Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Moja nová tvár a Šedá zóna ocenené na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Film Moja nová tvár režisérky Jarmily Štukovej si získal uznanie medzinárodnej poroty festivalu Jeden svet a v piatok 25. októbra si zo slávnostného ceremoniálu odniesol hlavné ocenenie. „Režisérka tohto odvážneho filmu rozpráva príbeh o prežití prostredníctvom intímneho a zručne vybudovaného portrétu svojej protagonistky a skúma temné a bolestivé dôsledky jedného z najstrašnejších zločinov, ktorý sa v poslednom čase šíri vo viacerých krajinách a často zostáva neohlásený. Film vysiela silné posolstvo, pretože ukazuje, že vytrvalosť a nádej môžu zvrátiť to, čo sa zdalo byť nezvratné,” uvádza medzinárodná porota, ktorá rozhodla o víťazoch sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. Porotu tento rok tvoria katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a autorka víťazného filmu minulého ročníka – režisérka Viera Čákanyová. V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva o priazeň poroty uchádzalo osem slovenských a českých snímok.

Šedá zóna slovenskej režisérky Daniely Meressy Rusnokovej bola ocenená Špeciálnym uznaním v tejto sekcii a tiež Cenu DAFilms.sk. „Šedá zóna otvára dôležitú, ale zanedbávanú tému perinatálneho smútku a starostlivosti o predčasne narodené deti a ich rodičov. Tieto rodiny a najmä osamelé matky čelia mnohým výzvam, ktoré sú často znásobené nedostatkom systémovej podpory zo strany štátnych inštitúcií na Slovensku a potenciálne aj v iných krajinách. Premyslene zostrihaný film prináša mimoriadne úprimné a pôsobivé osobné posolstvo, reflektujúce širšie spoločenské problémy,” zdôvodňuje porota sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. „Našich kurátorov film oslovil intímnou a autentickou atmosférou rodinného príbehu, ktorý dovoľuje nazrieť za zavreté dvere rodín so znevýhodnenými deťmi, kde prebieha každodenný zápas o plnohodnotný život nielen detí, ale aj ich rodičov. Film našiel originálny umelecký spôsob, ako tieto spoločnosťou nevšímané dvere otvoriť a pozvať diváka ďalej. Zároveň tiež polemizuje s ideálmi spoločnosti orientovanej prioritne na výkon a stavia do popredia obyčajnú radosť z maličkostí a hodnoty vznikajúce zo vzťahov,” hovorí Dorota Zacharová, kurátorka DAFilms.sk. Víťazná snímka získa online distribúciu a digitálny marketing v hodnote 1,000 eur na filmovom portáli DAFilms.sk a tvorkyne filmu získali tiež balík kníh od hlavného mediálneho partnera Aktuality.sk, vrátane voucheru na mediálnu podporu v hodnote 5,000 eur.

Tento rok sa na festivale Jeden svet odovzdala aj špeciálna Cena REPowerEU za najlepšiu Kampaň za zmenu, ktorá bola vytvorená počas sprievodného podujatia Dni zmeny. Jeho cieľom je podporiť umelcov a umelkyne pri vytváraní diel, ktoré prinesú pozitívne zmeny v spoločnosti. Cenu REPowerEU získal film Svet stien od režisérky Lucie Kašovej. Kampaň za zmenu, ktorá k tomuto filmu vznikla, silne rezonuje s aktuálnymi výzvami klimatickej krízy a ľahostajnosťou voči budúcim generáciám.

Od 28. októbra do 3. novembra je dostupných online na webe Jedného sveta a na portáli DAFilms.sk 10 filmov.

Autor:

Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Viliam Ptáček za kamerou pri nakrúcaní filmu Chlapi z Gaderskej doliny (1963), za ním režisér Ladislav Kudelka. Foto: archív SFÚ/Pavol Havran

Viliam Ptáček

Kameraman Viliam Ptáček sa narodil pred 100 rokmi, 20. apríla 1925, v Pezinku. Ako kameraman začínal v Spravodajskom filme v polovici minulého storočia, pracoval na rôznorodých dokumentačných šotoch, spracúval témy pre Poľnohospodársky mesačník či kinožurnál Týždeň vo filme. „S Vilkom (tak sme ho všetci familiárne nazývali) sme nastúpili do Spravodajského filmu v približne rovnakom čase, na začiatku päťdesiatych rokov. V našich začiatkoch sme sa veľmi pracovne nestýkali. Vtedy totiž platila (dobrá) prax, že začínajúci kameraman nakrúcal so skúseným režisérom a režisér začiatočník s ostrieľaným kameramanom,“ spomína pre Film.sk režisér a Ptáčkov spolupracovník Milan Černák. Ptáček spolupracoval napríklad s režisérmi ako Ján Lacko (Krompachy, Pionieri, oba 1951) či Martin Hollý (Odmäk, 1964). Aj v týchto počinoch sa sústredil na dokumentáciu krásnej domácej prírody. S Ladislavom Kudelkom nakrútil snímky Hostia najmilší... (1955), Spomienka na Rysy (1961), Dnešok slovenského filmu (1962), Chlapi z Gaderskej doliny (1963), Kam nechodil inšpektor (1964), či Vody podzemia (1966), s Otakarom Krivánkom filmy Tma a ticho (1960) alebo Do nových škôl (1961), so Štefanom Uhrom Stredoeurópsky pohár 1955 (1955) a s Ctiborom Kováčom spolupracoval na dlhometrážnom filme Nikdy viac (1958). S Milanom Černákom nakrútil Ptáček krátkometrážne snímky ako Majstri zimných športov (1955), Pohár národov (1960), Cyklistický maratón (1964) či Ostrov pod vodou (1965). Zaznamenával aj významné športové podujatia ako cyklistické maratóny...
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Zobraziť všetky články