Nad Banskou Štiavnicou je láska

Letný filmový seminár 4 živly sa konal v tradičnom augustovom termíne (7. – 11. 8. 2013) v Banskej Štiavnici už po pätnásty raz. Po príchode do historického mesta sa z ružových plagátov odvšadiaľ usmievali tváre kresleného Filmárika a Filmušky. Na tom by nebolo nič zvláštne, pokiaľ by na jednotlivých obrázkoch nestriedali sexuálne polohy. A tak dali všetkým na známosť, že letnou témou živlov je láska! Program, opäť naplnený kvalitnými filmami, sa začal už 7. augusta večer premietaním známej snímky Clauda Leloucha Muž a žena v štiavnickom amfiteátri. Lubitschovu Ninočku síce museli pre zlé počasie presunúť do kina Akademik, no potešila všetkých, ktorým sa tam podarilo dostať. Klasiku svetovej kinematografie doplnili ešte snímky Sunset Boulevard z pripravovaného Projektu 100 či Annie Hall Woodyho Allena. Vo výbere nechýbali ani slovenské filmy – Neha, Smoliari, Ďakujem, dobre, Slepé lásky i najnovší film Ivany Šebestovej Sneh či výber krátkych filmov Láska po slovensky. Lásku očami našich susedov prezentoval film Svadba Wojciecha Smarzowského a Johanna maďarského režiséra Kornéla Mundruczóa. Divokú a srdcervúcu lásku po indicky predviedol bollywoodsky film Parineeta. Z archívnych snímok asi najviac zaujala 37,2 zrána francúzskeho režiséra Jeana-Jacqua Beineixa z roku 1986, ktorý v nečakanej (ale potešujúcej) režisérskej verzii priniesol trojhodinový pohľad na šialenú a sebadeštruktívnu lásku mladého páru. Nielen projekcie robia 4 živly neodolateľnými. Filmové úvody, workshopy, koncerty a tancovačky s priateľmi sú dôvodom na opätovný návrat. Každoročne sa do Živlov zamilujú ďalší noví účastníci. Lebo tí, čo raz okúsili, vedia, že našli lásku na celý život.

Nina Šilanová (filmová publicistka)
 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články