ceny KAMERA 2025 Z nakrúcania filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Ceny KAMERA získali Tomáš Kotas, Michaela Hošková aj Dušan Husár

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) vyhlásila v utorok 2. decembra v bratislavskom Kine Lumière držiteľov a držiteľky ceny KAMERA 2025. Po pandemickej prestávke sa ocenenie vrátilo k dvojročnej periodicite.

Medzinárodná porota vyberala víťazov a víťazky zo stovky prihlásených diel v siedmich kategóriách. Súťažili diela s premiérou po 31. auguste 2023. Musel ich natočiť slovenský kameraman alebo kameramanka, bez ohľadu na to, či film vznikal doma alebo v zahraničí. Porotu tvorili Jola Dylewska (PSC), Klaus Fuxjager (AČK), Astrid Heubrandtner (AAC), Gergely Pálos (HCA) a Richard Žolko (ASK).

Hlavnú cenu KAMERA 2025 v hranej tvorbe získal Tomáš Kotas za snímku Hore je nebo, v doline som ja. Cena za televízny seriál putovala Veronike Donutkovej za Molocha. Cena KAMERA 2025 za dokumentárny film patrí Michaele Hoškovej za snímku Pokiaľ ja žijem. Najlepšiu kameru v krátkom filme mal podľa poroty Dušan Husár v snímke Pes a vlk. Dušan Husár zvíťazil aj v kategórii audiovizuálnej reklamy so spotom Novellista – Write Your Own Story. V kategórii hudobných videoklipov sa z víťazstva tešil Marián Ontko, kameraman klipu k piesni Kiss Kiss Goodbye hudobníka, ktorý si hovorí ADONXS. Cenu za študentský film Táto izba sa nedá zjesť získal Alex Miartuš.

V rámci 11. ročníka cien za najlepšie kameramanské výkony udelilo prezídium ASK aj Cenu za celoživotné dielo. Získal ju kameraman a profesor Jozef Hardoš, ktorý sa nielen podpísal pod množstvo audiovizuálnych diel, ale počas svojho pôsobenia ako pedagóg na FTF VŠMU vychovával nové generácie kameramanov a kameramaniek.

Držitelia ceny KAMERA 2025

HLAVNÁ CENA – HRANÁ TVORBA

Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová) – Tomáš Kotas

CENA ZA TELEVÍZNY SERIÁL

Moloch (r. Lukáš Hanulák) – Veronika Donutková

CENA ZA DOKUMENTÁRNY FILM

Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) – Michaela Hošková

CENA ZA KRÁTKY FILM

Pes a vlk (r. Terézia Halamová) – Dušan Husár

CENA ZA AUDIOVIZUÁLNU REKLAMU

Novellista: Write Your Own Story – Dušan Husár

CENA ZA HUDOBNÝ VIDEOKLIP

ADONXS – Kiss Kiss Goodbye (r. Jiří Horenský) – Marián Ontko

CENA ZA ŠTUDENTSKÝ FILM

Táto izba sa nedá zjesť (r. Emília Ondriašová) – Alex Miartuš

Zoznam všetkých nominovaných na cenu KAMERA 2025 nájdete tu.

Autor:

Z nakrúcania filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články