Najstarší slovenský filmový klub oslávil päťdesiatku

Zlaté šesťdesiate, roky normalizácie, revolúciu aj finančnú krízu – to všetko prežil Filmový klub v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Najstarší klub na Slovensku oslávil minulý mesiac 50. výročie svojho vzniku. Počas svojej bohatej histórie sídlil v rôznych kinách, dokonca ako jediný klub fungoval aj v multikine Europa Cinemas, ale teraz je už dva roky v Múzeu SNP. „Zlaté časy klubu v Banskej Bystrici boli v šesťdesiatych rokoch, keď premietal diela veľkých tvorcov, ako boli Bergman, Fellini, Saura, francúzsku a českú novú vlnu, keď do filmového klubu prišlo ročne viac ako 20-tisíc divákov, premietanie nemalo veľkú konkurenciu v podobe televízie a iné médiá ešte ani neexistovali,“ hovorí jeho dlhoročný dramaturg Ivan Polóny. Zlaté časy zažívali aj s nástupom Wendersa, Kieślowského, Tarkovského. „Zlaté časy boli aj vtedy, keď sme mali voľnú ruku a po zániku všetkých kín sme premietali v multiplexe dramaturgicky neobmedzovaní. Odrazu sme mali 1 700 členov a dvakrát sme získali cenu ako najlepší filmový klub roka. A zlaté časy sú aj teraz, keď po 50 rokoch činnosti nestrácame uprostred strašného konkurenčného boja médií divákov a stále dokazujeme, že kvalitná altenatíva má svoje pevné miesto na trhu s filmovým umením,“ dodáva Polóny.

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články