.

Kompletný program 21. ročníka festivalu nájdete na www.febiofest.sk.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články