Režisér Martin Gonda zaujal už svojím študentským filmom Pura Vida 2019), ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes. Po šiestich rokoch práce dokončil svoj hraný debut Potopa, ktorý sa takisto odohráva v prostredí Rusínov. Z áčkového festivalu v argentínskom Mar del Plata, kde mal svetovú premiéru, si odniesol cenu SIGNIS. Videlo ho už aj publikum na najväčšom indickom festivale IFFI Goa. Od 4. decembra prichádza aj do slovenských kín.

„Film Potopa vyrástol z prostredia rusínskej komunity a nakrútili sme ho v rusínčine. Citlivým spôsobom pripomína osudy ľudí, ktorých dediny museli ustúpiť výstavbe nádrže Starina a podobné príbehy poznajú rodiny po celom Slovensku, pri Liptovskej Mare, Oravskej priehrade či iných vodných dielach. Je to náš spôsob, ako im vrátiť hlas a pamäť,“hovorí producentka filmu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. Film produkovala spolu s Tomášom Gičom.

„Počas vývoja bolo pre nás dôležité, aby bol film zrozumiteľný nielen pre domáce publikum a ľudí, ktorí proces vysídlenia zažili, ale aby príbeh pôsobil univerzálne a oslovil aj medzinárodných divákov. Účasť na prestížnych festivaloch potvrdzuje, že sa nám to podarilo. Tešíme sa, že po zahraničných premiérach na dvoch vzdialených kontinentoch film konečne uvidia aj diváci v slovenských kinách,“ dodáva Tomáš Gič.

Vyrovnať sa so stratou domova

Film Potopa rozpráva príbeh z Československa z roku 1980. Mara má 15 rokov a túži sa stať pilotkou a opustiť dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

Režisér Martin Gonda čerpal inšpiráciu na film Potopa už keď pripravoval svoj absolventský film Pura Vida. „Počas rešeršov a obhliadok v regióne sa nám začali otvárať ďalšie témy. Najvýraznejšie na nás zapôsobil príbeh vysídlenia rusínskych obyvateľov zo siedmich rusínskych dedín z dôvodu výstavby vodnej nádrže Starina. Príbehy Rusínov, ktorých začal štát presídľovať, museli sa odsťahovať z krásnej prírody, z domov s veľkými pozemkami, do dvojizbových bytov, do betónovej rakvy. Niektorí tento prechod nezvládli a umreli, iní sa s tým zmierili ako s nevyhnutnosťou, pretože šlo o verejný záujem. Niektorí to dodnes vnímajú ako ťažkú krivdu. Domy sa búrali buldozérmi, vypínali im elektrinu, do obcí prestali chodiť autobusy, prestali tam dovážať potraviny. Tí, ktorí odmietali odísť, začali si sami vyrábať elektrinu vlastným dynamom v blízkom potoku,“ približoval v staršom rozhovore.

Tak ako na Pura Vida aj na potope spolupracoval so scenáristami Martinom Šusterom a Dominikou Udvorkovou. Za kamerou stál opäť Oliver Záhlava,  hudbu zložil Théophile Moussouni. Strihačom filmu je Paweł Laskowski, o zvuk sa postaral Ivan Ďurkech. Potopa vznikla v slovensko-česko-poľsko-belgickej koprodukcii. V snímke hrajú Sára Chripáková, Jozef Pantlikáš, Katarína Babejová, Vladimíra Štefániková, Michal Soltész, Vladimír Čema, Stanislav Pitoňák, Svetlana Škovranová či Jevgenij Libezňuk. V obsadení sa stretli neherci s profesionálnymi hercami a väčšina pochádza priamo z rusínskej komunity.

Príspevok do kolektívnej pamäti

„Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ povedal režisér Martin Gonda. Keď sa po rokoch vrátil do prostredia, kde sa film odohráva, krajina na neho silno zapôsobila. „Pôsobila ako krajina zakonzervovaná v čase, rozpadnuté cesty, hrdzavé mosty, prícestné kríže. Uvedomil som si, že za touto krajinou sa skrýva silný príbeh. V zatopení obcí som od začiatku videl metaforu konca sveta, zánik komunít, stratu identity, ale aj ľudskej dôstojnosti,“ dodáva režisér.