Týždeň vo filme. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

V júni uplynie 80 rokov od kinodistribúcie prvého povojnového filmového týždenníka na Slovensku. Pri tejto príležitosti zorganizoval Slovenský filmový ústav v Kine Lumière večer filmových týždenníkov, počas ktorého sa premietne pásmo siedmich žurnálov z obdobia rokov 1965 – 1990. Projekcia pod názvom Týždeň vo filme / 80. výročie sa za účasti hostí uskutoční v pondelok 16. júna o 18.20. hod.

Filmové žurnály predstavovali unikátny formát pravidelného obrazového spravodajstva, ktoré prinášalo najdôležitejšie informácie z aktuálneho diania doma i vo svete. Mali informovať, vzdelávať i zabávať. Pozostávali z komentovaných krátkych reportáží a spravodajských šotov, trvali zvyčajne 10 až 15 minút a v kinách nimi povinne začínalo každé filmové predstavenie. Skúsené spravodajské tímy tvorili šoty tak, aby mali premyslenú obrazovú skladbu, ktorej sa prispôsoboval komentár. Prvý Týždeň vo filme č. 1-2/1945 sa na Slovensku začal distribuovať 16. júna 1945. Pod názvom Týždeň vo filme sa týždenníky premietali do konca roku 1982, neskôr boli premenované na Kinožurnál, ich výroba sa skončila v roku 1990.

Večer filmových týždenníkov

Slovenský filmový ústav zorganizoval večer filmových týždenníkov, aby upriamil pozornosť na žurnály  ako na vzácny historický materiál, ktorý má aj v súčasnosti neoceniteľný význam. „Spúšťačom myšlienky usporiadať prehliadku filmových týždenníkov k (´nedožitému´) osemdesiatemu výročiu prvého (česko)slovenského žurnálu bolo zoznámenie sa s monotematickým týždenníkom z mája roku  1965, ktorý vznikol k jeho dvadsiatemu jubileu, a pokrýval toto obdobie,“ hovorí o výbere týždenníkov do jedného pásma Milan Černák, režisér a šéfredaktor Spravodajského filmu na Kolibe v 60. rokoch minulého storočia, ktorý sa na výrobe týždenníkov podieľal a významnou mierou sa ako režisér a dramaturg pričinil o celkový profil Spravodajského filmu na Kolibe. Výber pripravil spolu s dramaturgom a režisérom Rudolfom Urcom, obaja sa projekcie aj osobne zúčastnia.

Okrem monotematického týždenníka venovaného 20. výročiu filmových týždenníkov z roku 1965 sa premietne aj týždenník z rovnakého roku zložený z troch šotov nazvaných Úsmev zadarmo, Prekážka a Muž v bielom plášti. Z roku 1968 pochádza zasa ďalší monotematický týždenník o rehabilitácii slovenských dôstojníkov a generálov. Zo sedemdesiatych rokov budú uvedené dva týždenníky zostavené zo šotov, v ktorých napríklad Gustáv Husák debatuje s vysokoškolákmi, alebo sú zaznamenané problémy s výstavbou Petržalky. Súčasťou večera budú aj dva monotematické týždenníky – z osemdesiatych rokov pochádza týždenník na tému Silvester s Krajíčkom a týždenník z deväťdesiatych rokov tematizuje Masmédiá v roku nula. Zámerom dramaturga pásma Milana Černáka bolo vybrať týždenníky, ktoré charakterizujú dobu ich vzniku. Pripomína, že „obdobia sa odlišovali medzi sebou, aj vo svojom priebehu, preto nebolo jednoduché vybrať dve ukážky, ktoré by ho dostatočne charakterizovali. Ako sa to podarilo, posúdia diváci.“

Jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti

Po februári 1948 sa mnohé z filmových týždenníkov venovali predovšetkým Sovietskemu zväzu, vzoru v budovaní komunizmu, ale aj životu v ďalších krajinách východného bloku. Výnimočne sa v žurnáloch objavovali aj zábery spoza železnej opony, zväčša ilustrujúce kapitalistické vykorisťovanie pracujúcich na Západe. S vývojom filmovej techniky sa menila aj podoba filmových žurnálov a ich funkciu postupne preberala televízia. Milan Černák hovorí, že „spoločenský vývoj po roku 1945 bol turbulentný, spravodajský žurnál slúžil štátnej ideológii, tak ako všetky ostatné komunikačné prostriedky. Predsa však, alebo práve preto, podáva jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti. Filmový týždenník bol roky jediným audiovizuálnym spravodajským médiom – nielen na Slovensku – preto môžu byť tieto filmové dokumenty aj v súčasnosti zaujímavé a majú veľký význam.“ Dnes filmové žurnály predstavujú vzácne úložisko pamäti a často sa využívajú v súčasnej televíznej, dokumentárnej, ale aj hranej filmovej tvorbe.

Leták prvého distribuovaného týždenníka na Slovensku – Týždeň vo filme 1-2/1945:
http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=4599292837

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-007501-Tyzden-vo-filme-121945-cislo-filmoveho-zurnalu/

DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990 – výber filmových týždenníkov (vyd. SFÚ, 2014):

Týždeň vo filme 1945-1990 – Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články