Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 20. marca 2025 rozhodovala o dotáciách pre filmové festivaly a o štipendiách pre profesionálnych tvorcov. Robila tak v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.

Asociácie pôsobiace v audiovízii sa v tejto veci obrátia na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú ďalšie právne kroky. Rozhodnutím rady došlo podľa nich k porušeniu ústavných práv niektorých žiadateľov, k porušeniu Charty základných práv Európskej únie (najmä článkov 21 a 22), ako aj k porušeniu zákona o Audiovizuálnom fonde a viacerých vnútorných predpisov fondu.

Asociácie zároveň podporia jednotlivé dotknuté subjekty, ak sa rozhodnú na ochranu svojich práv podniknúť ďalšie kroky.

Festivaly

Členovia rady fondu vymenovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou: Ingrid Štepanovičová, Štefan Nižňanský, Štefan Dlugolinský, Jozef Chudík a Jana Prágerová koordinovane zablokovali odbornou komisiou navrhnutú podporu šiestim festivalom: Filmový festival inakosti, June Film Fest, Scandi, Be2Can, Jeden svet a Cinedu.

Aby tak mohli urobiť, musel niektorý člen rady navrhnúť vyňatie týchto festivalov z protokolu odbornej komisie na samostatné hlasovanie a zdôvodniť tento návrh.

Návrh predniesla Ingrid Štepanovičová s odôvodnením, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov musí fond nakladať s prostriedkami racionálne a keďže: „rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov“,navrhla „menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať“.

Za „menej úspešné festivaly“ považovala Štepanovičová tie, ktoré sa v protokole odbornej komisie umiestnili na 3., 4., 5., 6., 8. a 12. mieste. Po tom, ako menovaní členovia rady zablokovali ich podporu, boli podporené festivaly na 9., 10. a 11. mieste, pričom niektorým z nich rada pridelila vyššiu sumu, než odporúčala komisia. 

Zhodou okolností boli medzi „menej úspešnými festivalmi“ tie, ktoré sú zamerané na ochranu ľudských práv: Filmový festival inakosti (v hodnotení komisie tretí) a Jeden svet či podujatia Scandi a B2Can, ktoré organizuje už viac ako desať rokov spoločnosť Ivana Hronca, manžela Silvie Hroncovej, ministerky kultúry v roku 2023.

Za pätnásť rokov fungovania fondu nemala žiadna ideológia ani žiadna politická strana vplyv na jeho rozhodovanie o podpore. Zablokovanie podpory dôležitým a renomovaným festivalom je diskriminačné a je prejavom ideológie postavenej na potláčaní práv menšín, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia.

Štipendiá

Svojvoľnosť a neprofesionalitu nových členov rady dokumentuje diskusia k schvaľovaniu štipendií, ktorá prebehla na marcovom zasadnutí. Štipendiá pre profesionálnych tvorcov sú štandardné v celej Európe a fond ich poskytuje priamo na základe zákona o Audiovizuálnom fonde (rovnako ako Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín).

Výzva, na základe ktorej v k novembru predložilo žiadosti o štipendium 45 tvorcov, bola vyhlásená v súlade so schválenou Štruktúrou podpornej činnosti na rok 2024. Napriek tomu noví členovia rady pri schvaľovaní protokolu odbornej komisie otvorili otázku „zmyslu štipendií“. Podmienky pre štipendistov pritom podrobne stanovuje ďalší interný predpis: príloha k Zásadám poskytovania finančných prostriedkov.

Podľa zverejneného záznamu z rokovania sa Ingrid Štepanovičová spýtala, či sú žiadateľmi študenti alebo ľudia, ktorí už v audiovízii pôsobia. Štefana Nižňanského zaujímal význam prideľovania štipendií. Jozef Chudík chcel vedieť, či sa štipendiá vyúčtovávajú. Jana Prágerová sa zaujímala, ako dlho sú štipendiá prideľované.

Ingrid Štepanovičová sa spýtala, čo sa deje ďalej s dielami, ktoré na základe štipendií vzniknú a navrhla, že by bolo vhodnejšie dať tie prostriedky producentom. Štefan Dlugolinský požiadal o štatistické údaje o efektivite využitia štipendií.

Zbytočne vynaložené prostriedky

Tento súhrn vyjadrení členov rady poukazuje na to, že nielenže vôbec nepoznajú prax, ale najmä neovládajú základné vnútorné predpisy fondu, na základe ktorých majú rozhodovať. Napokon títo piati členovia rady zablokovali schválenie celého protokolu, takže fond nepridelil ani jedno štipendium.

Toto rozhodnutie je v rozpore s viacerými vnútornými predpismi fondu. Spochybnenie zmyslu podporovania tvorcov formou štipendií priamo odporuje zneniu zákona o Audiovizuálnom fonde. 

Audiovizuálny fond je okrem iného povinný podľa zákona riadne a účelne hospodáriť a účelne rozdeľovať svoje zdroje. Žiadosti o štipendiá predložené na základe zverejnenej výzvy fondu posudzovalo postupne sedem členov odbornej komisie, ktorí za to boli finančne honorovaní.

Kancelária fondu administratívne spracovala štyridsaťpäť žiadostí o štipendium a dve o podporu účasti na podujatiach a organizačne zabezpečila prácu komisie. Všetky tieto prostriedky boli vynaložené v konečnom dôsledku úplne zbytočne. Konaním rady fondu došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami fondu.

Všetci žiadatelia o štipendium zaplatili administratívny poplatok, za ktorý mala byť ich žiadosť profesionálne posúdená. Je otázne, či by fond nemal žiadateľom poplatok vrátiť, keďže rada zrušila celé kolo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov formou tvorivého štipendia.

Na záver

Audiovizuálny fond je verejnoprávna inštitúcia a na jej financovaní sa podieľajú všetky subjekty pôsobiace v audiovizuálnom priemysle, ako aj samotní daňoví poplatníci. Presadzovanie akejkoľvek ideológie v jeho rozhodovaní je v rozpore so zákonom, na základe ktorého bol zriadený. Diskriminácia niektorých filmových festivalov na marcovom rokovaní rady Audiovizuálneho fondu núti filmárske asociácie obrátiť sa na príslušné orgány.

Svojvoľné rozhodnutie o nepridelení nijakých štipendií, ale aj o zablokovaní podpory pre vývoj filmu o vražde Daniela Tupého vo februári 2025 či pridelenie najvyššej podpory projektu Štúr, ktorým rada obišla všetkých päť lepšie hodnotených projektov v januári 2025 si vyžaduje verejne klásť otázky.

Filmárske asociácie týmto žiadajú členov rady, aby začali svoju funkciu, za ktorú sú finančne odmeňovaní, vykonávať profesionálne, dodržiavať zákony, vnútorné predpisy fondu a zásadu rovného prístupu.

„Všetky profesijné organizácie pôsobiace v audiovízii vždy k sebe navzájom pristupovali veľmi korektne a kolegiálne. Uvedomujeme si,
že sme súčasťou jedného spoločného priestoru a že pre jeho rozvoj je dôležité mať profesionálny, transparentný a spravodlivý Audiovizuálny fond.“

Asociácia nezávislých producentov
Asociácia producentov animovaného filmu
Asociácia slovenského dokumentárneho filmu
Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii
Asociácia slovenských filmových strihačov
Asociácia slovenských kameramanov

Článok 2 Štatútu Audiovizuálneho fondu uvádza, že „základným poslaním fondu je utvárať podmienky na trvalo udržateľný rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike“. Rada svojvoľnými a nesystémovými rozhodnutiami koná v priamom rozpore s poslaním fondu. Filmárske asociácie považujú rovnako za neprijateľné, aby rada postupovala spôsobom, ktorým stavia proti sebe jednotlivé profesie a subjekty audiovizuálneho prostredia a vytvára dojem, že niekto získava prostriedky na úkor niekoho iného.