Tiché noci plagát

Tiché noci – prehliadka nemeckých filmov nemej éry

Písmo: A- | A+

Projekcie nemých filmov sprevádzané živou hudbou sa stali populárnou súčasťou filmových festivalov a prehliadok. Na prelome októbra a novembra bude v Kine Film Europe v Bratislave uvedených spolu sedem nemých filmov, z toho štyri budú naživo sprevádzané koncertami. V programe prehliadky s názvom Tiché noci sa publiku predstavia dva filmy Fritza Langa, štyri filmy Friedricha Wilhelma Murnaua a portrét skladateľa Richarda Wagnera v réžii Carla Froelicha.

Prehliadku otvorí 31.10. o 16:00 film Tabu (r. Friedrich Wilhelm Murnau), príbeh dvoch mladých milencov na idylickom ostrove Bora Bora v južnom Pacifiku.

Murnauov Faust bude 31.10. sprevádzaný kapelou Do Shaska!, ktorá sa od svojich počiatkov zameriava na adaptáciu vplyvov industrialu, word music a ambientu so silným rituálnym až domorodo-tranzovým prejavom.

Deň nato (1.11.) si publikum môže pozrieť prvý diel Langových Nibelungov: Siegfried v sprievode experimentálneho hudobného projektu Vyšehrad, ktorý vo svojej tvorbe prepája niekoľko žánrov.

V sobotu 2.11. o 14:00 sa v Kine Film Europe bude premietať príbeh nemeckého skladateľa od jeho detstva až po veľké úspechy v orchestrálnej a opernej hudbe – Richard Wagner (r. Carla Froelich).

Jori Josiphson počas prehliadky Scandi 2022 vytvoril sprievodnú hudbu k filmu Povozník smrti (r. Victor Sjöström). Druhý novembrový deň v spolupráci s violončelistkou Katarínou Zima vytvoria živý zvukový sprievod k filmu Žena na mesiaci (r. Fritz Lang), v ktorom využijú improvizačné postupy, meditatívnu repetitívnosť a imagináciu, ktoré podvedome kombinujú s jednoduchými melódiami a motívmi.

Predposledným premietaným filmom bude Posledná štácia (r. Friedrich Wilhelm Murnau).

Prehliadku Tiché noci uzavrie 3.11. projekcia kultového nemého hororu Upír Nosferatu (r. Friedrich Wilhelm Murnau)  v sprievode The Blackwood Incident, ktorých vystúpenia sú prevažne improvizované, naživo vytvárajú príbehy pracujúce s akustickými nástrojmi ako zdrojom zvukov a kombinujú ich s hutnými synthovými plochami.

Viac informácií k jednotlivým filmom nájdete na webe Kina Film Europe.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články