Tiché noci plagát

Tiché noci – prehliadka nemeckých filmov nemej éry

Písmo: A- | A+

Projekcie nemých filmov sprevádzané živou hudbou sa stali populárnou súčasťou filmových festivalov a prehliadok. Na prelome októbra a novembra bude v Kine Film Europe v Bratislave uvedených spolu sedem nemých filmov, z toho štyri budú naživo sprevádzané koncertami. V programe prehliadky s názvom Tiché noci sa publiku predstavia dva filmy Fritza Langa, štyri filmy Friedricha Wilhelma Murnaua a portrét skladateľa Richarda Wagnera v réžii Carla Froelicha.

Prehliadku otvorí 31.10. o 16:00 film Tabu (r. Friedrich Wilhelm Murnau), príbeh dvoch mladých milencov na idylickom ostrove Bora Bora v južnom Pacifiku.

Murnauov Faust bude 31.10. sprevádzaný kapelou Do Shaska!, ktorá sa od svojich počiatkov zameriava na adaptáciu vplyvov industrialu, word music a ambientu so silným rituálnym až domorodo-tranzovým prejavom.

Deň nato (1.11.) si publikum môže pozrieť prvý diel Langových Nibelungov: Siegfried v sprievode experimentálneho hudobného projektu Vyšehrad, ktorý vo svojej tvorbe prepája niekoľko žánrov.

V sobotu 2.11. o 14:00 sa v Kine Film Europe bude premietať príbeh nemeckého skladateľa od jeho detstva až po veľké úspechy v orchestrálnej a opernej hudbe – Richard Wagner (r. Carla Froelich).

Jori Josiphson počas prehliadky Scandi 2022 vytvoril sprievodnú hudbu k filmu Povozník smrti (r. Victor Sjöström). Druhý novembrový deň v spolupráci s violončelistkou Katarínou Zima vytvoria živý zvukový sprievod k filmu Žena na mesiaci (r. Fritz Lang), v ktorom využijú improvizačné postupy, meditatívnu repetitívnosť a imagináciu, ktoré podvedome kombinujú s jednoduchými melódiami a motívmi.

Predposledným premietaným filmom bude Posledná štácia (r. Friedrich Wilhelm Murnau).

Prehliadku Tiché noci uzavrie 3.11. projekcia kultového nemého hororu Upír Nosferatu (r. Friedrich Wilhelm Murnau)  v sprievode The Blackwood Incident, ktorých vystúpenia sú prevažne improvizované, naživo vytvárajú príbehy pracujúce s akustickými nástrojmi ako zdrojom zvukov a kombinujú ich s hutnými synthovými plochami.

Viac informácií k jednotlivým filmom nájdete na webe Kina Film Europe.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články