Týždeň vo filme. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

V júni uplynie 80 rokov od kinodistribúcie prvého povojnového filmového týždenníka na Slovensku. Pri tejto príležitosti zorganizoval Slovenský filmový ústav v Kine Lumière večer filmových týždenníkov, počas ktorého sa premietne pásmo siedmich žurnálov z obdobia rokov 1965 – 1990. Projekcia pod názvom Týždeň vo filme / 80. výročie sa za účasti hostí uskutoční v pondelok 16. júna o 18.20. hod.

Filmové žurnály predstavovali unikátny formát pravidelného obrazového spravodajstva, ktoré prinášalo najdôležitejšie informácie z aktuálneho diania doma i vo svete. Mali informovať, vzdelávať i zabávať. Pozostávali z komentovaných krátkych reportáží a spravodajských šotov, trvali zvyčajne 10 až 15 minút a v kinách nimi povinne začínalo každé filmové predstavenie. Skúsené spravodajské tímy tvorili šoty tak, aby mali premyslenú obrazovú skladbu, ktorej sa prispôsoboval komentár. Prvý Týždeň vo filme č. 1-2/1945 sa na Slovensku začal distribuovať 16. júna 1945. Pod názvom Týždeň vo filme sa týždenníky premietali do konca roku 1982, neskôr boli premenované na Kinožurnál, ich výroba sa skončila v roku 1990.

Večer filmových týždenníkov

Slovenský filmový ústav zorganizoval večer filmových týždenníkov, aby upriamil pozornosť na žurnály  ako na vzácny historický materiál, ktorý má aj v súčasnosti neoceniteľný význam. „Spúšťačom myšlienky usporiadať prehliadku filmových týždenníkov k (´nedožitému´) osemdesiatemu výročiu prvého (česko)slovenského žurnálu bolo zoznámenie sa s monotematickým týždenníkom z mája roku  1965, ktorý vznikol k jeho dvadsiatemu jubileu, a pokrýval toto obdobie,“ hovorí o výbere týždenníkov do jedného pásma Milan Černák, režisér a šéfredaktor Spravodajského filmu na Kolibe v 60. rokoch minulého storočia, ktorý sa na výrobe týždenníkov podieľal a významnou mierou sa ako režisér a dramaturg pričinil o celkový profil Spravodajského filmu na Kolibe. Výber pripravil spolu s dramaturgom a režisérom Rudolfom Urcom, obaja sa projekcie aj osobne zúčastnia.

Okrem monotematického týždenníka venovaného 20. výročiu filmových týždenníkov z roku 1965 sa premietne aj týždenník z rovnakého roku zložený z troch šotov nazvaných Úsmev zadarmo, Prekážka Muž v bielom plášti. Z roku 1968 pochádza zasa ďalší monotematický týždenník o rehabilitácii slovenských dôstojníkov a generálov. Zo sedemdesiatych rokov budú uvedené dva týždenníky zostavené zo šotov, v ktorých napríklad Gustáv Husák debatuje s vysokoškolákmi, alebo sú zaznamenané problémy s výstavbou Petržalky. Súčasťou večera budú aj dva monotematické týždenníky – z osemdesiatych rokov pochádza týždenník na tému Silvester s Krajíčkom a týždenník z deväťdesiatych rokov tematizuje Masmédiá v roku nula. Zámerom dramaturga pásma Milana Černáka bolo vybrať týždenníky, ktoré charakterizujú dobu ich vzniku. Pripomína, že „obdobia sa odlišovali medzi sebou, aj vo svojom priebehu, preto nebolo jednoduché vybrať dve ukážky, ktoré by ho dostatočne charakterizovali. Ako sa to podarilo, posúdia diváci.“

Jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti

Po februári 1948 sa mnohé z filmových týždenníkov venovali predovšetkým Sovietskemu zväzu, vzoru v budovaní komunizmu, ale aj životu v ďalších krajinách východného bloku. Výnimočne sa v žurnáloch objavovali aj zábery spoza železnej opony, zväčša ilustrujúce kapitalistické vykorisťovanie pracujúcich na Západe. S vývojom filmovej techniky sa menila aj podoba filmových žurnálov a ich funkciu postupne preberala televízia. Milan Černák hovorí, že „spoločenský vývoj po roku 1945 bol turbulentný, spravodajský žurnál slúžil štátnej ideológii, tak ako všetky ostatné komunikačné prostriedky. Predsa však, alebo práve preto, podáva jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti. Filmový týždenník bol roky jediným audiovizuálnym spravodajským médiom – nielen na Slovensku – preto môžu byť tieto filmové dokumenty aj v súčasnosti zaujímavé a majú veľký význam.“ Dnes filmové žurnály predstavujú vzácne úložisko pamäti a často sa využívajú v súčasnej televíznej, dokumentárnej, ale aj hranej filmovej tvorbe.

Leták prvého distribuovaného týždenníka na Slovensku – Týždeň vo filme 1-2/1945:
http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=4599292837

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-007501-Tyzden-vo-filme-121945-cislo-filmoveho-zurnalu/

DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990 – výber filmových týždenníkov (vyd. SFÚ, 2014):

Týždeň vo filme 1945-1990 – Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články