Potopa Záber z filmu Potopa. Foto: Oliver Záhlava/Silverart
Písmo: A- | A+

Režisér Martin Gonda zaujal už svojím študentským filmom Pura Vida 2019), ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes. Po šiestich rokoch práce dokončil svoj hraný debut Potopa, ktorý sa takisto odohráva v prostredí Rusínov. Z áčkového festivalu v argentínskom Mar del Plata, kde mal svetovú premiéru, si odniesol cenu SIGNIS. Videlo ho už aj publikum na najväčšom indickom festivale IFFI Goa. Od 4. decembra prichádza aj do slovenských kín.

Film Potopa vyrástol z prostredia rusínskej komunity a nakrútili sme ho v rusínčine. Citlivým spôsobom pripomína osudy ľudí, ktorých dediny museli ustúpiť výstavbe nádrže Starina a podobné príbehy poznajú rodiny po celom Slovensku, pri Liptovskej Mare, Oravskej priehrade či iných vodných dielach. Je to náš spôsob, ako im vrátiť hlas a pamäť,“hovorí producentka filmu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. Film produkovala spolu s Tomášom Gičom.

Počas vývoja bolo pre nás dôležité, aby bol film zrozumiteľný nielen pre domáce publikum a ľudí, ktorí proces vysídlenia zažili, ale aby príbeh pôsobil univerzálne a oslovil aj medzinárodných divákov. Účasť na prestížnych festivaloch potvrdzuje, že sa nám to podarilo. Tešíme sa, že po zahraničných premiérach na dvoch vzdialených kontinentoch film konečne uvidia aj diváci v slovenských kinách,“ dodáva Tomáš Gič.

Vyrovnať sa so stratou domova

Film Potopa rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Mara má 15 rokov a túži sa stať pilotkou a opustiť dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

Režisér Martin Gonda čerpal inšpiráciu na film Potopa už keď pripravoval svoj absolventský film Pura Vida. „Počas rešeršov a obhliadok v regióne sa nám začali otvárať ďalšie témy. Najvýraznejšie na nás zapôsobil príbeh vysídlenia rusínskych obyvateľov zo siedmich rusínskych dedín z dôvodu výstavby vodnej nádrže Starina. Príbehy Rusínov, ktorých začal štát presídľovať, museli sa odsťahovať z krásnej prírody, z domov s veľkými pozemkami, do dvojizbových bytov, do betónovej rakvy. Niektorí tento prechod nezvládli a umreli, iní sa s tým zmierili ako s nevyhnutnosťou, pretože šlo o verejný záujem. Niektorí to dodnes vnímajú ako ťažkú krivdu. Domy sa búrali buldozérmi, vypínali im elektrinu, do obcí prestali chodiť autobusy, prestali tam dovážať potraviny. Tí, ktorí odmietali odísť, začali si sami vyrábať elektrinu vlastným dynamom v blízkom potoku,“ približoval v staršom rozhovore.

Tak ako na Pura Vida aj na potope spolupracoval so scenáristami Martinom Šusterom a Dominikou Udvorkovou. Za kamerou stál opäť Oliver Záhlava,  hudbu zložil Théophile Moussouni. Strihačom filmu je Paweł Laskowski, o zvuk sa postaral Ivan Ďurkech. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľsko-belgickej koprodukcii. V snímke hrajú Sára Chripáková, Jozef Pantlikáš, Katarína Babejová, Vladimíra Štefániková, Michal Soltész, Vladimír Čema, Stanislav Pitoňák, Svetlana Škovranová či Jevgenij Libezňuk. V obsadení sa stretli neherci s profesionálnymi hercami a väčšina pochádza priamo z rusínskej komunity.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ povedal režisér Martin Gonda. Keď sa po rokoch vrátil do prostredia, kde sa film odohráva, krajina na neho silno zapôsobila. „Pôsobila ako krajina zakonzervovaná v čase, rozpadnuté cesty, hrdzavé mosty, prícestné kríže. Uvedomil som si, že za touto krajinou sa skrýva silný príbeh. V zatopení obcí som od začiatku videl metaforu konca sveta, zánik komunít, stratu identity, ale aj ľudskej dôstojnosti,“ dodáva režisér.

Potopa (r. Martin Gonda,Slovensko/Česko/Poľsko/Belgicko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 1 452 084 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 478 925 eur, Podpora z Fondu na podporu národnostných menšín: 5000 eur, vklad STVR: 100 000 eur,  podpora dotačného programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita 20 000 eur)
Distribučná premiéra: 4. decembra 2025

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Oliver Záhlava/Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články