Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (1973) Zdroj: Slovenský filmový ústav

Kubalove krátke filmy sa premietnu na festivale v Taiwane

Písmo: A- | A+

Päť krátkych filmov z bohatej animovanej tvorby Viktora Kubala sa tento mesiac premietne na medzinárodnom filmovom festivale Kaohsiung Film Festival. Podujatie, ktoré je najväčšou medzinárodnou platformou pre krátke filmy na Taiwane, sa uskutoční v termíne od 12. do 27. októbra a klasická slovenská kinematografia bude v jeho programe zastúpená už po druhýkrát.

Filmový festival v Kaohsiungu ponúka medzinárodnú súťaž krátkych filmov zameranú na objavovanie filmov s kreatívnym štýlom a jedinečnou perspektívou, na podporu nových filmových talentov a tiež na stimulovanie kultúrnej výmeny. Kubalove animované filmy sa premietnu v nesúťažnej časti festivalu, v programe nazvanom Čarodejník detstva.

Filmy z archívu Slovenského filmového ústavu sa na Taiwane nepremietajú prvýkrát,“ hovorí Lea Pagáčová z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu, ktorá program pre taiwanský festival pripravila. „Spolupráca s festivalom začala už minulý rok filmami Vladimíra Pikalíka o nezbednom a vynaliezavom Jožinkovi, ktoré nedávno vyšli vo Francúzsku aj na DVD nosiči. Zo strany organizátorov a najmä divákov bola odozva na projekcie veľmi pozitívna, a preto sme sa rozhodli pokračovať tvorbou Viktora Kubala.

Z Kubalových filmov sa na festivale premietne Marcipánová komédia (1987) nakrútená na motívy rozprávky O medovníkovej chalúpke, film Zem (1966) o tom, ako úrodná pôda ustupuje priemyselným stavbám, ďalej groteska na šachovnici Šach (1974), krátky film o putovaní Janka Hraška po svete Janko Hraško u kúzelníka (1973) a napokon film o tom, ako sa Janík učil poznávať dopravné značky Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981). „Kubalove dielo je nadčasové a unikátne. Počas svojej kariéry vytvoril stovky animovaných filmov, ktoré láskavým humorom a situačnými gagmi oslovujú divákov všetkých vekových kategórií, vrátane tých najmladších,“ zdôvodňuje Pagáčová výber Kubalových
filmov.

Festival premieta filmy pre deti aj dospelých, prevažne sa zameriava na súčasnú kinematografiu. Už vlaňajšia kolekcia piatich Pikalíkových filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu zaujala, išlo o jediné klasické filmy pre deti vo festivalovom programe. Pagáčová považuje aj tohtoročné uvedenie slovenských filmov na taiwanskom festivale za významnú udalosť. Hovorí, že „naša kinematografia je v medzinárodnom kontexte, najmä v krajinách Ázie, stále málo známa a v niektorých prípadoch takmer neobjavená, a preto túto príležitosť na šírenie povedomia o slovenskom audiovizuálnom dedičstve považujem za skutočne výnimočnú.

Viac informácií o Kubalových filmoch na festivale v Taiwane nájdete na oficiálnej stránke festivalu:
https://www.kff.tw/en/film/list/wizard-of-childhood

Autor:

Záber z filmu Janko Hraško u kúzelníka (r. Viktor Kubal, 1973) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. V slovenských kinách ho môžeme vidieť od 30. januára 2025. Agata Novinski. Foto: Miro Nôta Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články