Obchod na korze Záber z filmu Obchod na korze. Foto: Národní filmový archiv Praha

Obchod na korze, Pán Nikto proti Putinovi a ďalšie oscarové filmy v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Šesťdesiate výročie udelenia Oscara filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965) si pripomenie aj Kino Lumière. Oscarovú snímku v hlavných úlohách s Jozefom Kronerom a Idou Kamińskou uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla. Ešte v apríli kino premietne aj krátke filmy tento rok nominované na Oscara. V máji potom na projekciu oscarového dokumentu Pán Nikto proti Putinovi prídu aj jeho českí koproducenti a prinesú sošku Oscara.

„V roku 1962, osemnásť rokov po tom, ako Kadár utiekol z tábora a prišiel o takmer celú svoju rodinu, dokázal už so spriaznenými dušami napísať taký scenár, kde túžba po pomste nebola na prvom mieste. Štyridsiatnik Kadár už nemal v sebe dravosť mladosti, čo dúfa, že naruby prevráti filmový svet. Omnoho viac mu záležalo na tom, aby pomocou filmu porozumel tomu, čo prežil, čím sám prešiel, čím prešli iní ľudia. V Obchode na korzechcel porozumieť aj tomu, prečo museli zomrieť jeho rodičia,“ píše v monografii Ján Kadár filmový historik Václav Macek.

Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu

Obchod na korze sa najskôr doma nestretol s celkom pozitívnym prijatím. A to, že sa dostal do oscarového súboja bola tak trochu náhoda. Ako vysvetľuje filozof Egon Gál v bonusovej dokrútke DVD a blu-ray vydania Obchodu na korze, na obdobie, v ktorom sa film odohráva, nechceli spomínať ani kolaboranti, ani Židia. „Ľudia, ktorí to zažili, chceli zabudnúť,“ hovorí Gál. . „Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu.“

Dvere do sveta Obchodu na korze nepriamo otvoril významný britský divadelný kritik Kenneth Tynan. Napísal veľkú recenziu pre britský The Observer a neskôr o Obchode na korze písal aj v reportáži pre The New Yorker. Emotívnymi postrehmi o najdojímavejšom filme o antisemitizme, aký kedy vznikol, po ktorom vám tečú slzy aj cestou z kina, presvedčil najskôr kompetentných, aby film vybrali na festival československých filmov do Londýna, kde ho pôvodne neplánovali uviesť.

Potom Československo snímku prihlásilo do Cannes. Obchod na korze sa tu uchádzal o Zlatú palmu a výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej ocenil festival Zvláštnym uznaním. A potom, v roku 1966, prišiel Oscar v kategórii cudzojazyčných filmov. O rok neskôr sa Obchod na korze uchádzal o Oscara ešte raz. Ida Kamińská získala oscarovú naomináciu v kategórii herečiek v hlavnej úlohe. Cenu si nakoniec odniesla Elizabeth Taylor za snímku Kto sa bojí Virginie Woolfovej (r. Mike Nichols).

Soška Oscara na vlastné oči

Kino Lumière uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla aj kolekciu piatich krátkych animovaných filmov nominovaných na Oscara pod hlavičkou Oscar Shorts 2026: animované kraťasy. V pondelok 27. apríla premietne zase krátke hrané filmy nominované tento rok na Oscara. Viac o krátkych oscarových filmoch si môžete prečítať v texte Kveta Hečka.

Šancu vidieť na vlastné oči sošku Oscara budú mať návštevníci Kina Lumière 5. mája. Prinesú ju so sebou českí koproducenti dokumentárneho filmu Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin) Alžběta Karásková a Radovan Síbrt. Dánsko-český dokument získal okrem Oscara aj cenu BAFTA a zvláštnu cenu z festivalu Sundance.

Film je príbehom učiteľa Pavla Talakina. Na základnej škole kdesi na Sibíri sa s láskou venuje deťom nielen počas výučby, ale organizuje aj ich voľnočasové aktivity. Po tom, ako Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine a propaganda sa stáva čoraz výraznejšou súčasťou celého vzdelávacieho procesu, musí Talakin urobiť dôležité rozhodnutie, či chce pracovať v systéme postavenom na klamstvách a násilí.

Autor:

Záber z filmu Obchod na korze. Foto: archív SFÚ/Národní filmový archiv Praha

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články