Slovensko informuje

Písmo: A- | A+

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko spoluorganizuje v dňoch 16. a 17. septembra v Kursalone v Piešťanoch ďalší ročník seminára a workshopu Dox in vitro (dokumentárne projekty v skúmavke) so zameraním na vývoj dokumentárnych projektov. Hlavným partnerom a odborným garantom projektu je European Documentary Network (EDN). Podujatie je určené mladým a začínajúcim producentom a tvorcom dokumentárnych filmov zo Slovenska a zo susedných štátov. Experti, ktorí prijali naše pozvanie, sú:
– Ove Rishøj Jensen – EDN Film & Media Consultant, Dánsko. Pre EDN pracuje od roku 2003, podieľa sa na selekcii dokumentárnych projektov pre workshopy a prezentácie (pitching sessions), manažuje účasť EDN na filmových trhoch (European Film Market, Sunny Side of the Doc a MIPDOC), spolupracuje s organizáciami a festivalmi zameranými na dokumentárny film, pre ktoré pripravuje na mieru šité masterclassy, semináre a workshopy;
– Beate Thalberg – zodpovedná dramaturgička a nákupkyňa, ORF/3sat, Rakúsko. V rakúskej verejnoprávnej televízii ORF má na starosti dramaturgiu troch dokumentárnych slotov (až 180 minút dokumentu týždenne). Od roku 1995 pôsobí aj ako scenáristka a režisérka. Na konte má oceňované dokumenty, uvádzané v kinách aj v televízii;
– Brian Hill – režisér a producent, Century Films, Veľká Británia. Je jedným z najpozoruhodnejších britských dokumentaristov, autorom inovatívnych filmov. Silnou stránkou jeho tvorby je sebavedomá fúzia televíznej a filmovej estetiky, ktorá stiera konvencie dokumentárnej reality kombináciami s inscenovanými štylizovanými situáciami. Nakrútil množstvo významných filmov, ako napríklad Nobody Someday, v kinách distribuovaný rockument o Robbiem Williamsovi, alebo Slaughterhouse: The Task of Blood, z ktorého tuhne krv v žilách.

Na seminári 16. septembra budú experti prednášať na témy Ako zvoliť správnu distribučnú stratégiu (Ove Rishøj Jensen) a Spolupráca s ORF (Beate Thalberg), masterclass Briana Hilla bude venovaný možnostiam inscenovaného dokumentu. Počas workshopu 17. septembra poskytnú experti konzultácie pre vybrané projekty.

Na seminár Dox in vitro je vstup voľný, treba sa však zaregistrovať do 8. septembra na adrese media@cedslovakia.eu.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články