Záber z filmu Lapilli (r. Paula Ďurinová) / Zdroj: guča films
Písmo: A- | A+

Dokumentárna esej Lapilli režisérky Pauly Ďurinovej, ktorý produkovala spoločnosť guča films, bude uvedená na Medzinárodnom festivale dokumentárneho a animovaného filmu Dok Leipzig v sekcii Camera Lucida, zameranej na dokumenty spochybňujúce kinematografické konvencie.

Lapilli funguje asociatívnym a abstraktným spôsobom. Ďurinovou získané minerály majú zároveň v sebe niečo veľmi konkrétne: stlačené, vylomené a zlomené, ostrohranné, skorodované či jemne leštené. V jednom momente sa režisérka prirovnáva ku kameňu oddelenému od skaly, spýtavo a bez orientácie sa necháva unášať: ‚Už necítim zem.‘ Lapilli nenechá nikoho na pochybách, že pocity bolesti a bezmocnosti môžu byť útočiskom pre väčšiu silu, ale aj veľmi zvláštnu poéziu a krásu. Súhra s organickou experimentálnou zvukovou kulisou otvára intímny, takmer univerzálny zážitok,“ píše kurátorka Carolin Weidner v synopse k filmu.

Na festivale sa v sekcii Divácka sútaž predstaví aj najnovší film dokumentaristu Petra Kerekesa s názvom Wishing on a Star. Kurátorka Carolin Weidner o Kerekesovi píše: „Vždy vyzdvihuje komický potenciál príbehu a zároveň s ohromujúcou pálčivosťou poukazuje na komplikované konflikty: majetnícke postavy matiek a neprítomných otcov, osamelosť vo vzťahu a strach zo zmeny. Wishing on a Star je okúzľujúcou konzultáciou, ktorá smelo konfrontuje veľké otázky života.“

V sekcii Panorama: Central and Eastern Europe bude premietaná slovensko-česká koprodukcia Tá druhá (r. Marie-Magdalena Kochová) o osemnásťročnej Johane, ktorá svojim rodičom pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru Rozálku, ktorá má autizmus. V medzinárodnej súťaži animovaných filmov sa predstaví Hurikán (r. Ján Saska), ktorý koprodukovala slovenská spoločnosť Artichoke. Animovaný dlhometrážny film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) bude uvedený v sekcii Young Eyes, ktorá je určená deťom od 12 rokov.

Viac informácii o konkrétnych dňoch projekcií nájdete na webe DOK Leipzig.

DOK Lepizig sa koná 28. 10. – 3. 11. 2024.

Autor:

Záber z filmu Lapilli (r. Paula Ďurinová) / Zdroj: guča films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články