Kino Mladosť premieta už 100 rokov

Písmo: A- | A+

Bratislavské kino Mladosť oslávilo 19. októbra špeciálnym programom svoje 100. narodeniny. História kina však siaha až do roku 1905, keď premietalo pod názvom Elektro Bioscop a sídlilo v hoteli U zeleného stromu. Až 5. októbra 1913 sa presťahovalo do priestorov Keglevichovho paláca, kde sídli doteraz. Kino malo v tých časoch dva premietacie stroje, čo z neho robilo jediné kino v hornom Uhorsku, ktoré nepotrebovalo pri pre­mietaní prestávky na založenie nového kotúča. V tridsiatych rokoch ho premenovali na Weltspiegel a po druhej svetovej vojne dostalo meno Stalingrad. V dobe totality bolo akýmsi filmovým azylom, kde sa premietali aj zakázané snímky. Program októbrových osláv bol bohatý a premietalo sa nielen v kine, ale aj na budovu kina, kde diváci mohli vidieť prvého Jánošíka (r. J. Siakeľ) z roku 1921. Premietali sa aj ďalšie rarity, ako napríklad krátky film z roku 1917 o návšteve kráľovskej rodiny vo vtedajšom Prešporku alebo film z roku 1921 o návšteve T. G. Masaryka na Slovensku. Spoluorganizátorom podujatia bol Slovenský filmový ústav, ktorý poskytol archívne snímky zo svojich zbierok.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Recenzia Mačacia odysea

Má tmavú krátku srsť, ohnivý pohľad, je prítulná, hneď by chytila za srdce citlivú ľudskú bytosť. Ľudí však v tomto príbehu nestretáva, ich existencia na Zemi sa už nezaznamenáva. Zrejme nie je náhoda, že práve ona sa túla medzi pozostatkami ich prítomnosti, stelesňujúc voľakedajší hrejivý pocit domova na modrej planéte. Mačka má predsa sedem životov. Mačacia odysea, animovaný kandidát na nastávajúceho Oscara, prichádza do slovenských kín 2. januára 2025. Hladina stúpa Potuluje sa po prazvláštnych, záhadných miestach. Niektoré nesú stopy bájnej civilizácie, vyvolávajú pocit slobody, ale nie bezpečia. Opustené obydlia rozličných tvarov a stavebných slohov zarástli hustou zeleňou. Kedysi v nich niekto zjavne prebýval, teraz sú prázdne, medzi múrmi je ticho a v zabudnutých predmetoch dennej potreby sa skrývajú duchovia minulosti.  Mačka beží popri rieke lemovanej lúkou a lesom, pod stráňami plnými kvitnúcich lúčnych kvetov. Bol by to dokonalý obrázok harmónie prírody, keby v nej zároveň nerástlo aj zvláštne napätie. Do zdanlivo idylickej atmosféry zrazu bezhlavo vbehne obrovské stádo jeleňov. Čo sa to deje? Voda v rieke začína stúpať, vylieva sa. Rozpínavý živel čím ďalej, tým mohutnejšie zaplavuje lúku, stromy, údolie aj opustené obydlia. A postupne berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty. Utekať pred ním alebo vyskočiť na najvyšší konár stromu, kde tak...
Veronika Kolejáková, scenáristka a psychoterapeutka.

Zásadné filmy Veroniky Kolejákovej

Film Večný svit nepoškvrnenej mysle sa mi zakaždým spája s jedinečnou príležitosťou bezpečne sa pri jeho sledovaní odovzdať prežívaniu smútku a strachu z osamelosti. Žiaľ je dôležitá emócia, no väčšinou sa ho prvotne snažíme zbaviť, aby sme ho nemuseli pridlho cítiť. Bojíme sa, že sa stane neúnosným.  Večný svit Charlieho Kaufmana svojou ľahkosťou a spôsobom, akým narába s tenkou líniou medzi komickým odstupom a zaplavením, hovorí o hlbokej frustrácii, bezradnosti, a zúfalstve v boji s hrozbou prázdnoty a neutíchajúcej bolesti.  Každú bolesť prirodzene vnímame ako ohrozujúcu. Je to inštinkt, dôležitý životný signál, bolesti sa spontánne snažíme vyhnúť. Nielen v mojej terapeutickej praxi, ale aj sama pred sebou si však často musím znovu a znovu nahlas opakovať, že dotýkať sa smútku, pripustiť jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť, prijať celú jeho hĺbku a uvedomiť si, ako veľmi nás napriek bolesti chráni a umožňuje nám v ťažkých chvíľach niečo cítiť, je jediný spôsob, ako sa z neho bezpečne a trvalo vynoriť. Vystaviť sa mu prináša nádej, ostať v znecitlivení ho paradoxne prehlbuje. Večný svit nepoškvrnenej mysle. Foto: Cinemax V duchu filozofického základu gestalt terapie, ktorej sa venujem, je podmienkou asimilácie, prispôsobenia sa, aj nevyhnutná deštrukcia. Cez konflikt medzi rozumovým prijatím straty a spomienkami sa prenesieme jedine odsmútením. Kaufman sa pohráva s možnosťou postaviť sa deštrukcii spomienok na odpor, no jeho hrdinovia pri...
Zobraziť všetky články