Trojka bude čerpať z archívu

Písmo: A- | A+

Verejnoprávna televízia spustila 22. decembra nový televízny okruh s názvom Trojka. Programová skladba Trojky bude čerpať z priebežne digitalizovanej a sprístupňovanej archívnej vlastnej tvorby televízie za uplynulých 63 rokov. Ambíciou je však rozšíriť program aj o ďalšie, netelevízne domáce aj zahraničné archívne tituly.

Názov okruhu odkazuje aj na cieľovú skupinu, pre ktorú je primárne určený – teda divákov tretieho veku, nad 60 rokov. Práve táto divácka skupina preferuje domácu archívnu tvorbu a zároveň sa v prieskumoch ukazuje ako atraktívna aj z pohľadu ďalších ukazovateľov vrátane demografických. Podľa slov Hany Radovej, vedúcej odboru výskumu RTVS, tvoria diváci nad 60 rokov viac ako štvrtinu divákov v cieľovej skupine 12+. Zároveň sledujú televíziu v priemere šesť hodín denne, teda o dve hodiny viac ako univerzálny divák (12+). „Opodstatnenosť priniesť stanicu, ktorá bude prinášať najmä domácu produkciu, vychádza aj z poznania diváckeho správania. Nielen u nás, ale aj na väčšine staníc v rámci Slovenska má v súčasnosti domáca tvorba a lokálny obsah vyššiu sledovanosť ako akvizičná tvorba,“ vysvetlila Radová.

„Pri kreovaní programu na tomto televíznom okruhu sme vychádzali z dvoch kľúčových faktov: seniori tvoria veľmi atraktívnu cieľovú skupinu a RTVS má bohatý archív,“ povedala pri predstavení stanice Judita Gembická, šéfdramaturgička programu. Podľa jej slov chce však Trojka svojím obsahom osloviť aj mladších, prípadne priviesť rodiny k spoločnému sledovaniu televízie. „Samozrejme, máme ambíciu zasiahnuť aj iné vekové kategórie, i keď vieme, na koho je cielený tento televízny okruh. S tým zámerom sme vyberali niektoré programy do štruktúry Trojky a s tým zámerom sme ich aj nasadzovali. Vieme, kedy sa ešte aj dnes stretáva pri obrazovke celá rodina,“ doplnila. Novinkou Trojky budú hostiteľky večerného programového bloku Alena Heribanová a Soňa Müllerová. K niektorým ťažiskovým formátom si prizvú aj hosťa, ktorý si zaspomína na to, ako daný program, film alebo inscenácia vznikali. 

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Recenzia Mačacia odysea

Má tmavú krátku srsť, ohnivý pohľad, je prítulná, hneď by chytila za srdce citlivú ľudskú bytosť. Ľudí však v tomto príbehu nestretáva, ich existencia na Zemi sa už nezaznamenáva. Zrejme nie je náhoda, že práve ona sa túla medzi pozostatkami ich prítomnosti, stelesňujúc voľakedajší hrejivý pocit domova na modrej planéte. Mačka má predsa sedem životov. Mačacia odysea, animovaný kandidát na nastávajúceho Oscara, prichádza do slovenských kín 2. januára 2025. Hladina stúpa Potuluje sa po prazvláštnych, záhadných miestach. Niektoré nesú stopy bájnej civilizácie, vyvolávajú pocit slobody, ale nie bezpečia. Opustené obydlia rozličných tvarov a stavebných slohov zarástli hustou zeleňou. Kedysi v nich niekto zjavne prebýval, teraz sú prázdne, medzi múrmi je ticho a v zabudnutých predmetoch dennej potreby sa skrývajú duchovia minulosti.  Mačka beží popri rieke lemovanej lúkou a lesom, pod stráňami plnými kvitnúcich lúčnych kvetov. Bol by to dokonalý obrázok harmónie prírody, keby v nej zároveň nerástlo aj zvláštne napätie. Do zdanlivo idylickej atmosféry zrazu bezhlavo vbehne obrovské stádo jeleňov. Čo sa to deje? Voda v rieke začína stúpať, vylieva sa. Rozpínavý živel čím ďalej, tým mohutnejšie zaplavuje lúku, stromy, údolie aj opustené obydlia. A postupne berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty. Utekať pred ním alebo vyskočiť na najvyšší konár stromu, kde tak...
Veronika Kolejáková, scenáristka a psychoterapeutka.

Zásadné filmy Veroniky Kolejákovej

Film Večný svit nepoškvrnenej mysle sa mi zakaždým spája s jedinečnou príležitosťou bezpečne sa pri jeho sledovaní odovzdať prežívaniu smútku a strachu z osamelosti. Žiaľ je dôležitá emócia, no väčšinou sa ho prvotne snažíme zbaviť, aby sme ho nemuseli pridlho cítiť. Bojíme sa, že sa stane neúnosným.  Večný svit Charlieho Kaufmana svojou ľahkosťou a spôsobom, akým narába s tenkou líniou medzi komickým odstupom a zaplavením, hovorí o hlbokej frustrácii, bezradnosti, a zúfalstve v boji s hrozbou prázdnoty a neutíchajúcej bolesti.  Každú bolesť prirodzene vnímame ako ohrozujúcu. Je to inštinkt, dôležitý životný signál, bolesti sa spontánne snažíme vyhnúť. Nielen v mojej terapeutickej praxi, ale aj sama pred sebou si však často musím znovu a znovu nahlas opakovať, že dotýkať sa smútku, pripustiť jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť, prijať celú jeho hĺbku a uvedomiť si, ako veľmi nás napriek bolesti chráni a umožňuje nám v ťažkých chvíľach niečo cítiť, je jediný spôsob, ako sa z neho bezpečne a trvalo vynoriť. Vystaviť sa mu prináša nádej, ostať v znecitlivení ho paradoxne prehlbuje. Večný svit nepoškvrnenej mysle. Foto: Cinemax V duchu filozofického základu gestalt terapie, ktorej sa venujem, je podmienkou asimilácie, prispôsobenia sa, aj nevyhnutná deštrukcia. Cez konflikt medzi rozumovým prijatím straty a spomienkami sa prenesieme jedine odsmútením. Kaufman sa pohráva s možnosťou postaviť sa deštrukcii spomienok na odpor, no jeho hrdinovia pri...
Zobraziť všetky články