Obchod na korze Záber z filmu Obchod na korze. Foto: Národní filmový archiv Praha

Obchod na korze, Pán Nikto proti Putinovi a ďalšie oscarové filmy v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Šesťdesiate výročie udelenia Oscara filmu režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965) si pripomenie aj Kino Lumière. Oscarovú snímku v hlavných úlohách s Jozefom Kronerom a Idou Kamińskou uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla. Ešte v apríli kino premietne aj krátke filmy tento rok nominované na Oscara. V máji potom na projekciu oscarového dokumentu Pán Nikto proti Putinovi prídu aj jeho českí koproducenti a prinesú sošku Oscara.

„V roku 1962, osemnásť rokov po tom, ako Kadár utiekol z tábora a prišiel o takmer celú svoju rodinu, dokázal už so spriaznenými dušami napísať taký scenár, kde túžba po pomste nebola na prvom mieste. Štyridsiatnik Kadár už nemal v sebe dravosť mladosti, čo dúfa, že naruby prevráti filmový svet. Omnoho viac mu záležalo na tom, aby pomocou filmu porozumel tomu, čo prežil, čím sám prešiel, čím prešli iní ľudia. V Obchode na korzechcel porozumieť aj tomu, prečo museli zomrieť jeho rodičia,“ píše v monografii Ján Kadár filmový historik Václav Macek.

Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu

Obchod na korze sa najskôr doma nestretol s celkom pozitívnym prijatím. A to, že sa dostal do oscarového súboja bola tak trochu náhoda. Ako vysvetľuje filozof Egon Gál v bonusovej dokrútke DVDblu-ray vydania Obchodu na korze, na obdobie, v ktorom sa film odohráva, nechceli spomínať ani kolaboranti, ani Židia. „Ľudia, ktorí to zažili, chceli zabudnúť,“ hovorí Gál. . „Téma, že Slováci kolaborovali, bola tabu.

Dvere do sveta Obchodu na korze nepriamo otvoril významný britský divadelný kritik Kenneth Tynan. Napísal veľkú recenziu pre britský The Observer a neskôr o Obchode na korze písal aj v reportáži pre The New Yorker. Emotívnymi postrehmi o najdojímavejšom filme o antisemitizme, aký kedy vznikol, po ktorom vám tečú slzy aj cestou z kina, presvedčil najskôr kompetentných, aby film vybrali na festival československých filmov do Londýna, kde ho pôvodne neplánovali uviesť.

Potom Československo snímku prihlásilo do Cannes. Obchod na korze sa tu uchádzal o Zlatú palmu a výkony Jozefa Kronera a Idy Kamińskej ocenil festival Zvláštnym uznaním. A potom, v roku 1966, prišiel Oscar v kategórii cudzojazyčných filmov. O rok neskôr sa Obchod na korze uchádzal o Oscara ešte raz. Ida Kamińská získala oscarovú naomináciu v kategórii herečiek v hlavnej úlohe. Cenu si nakoniec odniesla Elizabeth Taylor za snímku Kto sa bojí Virginie Woolfovej (r. Mike Nichols).

Soška Oscara na vlastné oči

Kino Lumière uvedie vo štvrtok 23. apríla a v utorok 28. apríla aj kolekciu piatich krátkych animovaných filmov nominovaných na Oscara pod hlavičkou Oscar Shorts 2026: animované kraťasy. V pondelok 27. apríla premietne zase krátke hrané filmy nominované tento rok na Oscara. Viac o krátkych oscarových filmoch si môžete prečítať v texte Kveta Hečka.

Šancu vidieť na vlastné oči sošku Oscara budú mať návštevníci Kina Lumière 5. mája. Prinesú ju so sebou českí koproducenti dokumentárneho filmu Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin) Alžběta Karásková a Radovan Síbrt. Dánsko-český dokument získal okrem Oscara aj cenu BAFTA a zvláštnu cenu z festivalu Sundance.

Film je príbehom učiteľa Pavla Talakina. Na základnej škole kdesi na Sibíri sa s láskou venuje deťom nielen počas výučby, ale organizuje aj ich voľnočasové aktivity. Po tom, ako Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine a propaganda sa stáva čoraz výraznejšou súčasťou celého vzdelávacieho procesu, musí Talakin urobiť dôležité rozhodnutie, či chce pracovať v systéme postavenom na klamstvách a násilí.

Autor:

Záber z filmu Obchod na korze. Foto: archív SFÚ/Národní filmový archiv Praha

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články