Slovenská dokumentárna tvorba online

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav (SFÚ) a distribučná spoločnosť Filmtopia nadviazali s podporou Audiovizuálneho fondu spoluprácu s online distribučným portálom projektu Doc Alliance DAFilms.cz, ktorý ponúka permanentný prístup k takmer 800 dokumentárnym a experimentálnym filmom. V termíne od 16. do 29. decembra si návštevníci portálu mohli bezplatne pozrieť kolekciu Majstri slovenského dokumentu po prvýkrát online. Obsahovala filmy Martina Slivku, Dušana Hanáka, Martina Šulíka a Deža Ursinyho. SFÚ sa rozhodol sprístupniť tieto filmy pri príležitosti vlaňajších osláv 50. výročia vzniku inštitúcie. Spolu bolo v tomto termíne bezplatne k dispozícii 26 filmov z obdobia rokov 1963 až 1991, medzi nimi napríklad Hanákove snímky Obrazy starého sveta, Omša, Prišiel k nám Old Shatterhand, zo Slivkovej tvorby to boli filmy Odchádza človek, Posledná večera, Balada v dreve, medzi dokumentmi Deža Ursinyho figurovali okrem iných tituly O rakovine a nádeji či Sanitrárovci (r. D. Ursiny a Marian Urban) a kolekcia obsahovala aj študentské práce Martina Šulíka Ticho, Hurá a Etika a politika. Okrem filmov štvorice režisérov boli do kolekcie zaradené aj vybrané kolektívne diela, venované významným historickým udalostiam v auguste 1968 a novembri 1989, ako Čas, ktorý žijeme, Čierne dni, Sonda 1/1990 – Vlak nežnej revolúcie či dokument Dušana Trančíka, Petra Mihálika a Vlada Kubenka Tryzna.

Všetky filmy okrem Obrazov starého sveta, ktoré koncom minulého roka SFÚ opäť vydal na DVD nosiči, sú prístupné aj po skončení akcie medzi ostatnými spoplatnenými titulmi portálu DAFilms.cz.

Portál ponúka celosvetový výber zo súčasnej dokumentárnej tvorby s dôrazom na európsku kinematografiu. Vedľa seba sa tak prezentujú známi tvorcovia s novými talentmi a so študentmi filmových škôl. Každý mesiac pribudne do online dokumentárneho kina asi dvadsať nových filmov, ktoré prechádzajú starostlivým dramaturgickým výberom, zohľadňujúcim najmä ich spoločenskú a estetickú hodnotu a jedinečnosť rukopisu. DAFilms.cz zaradil do svojej ponuky aj dokumenty slovenských tvorcov Petra Kerekesa, Zuzany Piussi, Roberta Kirchhoffa, Juraja Lehotského, Marka Škopa, Marka Šulíka, Jara Vojteka, Mira Rema a mnohých ďalších. Dokument Zuzany Piussi Nemoc tretej moci bol tretím najpozeranejším filmom tejto platformy, videlo ho viac ako 7 000 ľudí.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články