Slovenská dokumentárna tvorba online

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav (SFÚ) a distribučná spoločnosť Filmtopia nadviazali s podporou Audiovizuálneho fondu spoluprácu s online distribučným portálom projektu Doc Alliance DAFilms.cz, ktorý ponúka permanentný prístup k takmer 800 dokumentárnym a experimentálnym filmom. V termíne od 16. do 29. decembra si návštevníci portálu mohli bezplatne pozrieť kolekciu Majstri slovenského dokumentu po prvýkrát online. Obsahovala filmy Martina Slivku, Dušana Hanáka, Martina Šulíka a Deža Ursinyho. SFÚ sa rozhodol sprístupniť tieto filmy pri príležitosti vlaňajších osláv 50. výročia vzniku inštitúcie. Spolu bolo v tomto termíne bezplatne k dispozícii 26 filmov z obdobia rokov 1963 až 1991, medzi nimi napríklad Hanákove snímky Obrazy starého sveta, Omša, Prišiel k nám Old Shatterhand, zo Slivkovej tvorby to boli filmy Odchádza človek, Posledná večera, Balada v dreve, medzi dokumentmi Deža Ursinyho figurovali okrem iných tituly O rakovine a nádeji či Sanitrárovci (r. D. Ursiny a Marian Urban) a kolekcia obsahovala aj študentské práce Martina Šulíka Ticho, Hurá a Etika a politika. Okrem filmov štvorice režisérov boli do kolekcie zaradené aj vybrané kolektívne diela, venované významným historickým udalostiam v auguste 1968 a novembri 1989, ako Čas, ktorý žijeme, Čierne dni, Sonda 1/1990 – Vlak nežnej revolúcie či dokument Dušana Trančíka, Petra Mihálika a Vlada Kubenka Tryzna.

Všetky filmy okrem Obrazov starého sveta, ktoré koncom minulého roka SFÚ opäť vydal na DVD nosiči, sú prístupné aj po skončení akcie medzi ostatnými spoplatnenými titulmi portálu DAFilms.cz.

Portál ponúka celosvetový výber zo súčasnej dokumentárnej tvorby s dôrazom na európsku kinematografiu. Vedľa seba sa tak prezentujú známi tvorcovia s novými talentmi a so študentmi filmových škôl. Každý mesiac pribudne do online dokumentárneho kina asi dvadsať nových filmov, ktoré prechádzajú starostlivým dramaturgickým výberom, zohľadňujúcim najmä ich spoločenskú a estetickú hodnotu a jedinečnosť rukopisu. DAFilms.cz zaradil do svojej ponuky aj dokumenty slovenských tvorcov Petra Kerekesa, Zuzany Piussi, Roberta Kirchhoffa, Juraja Lehotského, Marka Škopa, Marka Šulíka, Jara Vojteka, Mira Rema a mnohých ďalších. Dokument Zuzany Piussi Nemoc tretej moci bol tretím najpozeranejším filmom tejto platformy, videlo ho viac ako 7 000 ľudí.

jar

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články