Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel.

Presah na Latinskú Ameriku a Karibik stelesnia elektrické sny v kine Lumière

Písmo: A- | A+

Kino Lumière sa zapojí do osláv spolupráce európskej a latinskoamerickej kinematografie.

Už po piatykrát bude Kino Lumière súčasťou medzinárodného projektu European Cinema Night, ktorého zámerom je oslava bohatstva a rozmanitosti európskej kinematografie. V roku 2025 tento projekt nadobudol celosvetovú úroveň a pod názvom EULAC Cinema Night predstaví spoluprácu európskej kinematografie s kinematografiou Latinskej Ameriky a Karibiku. Pri tejto príležitosti sa v piatok 5. decembra o 18.30 hod. premietne v Kine Lumière film Mám elektrické sny (2022) režisérky Valentiny Maurel a po ňom nasleduje aj diskusia. Vstup na podujatie je voľný.

Prepájanie publika

„European Cinema Night má za cieľ zvyšovať povedomie o kvalitách európskeho filmu. Projekt umožňuje kinám prezentovať kvalitné filmy v kontexte európskej kultúrnej politiky a prepájať lokálne publikum s medzinárodným dianím. Tento rok je téma European Cinema Night spojená so spoluprácou so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie v tematickej nadväznosti na novembrový summit Európskej rady CELAC so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku“, hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière a členka jeho programovej rady. „Pre Kino Lumière je účasť na takomto projekte významná z viacerých dôvodov. Zapájanie sa do aktivít koordinovaných platformou Europa Cinemas zviditeľňuje Kino Lumière v medzinárodnom profesionálnom prostredí a potvrdzuje jeho pozíciu ako etablovaného artového kina v Európe.“

Podujatie EULAC Cinema Night prináša filmy, ktoré vznikli z medzinárodnej spolupráce krajín oboch regiónov. V novembri sa vybrané filmy premietali v 30 kinách v 16 krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, v decembri sa podujatie uskutoční v 93 kinách v členských štátoch Európskej únie. V Kine Lumière bude pri tejto príležitosti uvedený film režisérky Valentiny Maurel Mám elektrické sny (2022), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska, Kostariky a Belgicka. Podľa Anny Lazor „výber filmu bol determinovaný podmienkou Europa Cinemas, aby išlo o filmové dielo koprodukčne pochádzajúce z krajín Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Drobné detaily zložitého vzťahu

Film Mám elektrické sny rozpráva príbeh šestnásťročnej Emy, ktorá žije s matkou, mladšou sestrou a mačkou, ale zúfalo sa chce presťahovať k svojmu odcudzenému otcovi, na ktorom visí, hoci on prechádza druhou pubertou. Film balansuje medzi nehou a citlivosťou tínedžerského života a bezohľadnosťou sveta dospelých, zároveň ukazuje tenkú hranicu medzi láskou a nenávisťou vo svete, kde sa agresivita a hnev preplietajú s prebúdzaním ženskej sexuality.

Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v roku 2022, kde v medzinárodnej súťaži získal cenu za najlepší film, najlepšiu réžiu (Valentina Maurel), najlepšiu herečku (Daniela Marín Navarro) a najlepšieho herca (Reinaldo Amien). Zaujal aj na viacerých prestížnych festivaloch, v San Sebastiáne napríklad získal cenu za najlepší film sekcie Horizons. V roku 2023 sa premietal aj na festivale Art Film v Košiciach, kde režisérka filmu Valentina Maurel vyhrala Modrého anjela v kategórii Najlepšia réžia. Porota filmu udelila cenu za „zachytenie drobných detailov zložitého vzťahu otca a dcéry, silné scény a jedinečnú atmosféru“.

Dráma Mám elektrické sny je dlhometrážnym debutom Valentiny Maurel, podľa Anny Lazor „ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú snímku, ktorá otvára tému násilia vo vzťahoch. Aj preto bude po projekcii nasledovať diskusia s odborníčkami a odborníkom venujúcim sa tejto problematike“. Hosťami diskusie budú Judita Majerová, riaditeľka Zariadenia núdzového bývania / Bezpečného ženského domu, Róbert Vavro, riaditeľ občianskeho združenia Liberate a Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N. Diskusiu bude moderovať hispanistka, iberoamerikanistka a filmová profesionálka Veronika Krejčová, ktorá film aj lektorsky uvedie.

Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel. Foto: Heretic
  • Viac informácií o filme Mám elektrické sny nájdete TU.
  • Viac informácií o projekte EULAC Cinema Night nájdete TU.

Foto: Heretic

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články