Keď život chutí / Zdroj: Magic Box Slovakia

Slovenská koprodukčná animovaná snímka Keď život chutí je nominovaná na Európsku filmovú cenu

Písmo: A- | A+

Film režisérky Kristiny Dufkovej, ktorý je česko-francúzsko-slovenskou koprodukciou, sa ocitol v pätici nominovaných v kategórii Celovečerný animovaný film 37. ročníka Európskych filmových cien. „Tešíme sa, že náš príbeh o láske k životu, k svojim blízkym, ale hlavne o zdravej láske k sebe samému, zaujal odbornú porotu a bude sa uchádzať o Európsku filmovú cenu,“ hovorí producentka Agata Novinski.

Hlavnou postavou filmu Keď život chutí je 12-ročný Ben, čerstvý pubertiak, ktorého váha je zrazu problémom pre neho aj pre všetkých ostatných. Ostatné deti ho šikanujú, jeho rozvedení rodičia nevedia, čo majú robiť a aj školská lekárka sa o neho bojí. A tak sa Ben napriek svojej láske k jedlu a objavujúcemu sa talentu šéfkuchára rozhodne pre drastické opatrenia – začne držať diétu. Možno sa všetko zmení a dokonca si získa srdce Kláry, dievčaťa svojich snov… Nakoniec však Ben zistí, že nie je dôležité, ako vyzeráš, ale ako sa cítiš.

Film, nakrútený na motívy knihy francúzskeho autora Mikaëla Olliviera La Vie, en gros, mal svetovú premiéru na Medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy, kde získal Cenu poroty v súťažnej sekcii Contrechamp a následne bol predstavený na ďalších významných medzinárodných filmových festivaloch. Hlavnú rolu Benjamína Pipetku nahovoril Daniel Fischer, diváčky a diváci budú ďalej v slovenskom dabingu počuť Emíliu Vášáryovú, Zuzanu Kronerovú, Moniku Hilmerovú, Soňu Norisovú, Juraja Kemku, Davida Hartla, Lukáša Frlajsa, Tomáša Maštalíra či Martina Hubu.

37. ročník odovzdávania Európskych filmových cien za najlepšie európske filmy roka sa tento rok po prvý raz uskutoční vo Švajčiarsk, ocenenia budú odovzdané v sobotu 7. decembra 2024 v kultúrnom a kongresovom centre v Luzerne (KKL Luzern). Do slovenských kín ho spoločnosť Magic Box Slovakia prinesie 30. januára 2025.

Autor:

Záber z filmu Keď život chutí / Zdroj: Magic Box Slovakia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. V slovenských kinách ho môžeme vidieť od 30. januára 2025. Agata Novinski. Foto: Miro Nôta Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články