Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel.

Presah na Latinskú Ameriku a Karibik stelesnia elektrické sny v kine Lumière

Písmo: A- | A+

Kino Lumière sa zapojí do osláv spolupráce európskej a latinskoamerickej kinematografie.

Už po piatykrát bude Kino Lumière súčasťou medzinárodného projektu European Cinema Night, ktorého zámerom je oslava bohatstva a rozmanitosti európskej kinematografie. V roku 2025 tento projekt nadobudol celosvetovú úroveň a pod názvom EULAC Cinema Night predstaví spoluprácu európskej kinematografie s kinematografiou Latinskej Ameriky a Karibiku. Pri tejto príležitosti sa v piatok 5. decembra o 18.30 hod. premietne v Kine Lumière film Mám elektrické sny (2022) režisérky Valentiny Maurel a po ňom nasleduje aj diskusia. Vstup na podujatie je voľný.

Prepájanie publika

„European Cinema Night má za cieľ zvyšovať povedomie o kvalitách európskeho filmu. Projekt umožňuje kinám prezentovať kvalitné filmy v kontexte európskej kultúrnej politiky a prepájať lokálne publikum s medzinárodným dianím. Tento rok je téma European Cinema Night spojená so spoluprácou so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie v tematickej nadväznosti na novembrový summit Európskej rady CELAC so spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku“, hovorí Anna Lazor, dramaturgička Kina Lumière a členka jeho programovej rady. „Pre Kino Lumière je účasť na takomto projekte významná z viacerých dôvodov. Zapájanie sa do aktivít koordinovaných platformou Europa Cinemas zviditeľňuje Kino Lumière v medzinárodnom profesionálnom prostredí a potvrdzuje jeho pozíciu ako etablovaného artového kina v Európe.“

Podujatie EULAC Cinema Night prináša filmy, ktoré vznikli z medzinárodnej spolupráce krajín oboch regiónov. V novembri sa vybrané filmy premietali v 30 kinách v 16 krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, v decembri sa podujatie uskutoční v 93 kinách v členských štátoch Európskej únie. V Kine Lumière bude pri tejto príležitosti uvedený film režisérky Valentiny Maurel Mám elektrické sny (2022), ktorý vznikol v koprodukcii Francúzska, Kostariky a Belgicka. Podľa Anny Lazor „výber filmu bol determinovaný podmienkou Europa Cinemas, aby išlo o filmové dielo koprodukčne pochádzajúce z krajín Latinskej Ameriky a Karibiku“.

Drobné detaily zložitého vzťahu

Film Mám elektrické sny rozpráva príbeh šestnásťročnej Emy, ktorá žije s matkou, mladšou sestrou a mačkou, ale zúfalo sa chce presťahovať k svojmu odcudzenému otcovi, na ktorom visí, hoci on prechádza druhou pubertou. Film balansuje medzi nehou a citlivosťou tínedžerského života a bezohľadnosťou sveta dospelých, zároveň ukazuje tenkú hranicu medzi láskou a nenávisťou vo svete, kde sa agresivita a hnev preplietajú s prebúdzaním ženskej sexuality.

Film mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne v roku 2022, kde v medzinárodnej súťaži získal cenu za najlepší film, najlepšiu réžiu (Valentina Maurel), najlepšiu herečku (Daniela Marín Navarro) a najlepšieho herca (Reinaldo Amien). Zaujal aj na viacerých prestížnych festivaloch, v San Sebastiáne napríklad získal cenu za najlepší film sekcie Horizons. V roku 2023 sa premietal aj na festivale Art Film v Košiciach, kde režisérka filmu Valentina Maurel vyhrala Modrého anjela v kategórii Najlepšia réžia. Porota filmu udelila cenu za „zachytenie drobných detailov zložitého vzťahu otca a dcéry, silné scény a jedinečnú atmosféru“.

Dráma Mám elektrické sny je dlhometrážnym debutom Valentiny Maurel, podľa Anny Lazor „ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú snímku, ktorá otvára tému násilia vo vzťahoch. Aj preto bude po projekcii nasledovať diskusia s odborníčkami a odborníkom venujúcim sa tejto problematike“. Hosťami diskusie budú Judita Majerová, riaditeľka Zariadenia núdzového bývania / Bezpečného ženského domu, Róbert Vavro, riaditeľ občianskeho združenia Liberate a Ria Gehrerová, reportérka a editorka Denníka N. Diskusiu bude moderovať hispanistka, iberoamerikanistka a filmová profesionálka Veronika Krejčová, ktorá film aj lektorsky uvedie.

Záber z filmu Mám elektrické sny (2022) kostarickej režisérky Valentiny Maurel. Foto: Heretic
  • Viac informácií o filme Mám elektrické sny nájdete TU.
  • Viac informácií o projekte EULAC Cinema Night nájdete TU.

Foto: Heretic

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články