Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel.

Presah na Latinskú Ameriku a Karibik stelesnia elektrické sny v kine Lumière

Písmo: A- | A+

Kino Lumière sa zapojí do osláv spolupráce európskej a latinskoamerickej kinematografie.

Už po piatykrát bude Kino Lumière súčasťou medzinárodného projektu European Cinema Night, ktorého zámerom je oslava bohatstva a rozmanitosti európskej kinematografie. V roku 2025 tento projekt nadobudol celosvetovú úroveň a pod názvom EULAC Cinema Night predstaví spoluprácu európskej kinematografie s kinematografiou Latinskej Ameriky a Karibiku. Pri tejto príležitosti sa v piatok 5. decembra o 18.30 hod. premietne v Kine Lumière film Mám elektrické sny (2022) režisérky Valentiny Maurel a po ňom nasleduje aj diskusia. Vstup na podujatie je voľný.

Prepájanie publika

„European Cinema Night má za cieľ zvyšovať povedomie o kvalitách európskeho filmu. Projekt umožňuje kinám prezentovať kvalitné filmy v kontexte európskej kultúrnej politiky a prepájať lokálne publikum s medzinárodným dianím. Tento rok je téma European Cinema Night spojená so spoluprácou so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie v tematickej nadväznosti na novembrový summit Európskej rady CELAC so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku“, hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière a členka jeho programovej rady. „Pre Kino Lumière je účasť na takomto projekte významná z viacerých dôvodov. Zapájanie sa do aktivít koordinovaných platformou Europa Cinemas zviditeľňuje Kino Lumière v medzinárodnom profesionálnom prostredí a potvrdzuje jeho pozíciu ako etablovaného artového kina v Európe.“

Podujatie EULAC Cinema Night prináša filmy, ktoré vznikli z medzinárodnej spolupráce krajín oboch regiónov. V novembri sa vybrané filmy premietali v 30 kinách v 16 krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, v decembri sa podujatie uskutoční v 93 kinách v členských štátoch Európskej únie. V Kine Lumière bude pri tejto príležitosti uvedený film režisérky Valentiny Maurel Mám elektrické sny (2022), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska, Kostariky a Belgicka. Podľa Anny Lazor „výber filmu bol determinovaný podmienkou Europa Cinemas, aby išlo o filmové dielo koprodukčne pochádzajúce z krajín Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Drobné detaily zložitého vzťahu

Film Mám elektrické sny rozpráva príbeh šestnásťročnej Emy, ktorá žije s matkou, mladšou sestrou a mačkou, ale zúfalo sa chce presťahovať k svojmu odcudzenému otcovi, na ktorom visí, hoci on prechádza druhou pubertou. Film balansuje medzi nehou a citlivosťou tínedžerského života a bezohľadnosťou sveta dospelých, zároveň ukazuje tenkú hranicu medzi láskou a nenávisťou vo svete, kde sa agresivita a hnev preplietajú s prebúdzaním ženskej sexuality.

Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v roku 2022, kde v medzinárodnej súťaži získal cenu za najlepší film, najlepšiu réžiu (Valentina Maurel), najlepšiu herečku (Daniela Marín Navarro) a najlepšieho herca (Reinaldo Amien). Zaujal aj na viacerých prestížnych festivaloch, v San Sebastiáne napríklad získal cenu za najlepší film sekcie Horizons. V roku 2023 sa premietal aj na festivale Art Film v Košiciach, kde režisérka filmu Valentina Maurel vyhrala Modrého anjela v kategórii Najlepšia réžia. Porota filmu udelila cenu za „zachytenie drobných detailov zložitého vzťahu otca a dcéry, silné scény a jedinečnú atmosféru“.

Dráma Mám elektrické sny je dlhometrážnym debutom Valentiny Maurel, podľa Anny Lazor „ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú snímku, ktorá otvára tému násilia vo vzťahoch. Aj preto bude po projekcii nasledovať diskusia s odborníčkami a odborníkom venujúcim sa tejto problematike“. Hosťami diskusie budú Judita Majerová, riaditeľka Zariadenia núdzového bývania / Bezpečného ženského domu, Róbert Vavro, riaditeľ občianskeho združenia Liberate a Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N. Diskusiu bude moderovať hispanistka, iberoamerikanistka a filmová profesionálka Veronika Krejčová, ktorá film aj lektorsky uvedie.

Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel. Foto: Heretic
  • Viac informácií o filme Mám elektrické sny nájdete TU.
  • Viac informácií o projekte EULAC Cinema Night nájdete TU.

Foto: Heretic

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články