Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel.

Presah na Latinskú Ameriku a Karibik stelesnia elektrické sny v kine Lumière

Písmo: A- | A+

Kino Lumière sa zapojí do osláv spolupráce európskej a latinskoamerickej kinematografie.

Už po piatykrát bude Kino Lumière súčasťou medzinárodného projektu European Cinema Night, ktorého zámerom je oslava bohatstva a rozmanitosti európskej kinematografie. V roku 2025 tento projekt nadobudol celosvetovú úroveň a pod názvom EULAC Cinema Night predstaví spoluprácu európskej kinematografie s kinematografiou Latinskej Ameriky a Karibiku. Pri tejto príležitosti sa v piatok 5. decembra o 18.30 hod. premietne v Kine Lumière film Mám elektrické sny (2022) režisérky Valentiny Maurel a po ňom nasleduje aj diskusia. Vstup na podujatie je voľný.

Prepájanie publika

„European Cinema Night má za cieľ zvyšovať povedomie o kvalitách európskeho filmu. Projekt umožňuje kinám prezentovať kvalitné filmy v kontexte európskej kultúrnej politiky a prepájať lokálne publikum s medzinárodným dianím. Tento rok je téma European Cinema Night spojená so spoluprácou so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie v tematickej nadväznosti na novembrový summit Európskej rady CELAC so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku“, hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière a členka jeho programovej rady. „Pre Kino Lumière je účasť na takomto projekte významná z viacerých dôvodov. Zapájanie sa do aktivít koordinovaných platformou Europa Cinemas zviditeľňuje Kino Lumière v medzinárodnom profesionálnom prostredí a potvrdzuje jeho pozíciu ako etablovaného artového kina v Európe.“

Podujatie EULAC Cinema Night prináša filmy, ktoré vznikli z medzinárodnej spolupráce krajín oboch regiónov. V novembri sa vybrané filmy premietali v 30 kinách v 16 krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, v decembri sa podujatie uskutoční v 93 kinách v členských štátoch Európskej únie. V Kine Lumière bude pri tejto príležitosti uvedený film režisérky Valentiny Maurel Mám elektrické sny (2022), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska, Kostariky a Belgicka. Podľa Anny Lazor „výber filmu bol determinovaný podmienkou Europa Cinemas, aby išlo o filmové dielo koprodukčne pochádzajúce z krajín Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Drobné detaily zložitého vzťahu

Film Mám elektrické sny rozpráva príbeh šestnásťročnej Emy, ktorá žije s matkou, mladšou sestrou a mačkou, ale zúfalo sa chce presťahovať k svojmu odcudzenému otcovi, na ktorom visí, hoci on prechádza druhou pubertou. Film balansuje medzi nehou a citlivosťou tínedžerského života a bezohľadnosťou sveta dospelých, zároveň ukazuje tenkú hranicu medzi láskou a nenávisťou vo svete, kde sa agresivita a hnev preplietajú s prebúdzaním ženskej sexuality.

Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v roku 2022, kde v medzinárodnej súťaži získal cenu za najlepší film, najlepšiu réžiu (Valentina Maurel), najlepšiu herečku (Daniela Marín Navarro) a najlepšieho herca (Reinaldo Amien). Zaujal aj na viacerých prestížnych festivaloch, v San Sebastiáne napríklad získal cenu za najlepší film sekcie Horizons. V roku 2023 sa premietal aj na festivale Art Film v Košiciach, kde režisérka filmu Valentina Maurel vyhrala Modrého anjela v kategórii Najlepšia réžia. Porota filmu udelila cenu za „zachytenie drobných detailov zložitého vzťahu otca a dcéry, silné scény a jedinečnú atmosféru“.

Dráma Mám elektrické sny je dlhometrážnym debutom Valentiny Maurel, podľa Anny Lazor „ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú snímku, ktorá otvára tému násilia vo vzťahoch. Aj preto bude po projekcii nasledovať diskusia s odborníčkami a odborníkom venujúcim sa tejto problematike“. Hosťami diskusie budú Judita Majerová, riaditeľka Zariadenia núdzového bývania / Bezpečného ženského domu, Róbert Vavro, riaditeľ občianskeho združenia Liberate a Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N. Diskusiu bude moderovať hispanistka, iberoamerikanistka a filmová profesionálka Veronika Krejčová, ktorá film aj lektorsky uvedie.

Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel. Foto: Heretic
  • Viac informácií o filme Mám elektrické sny nájdete TU.
  • Viac informácií o projekte EULAC Cinema Night nájdete TU.

Foto: Heretic

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Zobraziť všetky články