Febiofest smeruje do regiónov

Po bratislavskej časti Febiofestu, ktorá sa konala od 17. do 23. marca a navštívilo ju viac ako 9 200 divákov, sa medzinárodný festival filmových klubov presúva do ďalších deviatich miest Slovenska. Od 31. marca do 3. apríla je výber z festivalového programu v trenčianskom Artkine Metro, ktoré uvádza aj niekoľko filmov tohtoročného držiteľa Výročnej ceny ASFK Petra Zelenku (Visací zámek 1982 – 2007, Mňága – Happy End, Rok diabla, Knoflíkáři), dokumentárnu novinku Roberta Kirchhoffa a Filipa Remundu Para nad riekou a japonský animovaný titul Chlapec vo svete príšer. Dvadsiaty tretí Febiofest sa predstaví aj v Košiciach, a to hneď na dvoch miestach: v kine Úsmev (2. – 4. 4.) a v Tabačke (3. – 5. 4.). Od 4. do 7. 4. sa festival udomácni v Banskej Bystrici (FK v Múzeu SNP) a v Kežmarku (FK Iskra). V oboch mestách sa bude premietať napríklad dokument Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu Zkáza krásou a oceňovaná turecká snímka Mustang. Obe ponúkne aj FK Pocity v Prešove, kde sa Febiofest zastaví v dňoch 5. až 7. 4. a divákom pripomenie i Juráčkov film Případ pro začínajícího kata z roku 1969. V martinskom kine Strojár (5. – 10. 4.) Febiofest zase pripomenie Hanákov dokument Papierové hlavy (1995) a okrem Zelenku tam upozorní aj na ďalšieho laureáta Výročnej ceny ASFK Otara Iosselianiho (Raňajky v Benátkach). Festival bude potom pokračovať v Trnave (FK Naoko, 11. – 15. 4.), Prievidzi (FK ’93, 11. – 14. 4.) a poslednou zastávkou bude kino Junior v Leviciach (13. – 16. 4.). V každom z uvedených miest sa premietnu aj víťazné krátke snímky 23. Febiofestu.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články