Oberhausen level

Internationale Kurzfilmtage Oberhausen – jeden z najstarších medzinárodných festivalov krátkeho filmu na svete (od roku 1954) – charakterizuje jednoznačné zameranie na nekonformný krátky hraný a dokumentárny film mimo mainstreamu a zároveň široká prezentácia tradícií i súčasných podôb experimentálneho filmu v celosvetovom meradle. Tohtoročný 61. ročník festivalu sa konal od 30. apríla do 5. mája. Medzinárodnú súťaž (10 blokov, 59 filmov, 31 krajín) určovali témy jednotlivca, jeho najbližšieho životného prostredia (domova, rodiny), verejného priestoru, krajiny (reálnej aj imaginárnej) a geopolitického kontextu (voľby, vojny, revolúcie, od Thajska po Ukrajinu). Držiteľom hlavného ocenenia – Veľkej ceny mesta Oberhausen – sa celkom výstižne stal poľský introspektívny Hlas mojej duše Wojciecha Bąkowského.

Cenu poroty FIPRESCI, ako aj špeciálne uznanie hlavnej poroty, získal indický film The Last Mango Before the Monsoon mladého mumbajského tvorcu Payala Kapadiu – nenápadný príbeh subtílneho prelínania životov zvierat i ľudí na kraji pralesa aj centra mesta.

Hlavnou témou nesúťažnej časti programu bol Tretí obraz/3D kino ako experiment, nové stereoskopické experimenty, tematicky rozčlenené do 6 blokov (Ornament, RealReal, Face of Surface a ďalšie), prípadne prevody starších verzií diel do 3D – často išlo o diela legendárnych tvorcov (K. Jacobs, N. McLaren, J. A. Sistiaga, V. Widrich). Ešte zaujímavejšie boli prezentácie pokladov z archívov: BFI National Archive prezentoval reštaurované a digitalizované Super 8 filmy Johna Mayburyho z rokov 1981 až 1982, hollywoodsky Academy Film Archive uviedol reštaurované, najmä 16 mm filmové kópie diel americkej experimentálnej scény 60. až 80. rokov (B. Baillie, A. Halpern, P. O’Neill). Najvyhľadávanejšou lahôdkou tohto ročníka bol program Derek Jarman Newly Restored – prvá prezentácia 7 reštaurovaných a digitalizovaných S8 filmov Dereka Jarmana z celkového počtu 80 titulov, ktoré nakrútil v rokoch 1970 až 1982.

Slovensko na festivale v Oberhausene naposledy reprezentoval film v roku 2003 – išlo o 1.35 Milana Baloga.

Martin Kaňuch ( na festivale pôsobil ako člen poroty FIPRESCI )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články