V roku 2014 sa traja  Ukrajinci stali dobrovoľnými vojakmi. Po návrate do sveta mimo frontu sa musia naučiť opäť  žiť. V roku 2022 však znova chytajú do rúk zbrane a vracajú sa na miesta, ktoré ich poznačili. Časozberný dokument Zomrieť a žiť režisérky Julije Hontaruk ukazuje vplyv vojny na ľudí a kladie najpodstatnejšiu otázku zo všetkých: Čo vojna a strach urobia s vnútorným prežívaním bežného človeka – s nami? Šachta, Dancer a Potter sú traja obyčajní muži s pomerne obyčajnými problémami. Šachta je otec, ktorý bojuje o udržanie rozpadávajúceho sa vzťahu. Dancer má za sebou rozchod s priateľkou a nízke sebavedomie ho ťahá na dno. Potter chce podnikať s výrobou tetovacích zariadení a ručnými výrobkami. V roku 2014 ich životy prestanú existovať v podobe, ktorú poznajú. Prvá ruská invázia na Ukrajine v nich prebudí nutkanie brániť krajinu a budúcnosť, v ktorej chcú žiť a ktorú odovzdajú ďalším generáciám. Obyčajný život odsúvajú do úzadia, učia sa zodpovednosti za seba a svoju čatu a prichádzajú na to, kam skutočne patria. Dedičstvo pre ďalšie generácie Ukrajinská dokumentaristka Julija Hontaruk sa po desiatich rokoch od svojho posledného filmu vracia s celovečerným dokumentom Zomrieť a žiť. Jej filmografia sa zaoberá prevažne vojnovou tematikou a dôsledkami vojny na ľudí a priestor. Pre svoj nový dokument Zomrieť a žiť natáčala troch ukrajinských dobrovoľníkov dlhých 12 rokov na fronte a mimo neho. Dokument mal premiéru...

Juraj Jakubisko s Ľubomírom Feldekom si v scenári bujaro zaskákali ako na veľkej načechrenej perine. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Juraja Jakubiska Perinbaba (1985). Ako len začať s osobnou reflexiou na film, ktorý od malička formoval staršie aj novšie generácie? Vždy sa spájal s vrúcnymi vianočnými večermi a zimnou chumelicou, ktorá pískala za oknami, ochraňujúcimi nás od jej chladného dotyku. Na televíznej obrazovke býva pravidelne súčasťou scenérie, tradične v Štedrý deň. Medzigeneračný dosah tejto rozprávky, nadčasová téma a vynaliezavé spracovanie dodnes vzbudzujú rešpekt. Je preto inherentne výzvou pozerať sa na film ako Perinbaba bez odtlačku detskej nevinnej predstavivosti. Tá má vo zvyku zveličovať dobro na sväté a zlo na diabolské. Ďalším dôvodom je, že sa Perinbabe podarilo z každého aspektu prekročiť hranice filmového sveta. Stala sa akýmsi národným kultúrnym symbolom a symbolom akéhosi tradičného zimného slovenského večera. Niet sa čo čudovať. Univerzálne témy s expresívnym výtvarným cítením Režisér Juraj Jakubisko mal príležitosť spracovať rozprávkový námet podľa nemeckej poviedky Jacoba a Wilhelma Grimmovcov. Obsahom a tematickou zložkou sa tak nedostáva do rozporu s vtedajšou ideologickou doktrínou 80. rokov. Mal tu možnosť naplno prejaviť svoje explozívne, výtvarné cítenie v rodinne ladenom príbehu s univerzálnymi témami, bez akýchkoľvek kreatívnych...

Jubilejný 30. ročník Festivalu študentských filmov Áčko pozná svojich víťazov. Najlepšou snímkou festivalu, ktorý sa konal od 20. do 24. októbra na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave sa stal film Vtedy na Morave režiséra Rastislava Kupšu a výkonnej producentky Natálie Uhrinovej. Víťazné filmy Festivalu Áčko uvedie v stredu 28. októbra 2026 o 16. h bratislavské kino Edison Filmhub. Záber z filmu Vtedy na Morave. Foto: FTF VŠMU Festival Áčko sa tento rok niesol v téme Optika času – v živote, škole aj vo filme a priniesol súťažné projekcie študentských filmov, diskusie, workshopy a masterclassy. Celkovo sa na festival prihlásilo 32 filmov, z toho 4 animované, 7 dokumentov a 21 hraných filmov. Jubilejný ročník priniesol aj novinky v oceňovaní študentskej filmovej tvorby. Po prvýkrát sa udeľovali ceny za najlepšiu výpravu a herecký výkon. Druhý rok po sebe festival udelil aj cenu za výnimočný prínos študentskému filmu. Tento rok ju získal herec Patrik Minár, ktorý účinkoval v desiatkach študentských filmov a svojou spoluprácou pomáha začínajúcim tvorcom a tvorkyniam premieňať ich nápady na filmové príbehy. Ceny zbierali Vtedy na Morave aj Počúvam! Najlepším hraným filmom sa stala snímka Počúvam! v réžii Samuela Kluvánka. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazila Ulica V. I. Lenina režisérky Kataríny Bojtošovej. Najlepším...