Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Stalo sa vo filme za týždeň 49/2025

Písmo: A^- | A⁺

Prehľad udalostí, ktoré sa v týždni 49/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

Ceny KAMERA 2025

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) vyhlásila v utorok 2. decembra v bratislavskom Kine Lumière držiteľov a držiteľky ceny KAMERA 2025. Hlavnú cenu KAMERA 2025 v hranej tvorbe získal Tomáš Kotas za snímku Hore je nebo, v doline som ja. Cena za televízny seriál putovala Veronike Donutkovej za Molocha. Cena KAMERA 2025 za dokumentárny film patrí Michaele Hoškovej za snímku Pokiaľ ja žijem. Cenu za celoživotné dielo udelili Jozefovi Hardošovi. Všetkých držiteľov ceny KAMERA 2025 nájdete tu.

Theodor Pištěk (1932 – 2025)

Český kostýmový výtvarník, akademický maliar a scénograf Theodor Pištěk ml. zomrel 3. decembra vo veku 93 rokov. S režisérom Martinom Hollým spolupracoval na snímkach Kto odchádza v daždi (1974) a Soľ nad zlato (1982). Syn herca Theodora Pištěka spolupracoval s mnohými českými režisérmi, okrem iných s Františkom Vláčilom, Oldřichom Lipským, Václavom Vorlíčkom či Milošom Formanom. Za jeho Amadea (1984) získal Oscara.

V kinách je Potopa

Celovečerný debut režiséra Martina Gondu Potopa je od štvrtka 4. decembra v slovenských kinách. Ešte predtým absolvoval vypredané predpremiéry v šiestich mestách na východe Slovenska. Potopa rozpráva príbeh vysídľovania pri budovaní vodnej priehrady Starina v blízkosti Sniny. „Bolo pre nás mimoriadne dôležité uviesť film v špeciálnych predpremiérach práve na východe Slovenska – na miestach, kde sa príbeh odohráva a kde sme ho aj nakrúcali. Prišli na ne ľudia, ktorých sa táto ťažká historická udalosť priamo dotkla, a s nami aj s hercami diskutovali o svojich skúsenostiach. Ich srdečné prijatie a silné slová vďaky za to, že sme túto pre nich bolestivú tému spracovali presne a s rešpektom, boli pre nás veľkým zadosťučinením,“ povedala producentka filmu Katarína Krnáčová. Potopa mala svetovú premiéru v novembri na argentínskom festivale Film Potopa mal svetovú premiéru v novembri na argentínskom festivale Mar del Plata, odkiaľ si odniesol cenu SIGNIS.

Oľga Feldeková (1943 – 2025)

Spisovateľka, novinárka, glosátorka a dramaturgička Oľga Feldeková zomrela 6. decembra vo veku 82 rokov. Počas 80. rokov pôsobila ako scenáristka a dramaturgička Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Ako dramaturgička sa podpísala pod snímky Začiatok sezóny (r. Zoro Záhon, 1987), Sagarmatha (r. Ján Piroh, 1988) a Dávajte si pozor! (r. Jozef Slovák, Jozef Heriban, 1990). Menšiu úlohu stvárnila Oľga Feldeková vo filme Jána Zemana V rannej hmle (1990).

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová. Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...

Fotografia z filmu Dve deci tušu. Foto: ASFK

recenzia Dve deci tušu

Ester Geislerová v dlhometrážnom dokumentárnom debute Dve deci tušu obrátila kameru na svoju rodinu. Vydáva sa po stopách svojho otca Petra Geislera – uznávaného japonológa, originálneho kaligrafa a človeka plného protikladov. Berie nás na dobrodružnú cestu a s ozajstnou dávkou láskavosti, úprimnosti a spontánnosti postupne odkrýva mnohé vrstvy jeho osobnosti. Tá žiari na všetky strany, no v zábleskoch svetla odkrýva aj miesta, kam lúče nedosvietia. Ukazuje aj temné stránky, no drží nás nad hladinou. Stačí, že o nich vieme, nemusíme sa v nich rovno utopiť. Aj v tom je čaro tohto filmu. Petr Geisler priťahoval Japoncov a Japonsko priťahovalo Petra Geislera Keď v roku 2009 režisérkin otec predčasne zomrel, bulvár články o ňom zredukoval prevažne na jeho problém s alkoholom. Sestry Aňa a Ester Geislerové boli presvedčené, že verejnosť si zaslúži poznať komplexnejší obraz ich otca. Tri roky po jeho smrti sa Ester Geislerová ponorila do archívov a rozprávala sa s jeho priateľmi. Vtedy pochopila, že krátky film, ktorý mal byť súčasťou výstavy GA-I-SU-RA (konala sa tento rok v pražskom Centre súčasného umenia DOX), stačiť nebude. Jeho košatá osobnosť plná rozporov a záhad, z ktorých mnohé bolo treba ešte odkryť, potrebovala oveľa väčší priestor. V dokumente ho približuje nielen ako otca,...

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...

Zobraziť všetky články