Obchod na korze Záber z filmu Obchod na korze. Foto: Národní filmový archiv Praha

Obchod na korze, Pán Nikto proti Putinovi a ďalšie oscarové filmy v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Šesťdesiate výročie udelenia Oscara filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965) si pripomenie aj Kino Lumière. Oscarovú snímku v hlavných úlohách s Jozefom Kronerom a Idou Kamińskou uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla. Ešte v apríli kino premietne aj krátke filmy tento rok nominované na Oscara. V máji potom na projekciu oscarového dokumentu Pán Nikto proti Putinovi prídu aj jeho českí koproducenti a prinesú sošku Oscara.

„V roku 1962, osemnásť rokov po tom, ako Kadár utiekol z tábora a prišiel o takmer celú svoju rodinu, dokázal už so spriaznenými dušami napísať taký scenár, kde túžba po pomste nebola na prvom mieste. Štyridsiatnik Kadár už nemal v sebe dravosť mladosti, čo dúfa, že naruby prevráti filmový svet. Omnoho viac mu záležalo na tom, aby pomocou filmu porozumel tomu, čo prežil, čím sám prešiel, čím prešli iní ľudia. V Obchode na korzechcel porozumieť aj tomu, prečo museli zomrieť jeho rodičia,“ píše v monografii Ján Kadár filmový historik Václav Macek.

Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu

Obchod na korze sa najskôr doma nestretol s celkom pozitívnym prijatím. A to, že sa dostal do oscarového súboja bola tak trochu náhoda. Ako vysvetľuje filozof Egon Gál v bonusovej dokrútke DVD a blu-ray vydania Obchodu na korze, na obdobie, v ktorom sa film odohráva, nechceli spomínať ani kolaboranti, ani Židia. „Ľudia, ktorí to zažili, chceli zabudnúť,“ hovorí Gál. . „Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu.“

Dvere do sveta Obchodu na korze nepriamo otvoril významný britský divadelný kritik Kenneth Tynan. Napísal veľkú recenziu pre britský The Observer a neskôr o Obchode na korze písal aj v reportáži pre The New Yorker. Emotívnymi postrehmi o najdojímavejšom filme o antisemitizme, aký kedy vznikol, po ktorom vám tečú slzy aj cestou z kina, presvedčil najskôr kompetentných, aby film vybrali na festival československých filmov do Londýna, kde ho pôvodne neplánovali uviesť.

Potom Československo snímku prihlásilo do Cannes. Obchod na korze sa tu uchádzal o Zlatú palmu a výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej ocenil festival Zvláštnym uznaním. A potom, v roku 1966, prišiel Oscar v kategórii cudzojazyčných filmov. O rok neskôr sa Obchod na korze uchádzal o Oscara ešte raz. Ida Kamińská získala oscarovú naomináciu v kategórii herečiek v hlavnej úlohe. Cenu si nakoniec odniesla Elizabeth Taylor za snímku Kto sa bojí Virginie Woolfovej (r. Mike Nichols).

Soška Oscara na vlastné oči

Kino Lumière uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla aj kolekciu piatich krátkych animovaných filmov nominovaných na Oscara pod hlavičkou Oscar Shorts 2026: animované kraťasy. V pondelok 27. apríla premietne zase krátke hrané filmy nominované tento rok na Oscara. Viac o krátkych oscarových filmoch si môžete prečítať v texte Kveta Hečka.

Šancu vidieť na vlastné oči sošku Oscara budú mať návštevníci Kina Lumière 5. mája. Prinesú ju so sebou českí koproducenti dokumentárneho filmu Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin) Alžběta Karásková a Radovan Síbrt. Dánsko-český dokument získal okrem Oscara aj cenu BAFTA a zvláštnu cenu z festivalu Sundance.

Film je príbehom učiteľa Pavla Talakina. Na základnej škole kdesi na Sibíri sa s láskou venuje deťom nielen počas výučby, ale organizuje aj ich voľnočasové aktivity. Po tom, ako Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine a propaganda sa stáva čoraz výraznejšou súčasťou celého vzdelávacieho procesu, musí Talakin urobiť dôležité rozhodnutie, či chce pracovať v systéme postavenom na klamstvách a násilí.

Autor:

Záber z filmu Obchod na korze. Foto: archív SFÚ/Národní filmový archiv Praha

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články