Delegácia k filmu Prezidentka pri preberaní ocenenia na MFDF Ji.hlava 2024. / Foto: Jan Hromádko, MFDF Ji.hlava

Tri ceny pre Šedú zónu, ocenená Prezidentka, Pokiaľ ja žijem, aj filmový festival 4 živly

Písmo: A- | A+

Najlepším českým dokumentom oceneným v sekcii Česká radost je Dům bez východu Tomáša Hlaváčka, cenu za najvýraznejší svetový dokument zo sekcie Opus Bonum si odniesla slovenská snímka Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenenie za najlepší debut tento rok získal film Šedá zóna Daniely Meressy Rusnokovej. Dvadsiatyôsmy ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava v sobotu 2. 11. počas záverečného ceremoniálu odovzdal ocenenia.

Najlepším českým dokumentom oceneným v sekcii Česká radost je Dům bez východu Tomáša Hlaváčka, cenu za najvýraznejší svetový dokument zo sekcie Opus Bonum si odniesla slovenská snímka Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenenie za najlepší debut tento rok získal film Šedá zóna Daniely Meressy Rusnokovej. Dvadsiatyôsmy ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava v sobotu 2. 11. počas záverečného ceremoniálu odovzdal ocenenia.

Z 13 filmov, ktoré uviedla sekcia Opus Bonum vybrala trojčlenná porota snímku Prezidentka slovenského režiséra Marka Šulíka a udelila jej hlavnú cenu. „Fascinujúca a pútavá charakterová štúdia o päťročnom pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii slovenskej prezidentky a o tom, akými etickými a politickými zmenami za tú dobu prešla slovenská spoločnosť. Snímka vykresľuje osobný a intímny filmový portrét so zvláštnym dôrazom na rodovú a rodinnú dynamiku a drvivé politické ťaženie lídra opozície, populistického premiéra Roberta Fica. Dokument umožňuje diváctvu hlboko nahliadnuť výzvy, ktorým dnes čelia ženy v politike,“ zdôvodnila porota, v ktorej zasadol austrálsky filozof Robert Sinnerbrink, oceňovaný čínsky režisér Xiaoshuai Wang a česká filmárka a hudobná skladateľka Eliška Cílková. Autori*ky víťaznej snímky dostanú finančnú odmenu desať tisíc dolárov.

V rámci Opus Bonum udelila porota tento rok aj ocenenie najlepšiemu filmu z regiónu strednej a východnej Európy. Získal ju český film Štěstí a dobro všem režiséra Filipa Remundu. Cenu za najlepší strih získal argentínský film Rozloučení režisérky Toie Bonino. Film získal zároveň aj cenu študentskej poroty v sekcii Opus Bonum.

Ocenenie za nejlepšiu kameru získala snímka Chvála stínů kanadské filmárky Catherine Martin. Cenu za originálny prístup si odniesla rakúska snímka Čistit a cídit Thomasa Fürhaptera.

V sekcii Česká radost päťčlenná porota, v ktorej zasadli hudobník a spisovateľ Vladimír Merta, estetička Tereza Hadravová, básnik a jihlavský vydavateľ Aleš Kauer, producentka Pavlína Kalandrová a slovenský filmár Pavol Pekarčík, ocenila okrem hlavnej ceny pre spomínaný film Dům bez východu aj ďalšie snímky. Zvláštne uznanie v tejto sekcii dostal film Štěstí a dobro všem Filipa Remundu, cenu za najlepší strih získala snímka Echt – Film o malíři Janu Mertovi režiséra Tomáša Merta. Cenu za nejlepšiu kameru v sekcii Česká radosť získala snímka Pokiaľ ja žijem režiséra Romana Ďuriša, ktorej kameramankou je Michaela Hošková. Ocenenie za najlepší zvukový design si odniesla snímka keď som vošla dnu, bolo ťažké vyjsť von slovenskej filmárky Nory Štrbovej. Cenu za originálny prístup si odniesli Martin Páv a Nicolas Kourek za Dajori. Študentská porota ocenila film Svět mezi námi Marie Dvořákové.

Aj v sekcii První světla, venovanej debutovým alebo druhým filmom, tento rok po novom porota udelila ceny. Tri z nich si odniesla slovenská snímka Šedá zóna režisérky Daniely Meressy Rusnokovej. „Tento film si vážime pre jeho citlivý prístup k zachyteniu dlhodobých súvislostí, pôsobivé zábery a naráciu z pohľadu prvej osoby ako aj prácu s archívnymi materiálmi na doplnenie kontextu. Cenu za najlepší dokumentárny film získava pre svoju surovosť a filmovú kvalitu,“ uviedla porota, ktorá filmu udelila aj cenu za najlepší zvukový dizajn. „Tento film vydarene prepája niekoľko typov obrazov do jedného súdržného celku,“ ocenila porota, v ktorej zasadla americká kurátorka a šéfredaktorka magazínu o dokumente Abby Sun, český režisér Tomáš Klein a argentínska filmárka Laura Ruggiero.

Šedá zóna vyhrala aj cenu za najlepší film z vyšehradského regiónu. „Šedá zóna je podľa nás mimoriadne odvážny a esteticky vydarený film. Spojením archívnych záberov s tou najosobnejšou skúsenosťou a odlúčením, ktorému kedy môže matka čeliť, nás autorka zoznámila s univerzálnym príbehom plným lásky a silných rodinných pút. Sme vďační, že sme mohli nahliadnuť do intímneho vzťahu autorky s jej tromi deťmi, čo vnieslo kus svetla aj do tých najtemnejších zákutí našich sŕdc,“ uviedla porota v zložení: čínska producentka Xuan Liu, programová manažérka Galya Stepanova a americká dokumentaristka Kirsten Johnson. Zvláštne uznanie získala polská filmárka Joanna Janikowska za film Soudružky a soudruzi.

Cenu za nejzaujímavejší svetový experimentálny dokument v sekcii Fascinace získala snímka Saigon, Kosovo mexického režiséra Tina Dirdamala. Najlepším českým experimentálnym filmom zo sekcie Exprmntl.cz je Nadějní návštěvníci a truchlící průvodci: Zápisky z cestovního deníku temného turisty režisérskej dvojice Jiří Žák a Matěj Pavlík.

Hlavní cenu v súťažnej sekcii Svědectví získala snímka Nebe nad Zenicou bosnianskeho režiséra Zlatka Pranjića a dánskej filmárky Nanny Frank Moeller. Víťazným filmom VR sekcie se stalo Snění o Libanonu autorské dvojice Martin Waehlisch a Cynthia Sawma. V porote zasadla slovenská slovenská filmová historička Katarína Mišíková, francúzska umelkyňa Gwenola Wagon a český dokumentarista Andran Abramjan.

Cenu za prínos svetovej kinematografii si z MFDF Ji.hlava tento rok odniesol oceňovaný režisér, popredný predstaviteľ taiwanskej novej vlny Tsai Ming-liang. Cenu jihlavského publika tento rok získala snímka Dajori režisérskej dvojice Martin Páv a Nicolas Kourek. Cenu Festival Identity si tento rok odniesol filmový festival 4 Živly 2024 a cenu publika za nejlepší festivalový plagát získal IFF Rotterdam 2024. V Industry programe boli cenou Ji.hlava New Visions Award 2024 pre najsľúbenejší európsky projekt ocenené Zóny nikoho trojice režisérok  Viera Čákanyová, Lucia Kašová, Barbora Sliepková a producentiek Anny Mach Rumanovej a Martiny Netíkovej.

Autor:

Delegácia k filmu Prezidentka pri preberaní ocenenia / Foto: Jan Hromádko, MFDF Ji.hlava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Podobné články

Záber z filmu Pokiaľ ja žijem

recenzia Pokiaľ ja žijem

Občas sa stane, že film sa v človeku dotkne čohosi hlbokého, ale zároveň veľmi individuálneho, neprenositeľného, súvisiaceho s jeho individuálnou, neprenosnou, čiže výnimočnou životnou empíriou i súčasnosťou. Príklad: film o umieraní blízkeho, nech už má akékoľvek (ne)kvality, bude vnímať inak umierajúci, inak jeho opatrovník, inak niekto, kto sa o podobnú skúsenosť nikdy ani len neobtrel. Dlhý úvod, ale považujem za čestné na začiatku oznámiť, že vo vzťahu k dokumentárneho filmu o rómskom mladíkovi Daliborovi Lezovi Pokiaľ ja žijem režiséra Romana Ďuriša som prinajmenšom tou opatrovníčkou, lebo... ale to sem nepatrí. Roman Ďuriš pred zopár rokmi absolvoval štúdium hranej réžie na VŠMU, úspech vtedy zaznamenal najmä snímkou Niečo sa deje (2019), príbehom lokálneho televízneho reportéra, ktorý sa rozhodne na vlastnú novinársku päsť vyriešiť násilný čin – a potom sa veci skomplikujú, lebo stopy vedú aj k jeho vlastnému synovi. Pokiaľ ja žijem je jeho debutom v dospelom profi vesmíre. Okrem réžie je aj s kameramankou Michaelou Hoškovou spoluautorom námetu a scenára k filmu. Vznik filmu podporili viaceré fondy, nadácie aj televízia zo Slovenska, Česka, Poľska. Mohli by sme ho nazvať observačným portrétom o boji človeka, čo nemá v ruke ani jednu dobrú kartu a aj tak úporne hrá partiu s nepriateľmi – a že ich má dosť, až nadmieru. Dokonca on sám si je v určitom zmysle slova najúhlavnejším...
Zobraziť všetky články