Foto: Jeden svet

Filmárske asociácie zásadne nesúhlasia s ideologizáciou Audiovizuálneho fondu

Písmo: A- | A+

Rada AVF ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s peniazmi a blokovala podporu.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 20. marca 2025 rozhodovala o dotáciách pre filmové festivaly a o štipendiách pre profesionálnych tvorcov. Robila tak v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.

Asociácie pôsobiace v audiovízii sa v tejto veci obrátia na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú ďalšie právne kroky. Rozhodnutím rady došlo podľa nich k porušeniu ústavných práv niektorých žiadateľov, k porušeniu Charty základných práv Európskej únie (najmä článkov 21 a 22), ako aj k porušeniu zákona o Audiovizuálnom fonde a viacerých vnútorných predpisov fondu.

Asociácie zároveň podporia jednotlivé dotknuté subjekty, ak sa rozhodnú na ochranu svojich práv podniknúť ďalšie kroky.

Festivaly

Členovia rady fondu vymenovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou: Ingrid Štepanovičová, Štefan Nižňanský, Štefan Dlugolinský, Jozef Chudík a Jana Prágerová koordinovane zablokovali odbornou komisiou navrhnutú podporu šiestim festivalom: Filmový festival inakosti, June Film Fest, Scandi, Be2Can, Jeden svet a Cinedu.

Aby tak mohli urobiť, musel niektorý člen rady navrhnúť vyňatie týchto festivalov z protokolu odbornej komisie na samostatné hlasovanie a zdôvodniť tento návrh.

Návrh predniesla Ingrid Štepanovičová s odôvodnením, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov musí fond nakladať s prostriedkami racionálne a keďže: „rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov“,navrhla „menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať.

Za „menej úspešné festivaly“ považovala Štepanovičová tie, ktoré sa v protokole odbornej komisie umiestnili na 3., 4., 5., 6., 8. a 12. mieste. Po tom, ako menovaní členovia rady zablokovali ich podporu, boli podporené festivaly na 9., 10. a 11. mieste, pričom niektorým z nich rada pridelila vyššiu sumu, než odporúčala komisia. 

Zhodou okolností boli medzi „menej úspešnými festivalmi“ tie, ktoré sú zamerané na ochranu ľudských práv: Filmový festival inakosti (v hodnotení komisie tretí) a Jeden svet či podujatia Scandi a B2Can, ktoré organizuje už viac ako desať rokov spoločnosť Ivana Hronca, manžela Silvie Hroncovej, ministerky kultúry v roku 2023.

Za pätnásť rokov fungovania fondu nemala žiadna ideológia ani žiadna politická strana vplyv na jeho rozhodovanie o podpore. Zablokovanie podpory dôležitým a renomovaným festivalom je diskriminačné a je prejavom ideológie postavenej na potláčaní práv menšín, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia.

Osoba pôsobiaca vo fonde sa pri výkone svojej činnosti pre fond vždy vyvaruje
akéhokoľvek prejavu diskriminácie. Pristupuje ku každému rovnako.

Osoba pôsobiaca vo fonde vykonáva svoju činnosť vo fonde vždy nestranne,
nezaujato a bez predsudkov.

Osoba pôsobiaca vo fonde svojou osobnou integritou a dôveryhodnosťou prispieva
k tomu, aby rozhodnutia orgánov fondu (…) boli verejnosťou vnímané ako spravodlivé.

Štipendiá

Svojvoľnosť a neprofesionalitu nových členov rady dokumentuje diskusia k schvaľovaniu štipendií, ktorá prebehla na marcovom zasadnutí. Štipendiá pre profesionálnych tvorcov sú štandardné v celej Európe a fond ich poskytuje priamo na základe zákona o Audiovizuálnom fonde (rovnako ako Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín).

Výzva, na základe ktorej v k novembru predložilo žiadosti o štipendium 45 tvorcov, bola vyhlásená v súlade so schválenou Štruktúrou podpornej činnosti na rok 2024. Napriek tomu noví členovia rady pri schvaľovaní protokolu odbornej komisie otvorili otázku „zmyslu štipendií“. Podmienky pre štipendistov pritom podrobne stanovuje ďalší interný predpis: príloha k Zásadám poskytovania finančných prostriedkov.

Podľa zverejneného záznamu z rokovania sa Ingrid Štepanovičová spýtala, či sú žiadateľmi študenti alebo ľudia, ktorí už v audiovízii pôsobia. Štefana Nižňanského zaujímal význam prideľovania štipendií. Jozef Chudík chcel vedieť, či sa štipendiá vyúčtovávajú. Jana Prágerová sa zaujímala, ako dlho sú štipendiá prideľované.

Ingrid Štepanovičová sa spýtala, čo sa deje ďalej s dielami, ktoré na základe štipendií vzniknú a navrhla, že by bolo vhodnejšie dať tie prostriedky producentom. Štefan Dlugolinský požiadal o štatistické údaje o efektivite využitia štipendií.

Zbytočne vynaložené prostriedky

Tento súhrn vyjadrení členov rady poukazuje na to, že nielenže vôbec nepoznajú prax, ale najmä neovládajú základné vnútorné predpisy fondu, na základe ktorých majú rozhodovať. Napokon títo piati členovia rady zablokovali schválenie celého protokolu, takže fond nepridelil ani jedno štipendium.

Toto rozhodnutie je v rozpore s viacerými vnútornými predpismi fondu. Spochybnenie zmyslu podporovania tvorcov formou štipendií priamo odporuje zneniu zákona o Audiovizuálnom fonde. 

Audiovizuálny fond je okrem iného povinný podľa zákona riadne a účelne hospodáriť a účelne rozdeľovať svoje zdroje. Žiadosti o štipendiá predložené na základe zverejnenej výzvy fondu posudzovalo postupne sedem členov odbornej komisie, ktorí za to boli finančne honorovaní.

Kancelária fondu administratívne spracovala štyridsaťpäť žiadostí o štipendium a dve o podporu účasti na podujatiach a organizačne zabezpečila prácu komisie. Všetky tieto prostriedky boli vynaložené v konečnom dôsledku úplne zbytočne. Konaním rady fondu došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami fondu.

Všetci žiadatelia o štipendium zaplatili administratívny poplatok, za ktorý mala byť ich žiadosť profesionálne posúdená. Je otázne, či by fond nemal žiadateľom poplatok vrátiť, keďže rada zrušila celé kolo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov formou tvorivého štipendia.

Na záver

Audiovizuálny fond je verejnoprávna inštitúcia a na jej financovaní sa podieľajú všetky subjekty pôsobiace v audiovizuálnom priemysle, ako aj samotní daňoví poplatníci. Presadzovanie akejkoľvek ideológie v jeho rozhodovaní je v rozpore so zákonom, na základe ktorého bol zriadený. Diskriminácia niektorých filmových festivalov na marcovom rokovaní rady Audiovizuálneho fondu núti filmárske asociácie obrátiť sa na príslušné orgány.

Svojvoľné rozhodnutie o nepridelení nijakých štipendií, ale aj o zablokovaní podpory pre vývoj filmu o vražde Daniela Tupého vo februári 2025 či pridelenie najvyššej podpory projektu Štúr, ktorým rada obišla všetkých päť lepšie hodnotených projektov v januári 2025 si vyžaduje verejne klásť otázky.

Filmárske asociácie týmto žiadajú členov rady, aby začali svoju funkciu, za ktorú sú finančne odmeňovaní, vykonávať profesionálne, dodržiavať zákony, vnútorné predpisy fondu a zásadu rovného prístupu.

Článok 2 Štatútu Audiovizuálneho fondu uvádza, že „základným poslaním fondu je utvárať podmienky na trvalo udržateľný rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Rada svojvoľnými a nesystémovými rozhodnutiami koná v priamom rozpore s poslaním fondu. Filmárske asociácie považujú rovnako za neprijateľné, aby rada postupovala spôsobom, ktorým stavia proti sebe jednotlivé profesie a subjekty audiovizuálneho prostredia a vytvára dojem, že niekto získava prostriedky na úkor niekoho iného.

Autor:

Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Viliam Ptáček za kamerou pri nakrúcaní filmu Chlapi z Gaderskej doliny (1963), za ním režisér Ladislav Kudelka. Foto: archív SFÚ/Pavol Havran

Viliam Ptáček

Kameraman Viliam Ptáček sa narodil pred 100 rokmi, 20. apríla 1925, v Pezinku. Ako kameraman začínal v Spravodajskom filme v polovici minulého storočia, pracoval na rôznorodých dokumentačných šotoch, spracúval témy pre Poľnohospodársky mesačník či kinožurnál Týždeň vo filme. „S Vilkom (tak sme ho všetci familiárne nazývali) sme nastúpili do Spravodajského filmu v približne rovnakom čase, na začiatku päťdesiatych rokov. V našich začiatkoch sme sa veľmi pracovne nestýkali. Vtedy totiž platila (dobrá) prax, že začínajúci kameraman nakrúcal so skúseným režisérom a režisér začiatočník s ostrieľaným kameramanom,“ spomína pre Film.sk režisér a Ptáčkov spolupracovník Milan Černák. Ptáček spolupracoval napríklad s režisérmi ako Ján Lacko (Krompachy, Pionieri, oba 1951) či Martin Hollý (Odmäk, 1964). Aj v týchto počinoch sa sústredil na dokumentáciu krásnej domácej prírody. S Ladislavom Kudelkom nakrútil snímky Hostia najmilší... (1955), Spomienka na Rysy (1961), Dnešok slovenského filmu (1962), Chlapi z Gaderskej doliny (1963), Kam nechodil inšpektor (1964), či Vody podzemia (1966), s Otakarom Krivánkom filmy Tma a ticho (1960) alebo Do nových škôl (1961), so Štefanom Uhrom Stredoeurópsky pohár 1955 (1955) a s Ctiborom Kováčom spolupracoval na dlhometrážnom filme Nikdy viac (1958). S Milanom Černákom nakrútil Ptáček krátkometrážne snímky ako Majstri zimných športov (1955), Pohár národov (1960), Cyklistický maratón (1964) či Ostrov pod vodou (1965). Zaznamenával aj významné športové podujatia ako cyklistické maratóny...
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Zobraziť všetky články