Tiché noci plagát

Tiché noci – prehliadka nemeckých filmov nemej éry

Písmo: A- | A+

Projekcie nemých filmov sprevádzané živou hudbou sa stali populárnou súčasťou filmových festivalov a prehliadok. Na prelome októbra a novembra bude v Kine Film Europe v Bratislave uvedených spolu sedem nemých filmov, z toho štyri budú naživo sprevádzané koncertami. V programe prehliadky s názvom Tiché noci sa publiku predstavia dva filmy Fritza Langa, štyri filmy Friedricha Wilhelma Murnaua a portrét skladateľa Richarda Wagnera v réžii Carla Froelicha.

Prehliadku otvorí 31.10. o 16:00 film Tabu (r. Friedrich Wilhelm Murnau), príbeh dvoch mladých milencov na idylickom ostrove Bora Bora v južnom Pacifiku.

Murnauov Faust bude 31.10. sprevádzaný kapelou Do Shaska!, ktorá sa od svojich počiatkov zameriava na adaptáciu vplyvov industrialu, word music a ambientu so silným rituálnym až domorodo-tranzovým prejavom.

Deň nato (1.11.) si publikum môže pozrieť prvý diel Langových Nibelungov: Siegfried v sprievode experimentálneho hudobného projektu Vyšehrad, ktorý vo svojej tvorbe prepája niekoľko žánrov.

V sobotu 2.11. o 14:00 sa v Kine Film Europe bude premietať príbeh nemeckého skladateľa od jeho detstva až po veľké úspechy v orchestrálnej a opernej hudbe – Richard Wagner (r. Carla Froelich).

Jori Josiphson počas prehliadky Scandi 2022 vytvoril sprievodnú hudbu k filmu Povozník smrti (r. Victor Sjöström). Druhý novembrový deň v spolupráci s violončelistkou Katarínou Zima vytvoria živý zvukový sprievod k filmu Žena na mesiaci (r. Fritz Lang), v ktorom využijú improvizačné postupy, meditatívnu repetitívnosť a imagináciu, ktoré podvedome kombinujú s jednoduchými melódiami a motívmi.

Predposledným premietaným filmom bude Posledná štácia (r. Friedrich Wilhelm Murnau).

Prehliadku Tiché noci uzavrie 3.11. projekcia kultového nemého hororu Upír Nosferatu (r. Friedrich Wilhelm Murnau)  v sprievode The Blackwood Incident, ktorých vystúpenia sú prevažne improvizované, naživo vytvárajú príbehy pracujúce s akustickými nástrojmi ako zdrojom zvukov a kombinujú ich s hutnými synthovými plochami.

Viac informácií k jednotlivým filmom nájdete na webe Kina Film Europe.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články