Aktuality archív - Filmsk.sk

ceny KAMERA 2025 Z nakrúcania filmu Hore je nebo, v doline som ja. Foto: DRYEYE Film

Ceny KAMERA získali Tomáš Kotas, Michaela Hošková aj Dušan Husár

4. decembra 2025
12/2025
Aktuality

Písmo: A^- | A⁺

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) vyhlásila v utorok 2. decembra v bratislavskom Kine Lumière držiteľov a držiteľky ceny KAMERA 2025. Po pandemickej prestávke sa ocenenie vrátilo k dvojročnej periodicite.

Medzinárodná porota vyberala víťazov a víťazky zo stovky prihlásených diel v siedmich kategóriách. Súťažili diela s premiérou po 31. auguste 2023. Musel ich natočiť slovenský kameraman alebo kameramanka, bez ohľadu na to, či film vznikal doma alebo v zahraničí. Porotu tvorili Jola Dylewska (PSC), Klaus Fuxjager (AČK), Astrid Heubrandtner (AAC), Gergely Pálos (HCA) a Richard Žolko (ASK).

Hlavnú cenu KAMERA 2025 v hranej tvorbe získal Tomáš Kotas za snímku Hore je nebo, v doline som ja. Cena za televízny seriál putovala Veronike Donutkovej za Molocha. Cena KAMERA 2025 za dokumentárny film patrí Michaele Hoškovej za snímku Pokiaľ ja žijem. Najlepšiu kameru v krátkom filme mal podľa poroty Dušan Husár v snímke Pes a vlk. Dušan Husár zvíťazil aj v kategórii audiovizuálnej reklamy so spotom Novellista – Write Your Own Story. V kategórii hudobných videoklipov sa z víťazstva tešil Marián Ontko, kameraman klipu k piesni Kiss Kiss Goodbye hudobníka, ktorý si hovorí ADONXS. Cenu za študentský film Táto izba sa nedá zjesť získal Alex Miartuš.

V rámci 11. ročníka cien za najlepšie kameramanské výkony udelilo prezídium ASK aj Cenu za celoživotné dielo. Získal ju kameraman a profesor Jozef Hardoš, ktorý sa nielen podpísal pod množstvo audiovizuálnych diel, ale počas svojho pôsobenia ako pedagóg na FTF VŠMU vychovával nové generácie kameramanov a kameramaniek.

Držitelia ceny KAMERA 2025

HLAVNÁ CENA – HRANÁ TVORBA

Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová) – Tomáš Kotas

CENA ZA TELEVÍZNY SERIÁL

Moloch (r. Lukáš Hanulák) – Veronika Donutková

CENA ZA DOKUMENTÁRNY FILM

Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) – Michaela Hošková

CENA ZA KRÁTKY FILM

Pes a vlk (r. Terézia Halamová) – Dušan Husár

CENA ZA AUDIOVIZUÁLNU REKLAMU

Novellista: Write Your Own Story – Dušan Husár

CENA ZA HUDOBNÝ VIDEOKLIP

ADONXS – Kiss Kiss Goodbye (r. Jiří Horenský) – Marián Ontko

CENA ZA ŠTUDENTSKÝ FILM

Táto izba sa nedá zjesť (r. Emília Ondriašová) – Alex Miartuš

Zoznam všetkých nominovaných na cenu KAMERA 2025 nájdete tu.

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...

Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...

Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...

Zobraziť všetky články