Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958).

„Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte.

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ

Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým riaditeľom festivalu Berndom Buderom,“ prezrádza pozadie vzniku berlínskej prehliadky Tak ďaleko, tak blízko! riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka. „Zvolili sme vtedy  nie celkom štandardný prístup k zostavovaniu retrospektívy, pretože sme nešli chronologicky, ani po kánone, ale po jednotlivých témach. Takýto spôsob zostavenia prehliadky národnej kinematografie bol pre mnohých kurátorov inšpiratívny, a to až do takej miery, že kurátor Ralph Eue chcel takto  zostaviť aj veľkú prehliadku českej a slovenskej kinematografie v Berlíne,“ dopĺňa Steranka, ktorý spoločne s Euerom sfinalizovali konečný výber filmov na základe tematických okruhov.

Šesť slovenských filmov

Slovenskú kinematografiu vo výbere reprezentuje spolu šesť diel. Komédia Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958), o vášnivých športkároch, vojnové drámy Paľa Bielika Kapitán Dabač (1959) v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom a Petra Solana Boxer a smrť (1962) v hlavnej úlohe so Štefanom Kvietikom, ďalej detektívny film z prostredia súdnictva Prípad pre obhajcu (1964) Martina Hollého a filmová adaptácia rovnomenného románu Petra Pišťanka Rivers of Babylon (1998) v réžii Vlada Balca. V pásme krátkych filmov nazvanom Praha, 21. august 1968 sa premietne strihový film z augustových udalostí roku 1968 Čierne dni (1968). Režisérsky sa na ňom podieľali Milan Černák, Štefan Kamenický a Ctibor Kováč.

Prehliadka Tak ďaleko, tak blízko! (Far Away, So Close!) potrvá od júla do decembra 2026. Pozostávať bude z troch častí. Prvá sa koná v Zeughauskine, druhá sa uskutoční v Kine Krokodil a tretia v Deutsche Kinemathek. Kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta dodávajú, že „vybrané filmy sú ako ozveny a často sú plné protikladov a ambivalencie. Tým sa otvára filmový horizont, v ktorom sa neustále zdôrazňuje plodné napätie medzi blízkosťou a vzdialenosťou, čím sa odhaľujú doteraz prehliadané súvislosti medzi filmami a krajinami, témami a štýlmi, epochami a školami.

Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články