Potopa Záber z filmu Potopa. Foto: Oliver Záhlava/Silverart
Písmo: A- | A+

Režisér Martin Gonda zaujal už svojím študentským filmom Pura Vida 2019), ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes. Po šiestich rokoch práce dokončil svoj hraný debut Potopa, ktorý sa takisto odohráva v prostredí Rusínov. Z áčkového festivalu v argentínskom Mar del Plata, kde mal svetovú premiéru, si odniesol cenu SIGNIS. Videlo ho už aj publikum na najväčšom indickom festivale IFFI Goa. Od 4. decembra prichádza aj do slovenských kín.

Film Potopa vyrástol z prostredia rusínskej komunity a nakrútili sme ho v rusínčine. Citlivým spôsobom pripomína osudy ľudí, ktorých dediny museli ustúpiť výstavbe nádrže Starina a podobné príbehy poznajú rodiny po celom Slovensku, pri Liptovskej Mare, Oravskej priehrade či iných vodných dielach. Je to náš spôsob, ako im vrátiť hlas a pamäť,“hovorí producentka filmu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. Film produkovala spolu s Tomášom Gičom.

Počas vývoja bolo pre nás dôležité, aby bol film zrozumiteľný nielen pre domáce publikum a ľudí, ktorí proces vysídlenia zažili, ale aby príbeh pôsobil univerzálne a oslovil aj medzinárodných divákov. Účasť na prestížnych festivaloch potvrdzuje, že sa nám to podarilo. Tešíme sa, že po zahraničných premiérach na dvoch vzdialených kontinentoch film konečne uvidia aj diváci v slovenských kinách,“ dodáva Tomáš Gič.

Vyrovnať sa so stratou domova

Film Potopa rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Mara má 15 rokov a túži sa stať pilotkou a opustiť dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

Režisér Martin Gonda čerpal inšpiráciu na film Potopa už keď pripravoval svoj absolventský film Pura Vida. „Počas rešeršov a obhliadok v regióne sa nám začali otvárať ďalšie témy. Najvýraznejšie na nás zapôsobil príbeh vysídlenia rusínskych obyvateľov zo siedmich rusínskych dedín z dôvodu výstavby vodnej nádrže Starina. Príbehy Rusínov, ktorých začal štát presídľovať, museli sa odsťahovať z krásnej prírody, z domov s veľkými pozemkami, do dvojizbových bytov, do betónovej rakvy. Niektorí tento prechod nezvládli a umreli, iní sa s tým zmierili ako s nevyhnutnosťou, pretože šlo o verejný záujem. Niektorí to dodnes vnímajú ako ťažkú krivdu. Domy sa búrali buldozérmi, vypínali im elektrinu, do obcí prestali chodiť autobusy, prestali tam dovážať potraviny. Tí, ktorí odmietali odísť, začali si sami vyrábať elektrinu vlastným dynamom v blízkom potoku,“ približoval v staršom rozhovore.

Tak ako na Pura Vida aj na potope spolupracoval so scenáristami Martinom Šusterom a Dominikou Udvorkovou. Za kamerou stál opäť Oliver Záhlava,  hudbu zložil Théophile Moussouni. Strihačom filmu je Paweł Laskowski, o zvuk sa postaral Ivan Ďurkech. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľsko-belgickej koprodukcii. V snímke hrajú Sára Chripáková, Jozef Pantlikáš, Katarína Babejová, Vladimíra Štefániková, Michal Soltész, Vladimír Čema, Stanislav Pitoňák, Svetlana Škovranová či Jevgenij Libezňuk. V obsadení sa stretli neherci s profesionálnymi hercami a väčšina pochádza priamo z rusínskej komunity.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ povedal režisér Martin Gonda. Keď sa po rokoch vrátil do prostredia, kde sa film odohráva, krajina na neho silno zapôsobila. „Pôsobila ako krajina zakonzervovaná v čase, rozpadnuté cesty, hrdzavé mosty, prícestné kríže. Uvedomil som si, že za touto krajinou sa skrýva silný príbeh. V zatopení obcí som od začiatku videl metaforu konca sveta, zánik komunít, stratu identity, ale aj ľudskej dôstojnosti,“ dodáva režisér.

Potopa (r. Martin Gonda,Slovensko/Česko/Poľsko/Belgicko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 1 452 084 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 478 925 eur, Podpora z Fondu na podporu národnostných menšín: 5000 eur, vklad STVR: 100 000 eur,  podpora dotačného programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita 20 000 eur)
Distribučná premiéra: 4. decembra 2025

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Oliver Záhlava/Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články