Týždeň vo filme. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

V júni uplynie 80 rokov od kinodistribúcie prvého povojnového filmového týždenníka na Slovensku. Pri tejto príležitosti zorganizoval Slovenský filmový ústav v Kine Lumière večer filmových týždenníkov, počas ktorého sa premietne pásmo siedmich žurnálov z obdobia rokov 1965 – 1990. Projekcia pod názvom Týždeň vo filme / 80. výročie sa za účasti hostí uskutoční v pondelok 16. júna o 18.20. hod.

Filmové žurnály predstavovali unikátny formát pravidelného obrazového spravodajstva, ktoré prinášalo najdôležitejšie informácie z aktuálneho diania doma i vo svete. Mali informovať, vzdelávať i zabávať. Pozostávali z komentovaných krátkych reportáží a spravodajských šotov, trvali zvyčajne 10 až 15 minút a v kinách nimi povinne začínalo každé filmové predstavenie. Skúsené spravodajské tímy tvorili šoty tak, aby mali premyslenú obrazovú skladbu, ktorej sa prispôsoboval komentár. Prvý Týždeň vo filme č. 1-2/1945 sa na Slovensku začal distribuovať 16. júna 1945. Pod názvom Týždeň vo filme sa týždenníky premietali do konca roku 1982, neskôr boli premenované na Kinožurnál, ich výroba sa skončila v roku 1990.

Večer filmových týždenníkov

Slovenský filmový ústav zorganizoval večer filmových týždenníkov, aby upriamil pozornosť na žurnály  ako na vzácny historický materiál, ktorý má aj v súčasnosti neoceniteľný význam. „Spúšťačom myšlienky usporiadať prehliadku filmových týždenníkov k (´nedožitému´) osemdesiatemu výročiu prvého (česko)slovenského žurnálu bolo zoznámenie sa s monotematickým týždenníkom z mája roku  1965, ktorý vznikol k jeho dvadsiatemu jubileu, a pokrýval toto obdobie,“ hovorí o výbere týždenníkov do jedného pásma Milan Černák, režisér a šéfredaktor Spravodajského filmu na Kolibe v 60. rokoch minulého storočia, ktorý sa na výrobe týždenníkov podieľal a významnou mierou sa ako režisér a dramaturg pričinil o celkový profil Spravodajského filmu na Kolibe. Výber pripravil spolu s dramaturgom a režisérom Rudolfom Urcom, obaja sa projekcie aj osobne zúčastnia.

Okrem monotematického týždenníka venovaného 20. výročiu filmových týždenníkov z roku 1965 sa premietne aj týždenník z rovnakého roku zložený z troch šotov nazvaných Úsmev zadarmo, Prekážka Muž v bielom plášti. Z roku 1968 pochádza zasa ďalší monotematický týždenník o rehabilitácii slovenských dôstojníkov a generálov. Zo sedemdesiatych rokov budú uvedené dva týždenníky zostavené zo šotov, v ktorých napríklad Gustáv Husák debatuje s vysokoškolákmi, alebo sú zaznamenané problémy s výstavbou Petržalky. Súčasťou večera budú aj dva monotematické týždenníky – z osemdesiatych rokov pochádza týždenník na tému Silvester s Krajíčkom a týždenník z deväťdesiatych rokov tematizuje Masmédiá v roku nula. Zámerom dramaturga pásma Milana Černáka bolo vybrať týždenníky, ktoré charakterizujú dobu ich vzniku. Pripomína, že „obdobia sa odlišovali medzi sebou, aj vo svojom priebehu, preto nebolo jednoduché vybrať dve ukážky, ktoré by ho dostatočne charakterizovali. Ako sa to podarilo, posúdia diváci.“

Jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti

Po februári 1948 sa mnohé z filmových týždenníkov venovali predovšetkým Sovietskemu zväzu, vzoru v budovaní komunizmu, ale aj životu v ďalších krajinách východného bloku. Výnimočne sa v žurnáloch objavovali aj zábery spoza železnej opony, zväčša ilustrujúce kapitalistické vykorisťovanie pracujúcich na Západe. S vývojom filmovej techniky sa menila aj podoba filmových žurnálov a ich funkciu postupne preberala televízia. Milan Černák hovorí, že „spoločenský vývoj po roku 1945 bol turbulentný, spravodajský žurnál slúžil štátnej ideológii, tak ako všetky ostatné komunikačné prostriedky. Predsa však, alebo práve preto, podáva jedinečný obraz o niekdajšom stave spoločnosti. Filmový týždenník bol roky jediným audiovizuálnym spravodajským médiom – nielen na Slovensku – preto môžu byť tieto filmové dokumenty aj v súčasnosti zaujímavé a majú veľký význam.“ Dnes filmové žurnály predstavujú vzácne úložisko pamäti a často sa využívajú v súčasnej televíznej, dokumentárnej, ale aj hranej filmovej tvorbe.

Leták prvého distribuovaného týždenníka na Slovensku – Týždeň vo filme 1-2/1945:
http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=4599292837

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-007501-Tyzden-vo-filme-121945-cislo-filmoveho-zurnalu/

DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990 – výber filmových týždenníkov (vyd. SFÚ, 2014):

Týždeň vo filme 1945-1990 – Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články