Víťaz kategórie hraný celovečerný film - Ponaučenie režiséra Bálinta Szimlera. Foto: Febiofest
Písmo: A- | A+

Nekompromisný pohľad na vzdelávanie v Maďarsku sa týka aj nás. Ešteže máme trpezlivosť.

Komediálna dráma Ponaučenie režiséra Bálinta Szimlera získala hlavnú cenu na 32. medzinárodnom filmovom festivale Febiofest, ktorý v uplynulých dňoch prebiehal v Bratislave. Medzi celovečernými filmami si debut maďarského režiséra Bálinta Szimlera získal divákov rozprávaním o smutno-smiešnych stereotypoch v priestoroch jednej maďarskej základnej školy.

Podľa jedného z porotcov Filmových klubov Slavomíra Sochora film nielenže skvelo využil priestor na rozohratie komédie aj spoločenskej drámy, ale šikovne spája aj civilné vedenie hercov s kvalitne napísanými archetypmi postáv. „Film tak vo výsledku dokáže na publikum preniesť nielen dojem absurdnej inštitucionálnej paródie, ale aj mrazivé a veľmi univerzálne svedectvo o spiatočníckej spoločnosti, v ktorej sa nenosí byť iný,“ vyjadril sa v hodnotení. Maďarská snímka bude putovať po Slovensku a uvádzať sa v kinách aj v rámci Ozvien festivalu.

Záber z maďarského filmu Ponaučenie. Foto: Febiofest
Záber z maďarského filmu Ponaučenie. Foto: Febiofest

Trvalá stopa

Špeciálne uznanie v kategórii celovečerných filmov získal aj slovenský debut Martina Pavla Repku Od marca do mája. Snímka podľa porotcov s trpezlivosťou skúma a buduje svoj svet, jeho postavy a ich príbehy.

„Režisérovo filmové rozprávanie nás pohlcuje natoľko, že sa postupne stávame členmi rodiny, osvojujeme si jeho vnímanie a príbeh v nás tak zanecháva trvalú stopu,“ povedal zástupca medzinárodnej poroty hraných filmov Andrei Tănăsescu.

Príbeh päťčlennej rodiny žijúcej na slovenskom vidieku, ktorej pokojný život naruší nečakaná správa o tehotenstve matky Romany, dostal aj špeciálne uznanie poroty v súťaži Proxima na MFF Karlovy Vary 2024 a uviedli ho aj na prestížnych festivaloch v Cottbuse, Plzni a ďalších. Film práve vstupuje do slovenských kín.

O víťazných celovečerných filmoch rozhodovala medzinárodná porota v spolupráci s Visegrad Film Forum a Bratislava Industry Days. „Teší ma, že sa medzi nami potvrdila výborná synergia,“ uviedol počas odovzdávacieho ceremoniálu prezident festivalu Peter Dubecký.

Tvorivý tím filmového debutu Od marca do mája slovenského režiséra Martina Pavla Repku. Foto: Febiofest
Tvorivý tím filmového debutu Od marca do mája slovenského režiséra Martina Pavla Repku. Foto: Febiofest

Foto: Archív

Cesta k poznaniu

V sekcii krátkych filmov vybrala porota ako víťazný film Spoveď slovenskej režisérky Rebeky Bizubovej, ktorá sa v ňom autenticky vyrovnáva s traumami z minulosti a otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi.

Špeciálne uznanie porota udelila rozprávkovému príbehu Yarê (réžia Sallar Othma), ktorý podľa poroty prináša svetlo nádeje do súčasnej politickej a environmentálnej situácie.

Cenu za najlepší dokument na tohtoročnom MFF FEBIOFEST Bratislava získal film zložený z rodinných archívnych materiálov Fragmenty ľadu, v ktorom podľa poroty ukrajinská režisérka Maria Stojanová invenčne a emocionálne spracúva cestu k poznaniu o našom vlastnom zázemí, keď pomocou otcových filmov a korešpondencie rekonštruuje príbeh človeka túžiaceho po slobode, pričom odhaľuje aj širšiu geopolitickú realitu Ukrajiny.

MFF FEBIOFEST Bratislava s podtitulom SKRESLENÁ REALITA sa tento rok uskutočnil od 19. do 25. marca v priestoroch Kina Lumière. Hlavným organizátorom bola Asociácia slovenských filmových klubov, spoluorganizátorom Slovenský filmový ústav. Festival tento rok rozšíril svoju platformu o Bratislava Industry Days, počas ktorej sa prezentovali projekty z celej strednej Európy.

Best Febio Pitch Award získal film Seablindness režisérky Terezy Smetanovej. Foto: Febiofest
  • Hlavnú cenu Bratislava Industry Days pre najsľubnejší projekt, dotovanú sumou 3 000 €, získala snímka Terezy Smetanovej Prístavy.
  • Portál Cineuropa pravidelne pokrýval film slovenského režiséra Andreja Kolenčíka Zvieratá východu počas jeho vzniku a distribúcie.
  • Program Pop Up Film alebo First Cut Lab využije slovensko-česká koprodukcia Rozdiely snívania.
  • Hĺbkovú dramaturgickú konzultáciu s jedným z expertov MIDPOINT Institute získal ukrajinsko-nemecko-poľský hraný film Hardsub.
  • Na koprodukčnom trhu CEDOC, ktorý sa koná počas Krakovského filmového festivalu, sa zúčastní slovenská dokumentárna esej Prometea.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Parthenope

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5x5. Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Žiline. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo Minifestival európskeho filmu 5x5 – filmy:    Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou. Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez. Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš...
Ivan Puťora. Foto: Miro Nôta

Ivan Puťora

V čase svojho vzniku rozčeril dokumentárny film Jánošík ’21 (r. Ivan Rumanovský, 1971) hladinu vôd prinajmenšom slovenskej kinematografie. Normalizácia sa už presadzovala plnou parou a unikátny televízny dokument rozprával príbeh o nájdení a záchrane prvého kompletného slovenského celovečerného – ešte nemého – filmu Jánošík (r. Jaroslav Siakeľ, 1921), ktorý bratia Siakeľovci nakrútili za americké (!) peniaze. Pod dokument sa ako kameraman podpísal Ivan Puťora. Bývalý kolibský kameraman a autor niekoľkých vynálezov oslávil 22. apríla okrúhle jubileum – deväťdesiate narodeniny. V toku času sa v našich zemepisných šírkach na meno Ivan Puťora pozabudlo. Nezabudla však Asociácia slovenských kameramanov, ktorá mu udelila za celoživotné dielo a cenný prínos do technologického rozvoja kameramanskej profesie cenu Kamera 2017. Na jeho tvorivosť nezabudla ani výtvarná scéna, na prelome rokov 2022/2023 mal výstavu veľkoplošných akrylov v piešťanskej Galérii Domu umenia. „Detstvo som prežil na východnom Slovensku, ale chcel som sa dostať k filmu,“ spomínal v rozhovore pre Film.sk. Koníčky rodáka z Užhorodu – vtedy súčasti Československa –, ktorý vyrastal v Trebišove, boli z trochu iného súdka: odmalička rád maľoval a fotografoval. Mimochodom, už ako chlapec prispieval ilustráciami do miestnych trebišovských novín. Mal osemnásť, keď ho prijali ako adepta strihu do Štúdia populárno-vedeckého a náučného filmu v Bratislave, o rok neskôr už pracoval v Štúdiu umeleckých filmov ako asistent kamery a ostrič. „Jedného dňa ma pridelili k výrobe...
Viliam Ptáček za kamerou pri nakrúcaní filmu Chlapi z Gaderskej doliny (1963), za ním režisér Ladislav Kudelka. Foto: archív SFÚ/Pavol Havran

Viliam Ptáček

Kameraman Viliam Ptáček sa narodil pred 100 rokmi, 20. apríla 1925, v Pezinku. Ako kameraman začínal v Spravodajskom filme v polovici minulého storočia, pracoval na rôznorodých dokumentačných šotoch, spracúval témy pre Poľnohospodársky mesačník či kinožurnál Týždeň vo filme. „S Vilkom (tak sme ho všetci familiárne nazývali) sme nastúpili do Spravodajského filmu v približne rovnakom čase, na začiatku päťdesiatych rokov. V našich začiatkoch sme sa veľmi pracovne nestýkali. Vtedy totiž platila (dobrá) prax, že začínajúci kameraman nakrúcal so skúseným režisérom a režisér začiatočník s ostrieľaným kameramanom,“ spomína pre Film.sk režisér a Ptáčkov spolupracovník Milan Černák. Ptáček spolupracoval napríklad s režisérmi ako Ján Lacko (Krompachy, Pionieri, oba 1951) či Martin Hollý (Odmäk, 1964). Aj v týchto počinoch sa sústredil na dokumentáciu krásnej domácej prírody. S Ladislavom Kudelkom nakrútil snímky Hostia najmilší... (1955), Spomienka na Rysy (1961), Dnešok slovenského filmu (1962), Chlapi z Gaderskej doliny (1963), Kam nechodil inšpektor (1964), či Vody podzemia (1966), s Otakarom Krivánkom filmy Tma a ticho (1960) alebo Do nových škôl (1961), so Štefanom Uhrom Stredoeurópsky pohár 1955 (1955) a s Ctiborom Kováčom spolupracoval na dlhometrážnom filme Nikdy viac (1958). S Milanom Černákom nakrútil Ptáček krátkometrážne snímky ako Majstri zimných športov (1955), Pohár národov (1960), Cyklistický maratón (1964) či Ostrov pod vodou (1965). Zaznamenával aj významné športové podujatia ako cyklistické maratóny...
Zobraziť všetky články