Obchod na korze Záber z filmu Obchod na korze. Foto: Národní filmový archiv Praha

Obchod na korze, Pán Nikto proti Putinovi a ďalšie oscarové filmy v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Šesťdesiate výročie udelenia Oscara filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965) si pripomenie aj Kino Lumière. Oscarovú snímku v hlavných úlohách s Jozefom Kronerom a Idou Kamińskou uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla. Ešte v apríli kino premietne aj krátke filmy tento rok nominované na Oscara. V máji potom na projekciu oscarového dokumentu Pán Nikto proti Putinovi prídu aj jeho českí koproducenti a prinesú sošku Oscara.

„V roku 1962, osemnásť rokov po tom, ako Kadár utiekol z tábora a prišiel o takmer celú svoju rodinu, dokázal už so spriaznenými dušami napísať taký scenár, kde túžba po pomste nebola na prvom mieste. Štyridsiatnik Kadár už nemal v sebe dravosť mladosti, čo dúfa, že naruby prevráti filmový svet. Omnoho viac mu záležalo na tom, aby pomocou filmu porozumel tomu, čo prežil, čím sám prešiel, čím prešli iní ľudia. V Obchode na korzechcel porozumieť aj tomu, prečo museli zomrieť jeho rodičia,“ píše v monografii Ján Kadár filmový historik Václav Macek.

Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu

Obchod na korze sa najskôr doma nestretol s celkom pozitívnym prijatím. A to, že sa dostal do oscarového súboja bola tak trochu náhoda. Ako vysvetľuje filozof Egon Gál v bonusovej dokrútke DVDblu-ray vydania Obchodu na korze, na obdobie, v ktorom sa film odohráva, nechceli spomínať ani kolaboranti, ani Židia. „Ľudia, ktorí to zažili, chceli zabudnúť,“ hovorí Gál. . „Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu.

Dvere do sveta Obchodu na korze nepriamo otvoril významný britský divadelný kritik Kenneth Tynan. Napísal veľkú recenziu pre britský The Observer a neskôr o Obchode na korze písal aj v reportáži pre The New Yorker. Emotívnymi postrehmi o najdojímavejšom filme o antisemitizme, aký kedy vznikol, po ktorom vám tečú slzy aj cestou z kina, presvedčil najskôr kompetentných, aby film vybrali na festival československých filmov do Londýna, kde ho pôvodne neplánovali uviesť.

Potom Československo snímku prihlásilo do Cannes. Obchod na korze sa tu uchádzal o Zlatú palmu a výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej ocenil festival Zvláštnym uznaním. A potom, v roku 1966, prišiel Oscar v kategórii cudzojazyčných filmov. O rok neskôr sa Obchod na korze uchádzal o Oscara ešte raz. Ida Kamińská získala oscarovú naomináciu v kategórii herečiek v hlavnej úlohe. Cenu si nakoniec odniesla Elizabeth Taylor za snímku Kto sa bojí Virginie Woolfovej (r. Mike Nichols).

Soška Oscara na vlastné oči

Kino Lumière uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla aj kolekciu piatich krátkych animovaných filmov nominovaných na Oscara pod hlavičkou Oscar Shorts 2026: animované kraťasy. V pondelok 27. apríla premietne zase krátke hrané filmy nominované tento rok na Oscara. Viac o krátkych oscarových filmoch si môžete prečítať v texte Kveta Hečka.

Šancu vidieť na vlastné oči sošku Oscara budú mať návštevníci Kina Lumière 5. mája. Prinesú ju so sebou českí koproducenti dokumentárneho filmu Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin) Alžběta Karásková a Radovan Síbrt. Dánsko-český dokument získal okrem Oscara aj cenu BAFTA a zvláštnu cenu z festivalu Sundance.

Film je príbehom učiteľa Pavla Talakina. Na základnej škole kdesi na Sibíri sa s láskou venuje deťom nielen počas výučby, ale organizuje aj ich voľnočasové aktivity. Po tom, ako Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine a propaganda sa stáva čoraz výraznejšou súčasťou celého vzdelávacieho procesu, musí Talakin urobiť dôležité rozhodnutie, či chce pracovať v systéme postavenom na klamstvách a násilí.

Autor:

Záber z filmu Obchod na korze. Foto: archív SFÚ/Národní filmový archiv Praha

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články