Kino Lumière a digitalizácia

V Kine Lumière 9. júla slávnostne otvorili zdigitalizovanú sálu K1 a pri tej príležitosti uviedli film Kým sa skončí táto noc (1965) za osobnej účasti režiséra Petra Solana a ďalších tvorcov. Vďaka digitalizácii tak má Kino Lumière možnosť zaradiť do svojho programu aj filmy, ktoré sa distribuujú už len na DCP nosičoch. Sála s kapacitou 209 miest má teraz ozvučenie Dolby Surround 7.1 a digitálny projektor s 2D technológiou. V prevádzke, samozrejme, ostávajú aj klasické premietačky na 35 mm film. Digitalizáciu kinosály K1 finančne podporil Audiovizuálny fond.

Slovenský filmový ústav, ktorý prevádzkuje Kino Lumière, začal 22. júla v jeho suterénnych priestoroch so stavebnými úpravami. V rekonštruovaných priestoroch bude vybudované digitalizačné pracovisko SFÚ v rámci národného projektu Digitálna audiovízia, financovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na tomto pracovisku bude prebiehať digitalizácia a digitálne reštaurovanie audiovizuálnych diel na filmových nosičoch podľa cieľov národného projektu. Stavebné úpravy v suterénnych priestoroch Kina Lumière pre SFÚ vykonáva spoločnosť Trading universal services, s. r. o. Zmluva o diele s týmto dodávateľom bola podpísaná 18. júla 2013 v celkovej sume 949 319,15 eur z rozpočtu národného projektu Digitálna audiovízia ako výsledok rok trvajúceho verejného obstarávania na predmet zákazky „Stavebné úpravy Filmového klubu na Špitálskej ulici č. 4 v Bratislave“.

V druhej fáze pristúpi SFÚ k renovácii priestorov Kina Lumière, na ktorú získal od ministerstva kultúry podporu vo výške 1 580 000 eur v rámci projektu Renovácia a modernizácia filmového klubu Lumière.

jar
 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články