Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel.

Presah na Latinskú Ameriku a Karibik stelesnia elektrické sny v kine Lumière

Písmo: A- | A+

Kino Lumière sa zapojí do osláv spolupráce európskej a latinskoamerickej kinematografie.

Už po piatykrát bude Kino Lumière súčasťou medzinárodného projektu European Cinema Night, ktorého zámerom je oslava bohatstva a rozmanitosti európskej kinematografie. V roku 2025 tento projekt nadobudol celosvetovú úroveň a pod názvom EULAC Cinema Night predstaví spoluprácu európskej kinematografie s kinematografiou Latinskej Ameriky a Karibiku. Pri tejto príležitosti sa v piatok 5. decembra o 18.30 hod. premietne v Kine Lumière film Mám elektrické sny (2022) režisérky Valentiny Maurel a po ňom nasleduje aj diskusia. Vstup na podujatie je voľný.

Prepájanie publika

„European Cinema Night má za cieľ zvyšovať povedomie o kvalitách európskeho filmu. Projekt umožňuje kinám prezentovať kvalitné filmy v kontexte európskej kultúrnej politiky a prepájať lokálne publikum s medzinárodným dianím. Tento rok je téma European Cinema Night spojená so spoluprácou so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie v tematickej nadväznosti na novembrový summit Európskej rady CELAC so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku“, hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière a členka jeho programovej rady. „Pre Kino Lumière je účasť na takomto projekte významná z viacerých dôvodov. Zapájanie sa do aktivít koordinovaných platformou Europa Cinemas zviditeľňuje Kino Lumière v medzinárodnom profesionálnom prostredí a potvrdzuje jeho pozíciu ako etablovaného artového kina v Európe.“

Podujatie EULAC Cinema Night prináša filmy, ktoré vznikli z medzinárodnej spolupráce krajín oboch regiónov. V novembri sa vybrané filmy premietali v 30 kinách v 16 krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, v decembri sa podujatie uskutoční v 93 kinách v členských štátoch Európskej únie. V Kine Lumière bude pri tejto príležitosti uvedený film režisérky Valentiny Maurel Mám elektrické sny (2022), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska, Kostariky a Belgicka. Podľa Anny Lazor „výber filmu bol determinovaný podmienkou Europa Cinemas, aby išlo o filmové dielo koprodukčne pochádzajúce z krajín Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Drobné detaily zložitého vzťahu

Film Mám elektrické sny rozpráva príbeh šestnásťročnej Emy, ktorá žije s matkou, mladšou sestrou a mačkou, ale zúfalo sa chce presťahovať k svojmu odcudzenému otcovi, na ktorom visí, hoci on prechádza druhou pubertou. Film balansuje medzi nehou a citlivosťou tínedžerského života a bezohľadnosťou sveta dospelých, zároveň ukazuje tenkú hranicu medzi láskou a nenávisťou vo svete, kde sa agresivita a hnev preplietajú s prebúdzaním ženskej sexuality.

Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v roku 2022, kde v medzinárodnej súťaži získal cenu za najlepší film, najlepšiu réžiu (Valentina Maurel), najlepšiu herečku (Daniela Marín Navarro) a najlepšieho herca (Reinaldo Amien). Zaujal aj na viacerých prestížnych festivaloch, v San Sebastiáne napríklad získal cenu za najlepší film sekcie Horizons. V roku 2023 sa premietal aj na festivale Art Film v Košiciach, kde režisérka filmu Valentina Maurel vyhrala Modrého anjela v kategórii Najlepšia réžia. Porota filmu udelila cenu za „zachytenie drobných detailov zložitého vzťahu otca a dcéry, silné scény a jedinečnú atmosféru“.

Dráma Mám elektrické sny je dlhometrážnym debutom Valentiny Maurel, podľa Anny Lazor „ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú snímku, ktorá otvára tému násilia vo vzťahoch. Aj preto bude po projekcii nasledovať diskusia s odborníčkami a odborníkom venujúcim sa tejto problematike“. Hosťami diskusie budú Judita Majerová, riaditeľka Zariadenia núdzového bývania / Bezpečného ženského domu, Róbert Vavro, riaditeľ občianskeho združenia Liberate a Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N. Diskusiu bude moderovať hispanistka, iberoamerikanistka a filmová profesionálka Veronika Krejčová, ktorá film aj lektorsky uvedie.

Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel. Foto: Heretic
  • Viac informácií o filme Mám elektrické sny nájdete TU.
  • Viac informácií o projekte EULAC Cinema Night nájdete TU.

Foto: Heretic

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články