Záber z filmu Organ režiséra Štefana Uhra. FOTO - SFÚ

V brazílskom São Paule sa premietnu slovenské filmy z obdobia československej novej vlny

Písmo: A- | A+

V brazílskom meste São Paulo sa v termíne od 21. mája do 1. júna uskutoční prehliadka Zakázaný československý svet, ktorá ponúkne päť slovenských filmov z obdobia československej novej vlny. Prehliadka je zostavená z titulov, ktoré dodnes s úspechom reprezentujú našu krajinu na podujatiach s klasickým filmom v zahraničí. Jej zámerom je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v Brazílii.

Prehliadka Zakázaný československý svet sa koná v São Paule vo Filmotéke Brasileira a brazílskym divákom prináša slovenské a české diela z obdobia rozmachu našej kinematografie. Dramaturgovia prehliadky uvádzajú, že „československá kinematografia je samostatnou kapitolou v explózii nových filmov 60. rokov 20. storočia. Na začiatku desaťročia sa medzi Prahou a Bratislavou sformovala nová generácia režisérov s kolekciou inovatívnych filmov, ktoré rýchlo upútali pozornosť celého sveta. Vo fenoméne, ktorý sa označuje ako ´zázrak československého filmu´, sa na medzinárodnej filmovej mape objavili režiséri ako Štefan Uher, Miloš Forman, Jaromil Jireš, Juraj Jakubisko, Věra Chytilová, Evald Schorm, Jan Neměc a mnohí ďalší.“

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ
Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Päť filmov

Slovenskú kinematografiu v kolekcii dvadsiatich dvoch titulov bude reprezentovať päť filmov. Dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Organ (1964) Štefana Uhra a tiež satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana. Uvedený bude aj psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti 322 (1969) Dušana Hanáka, mozaikovité podobenstvo o ľuďoch, ktorí prežívajú vo svete len vďaka svojmu bláznovstvu Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska a film o ľuďoch hľadajúcich svoje miesto vo svete  po 1. svetovej vojne Ľalie poľné (1972) Ela Havettu. Okrem slovenských snímok prehliadka uvedie aj české filmy, medzi nimi napríklad klasické diela ako Sedmikrásky (1966) Věry Chytilovej, Hoří, má panenko (1967) Miloša Formana, O slavnosti a hostech (1965) Jana Němca, Spalovač mrtvol (1968) Juraja Herza, Ucho (1969) Karla Kachyňu, Žert (1968) Jaromila Jireša a mnohé ďalšie.

Pozitívny ohlas

Prehliadka Zakázaný československý svet sa v tejto podobe konala už vlani na jeseň v Porto Alegre vo Filmotéke Capitólio. „Veľmi pozitívny ohlas a záujem o filmovú prehliadku československých filmov v Porto Alegre nás priviedol k myšlienke zopakovať tento úspešný cyklus archívnych filmov tento rok vo Filmotéke Brasileira v São Paule,“ hovorí Viliam Rosenberg, radca-minister z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Brazílii. „Je to pre nás veľká výzva. Filmotéka Brasileira v São Paule patrí medzi najvýznamnejšie filmotéky v Brazílii. São Paulo je nielen finančným a obchodným centrom Brazílie, ale zároveň aj mesto s najväčšou a najrozmanitejšou kultúrnou ponukou v Brazílii. Veríme, že projekt československých trezorových filmov zaujme divákov v São Paule a po Porto Alegre to bude ďalšia významná prezentácia slovenského umenia a kultúry v Brazílii.“

Každý rok v podobnom čase

Prvotný záujem usporiadať prehliadku „zakázaných“ filmov z obdobia československej novej vlny prejavili dramaturgovia z Filmotéky Capitólio v Porto Alegre. Viliam Rosenberg pripomína, že „hlavným cieľom našich filmových prehliadok je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v geograficky pre nás vzdialenej krajine. Napriek tejto vzdialenosti bolo potešujúce zistiť, že brazílske publikum pozná mnohých slovenských režisérov a ich filmy, čo sa ukázalo na vypredaných sálach počas konania festivalu a na záujme nadviazať pravidelnú spoluprácu so SFÚ pri prezentácii našej kinematografie.“

Podľa Rosenberga „radi by sme s filmotékou Capitólio nadviazali trvalú a pravidelnú spoluprácu pri prezentácii slovenského filmu, aby sme vytvorili každoročne sa opakujúci festival, viac-menej v rovnakom časovom období. Samozrejme, každý rok s inou témou festivalu. V roku 2024 to bola téma ´Zakázaný československý svet´ a tento rok sme už so Slovenským filmovým ústavom začali pripravovať prehliadku filmu pod názvom ´Hrdinky československého filmu´. Hľadáme vhodné tituly, kde by hlavnou postavou bola žena.“

Viac informácií o prehliadke Zakázaný československý svet v São Paule nájdete na:

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

prístupnosť v audiovízii Ilustračné foto. Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy Prístupnosť médií, umenia a kultúry

O prístupnosti v slovenskej audiovízii sa stále dostatočne veľa nehovorí. Preto možno niekoho prekvapí, že je nám v skutočnosti vlastná a tvorí v podstate organickú súčasť distribučnej stratégie. Všetky cudzojazyčné filmy prinášame slovenskému publiku so slovenskými prekladovými titulkami. A, naopak, naše filmy vypúšťame do sveta s anglickými dialógovými listinami, aby boli potenciálne prístupné aj publikám v iných krajinách. Aj mňa pôvodne priviedlo do oblasti audiovizuálnej prístupnosti práve titulkovanie filmov na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Spolupracujeme na ňom s Katedrou translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod vedením Doc. Emílie Perez, PhD. Emília Perez predstavila nášmu organizačnému tímu hneď v úvodnom roku spolupráce možnosť pripojiť pri niekoľkých festivalových tituloch okrem prekladových titulkov aj špeciálne popisné titulky. Touto cestou sme ich mohli sprístupniť pre ľudí s poruchami sluchu. Princíp prístupnosti veľmi rýchlo, logicky a organicky expandoval do štruktúr festivalovej organizácie. Spolu s prístupnosťou programu Jedného sveta však rástlo aj uvedomenie si, aké štrukturálne prekážky jej kladie inštitucionálne zázemie, ale aj mentálne nastavenie nášho profesionálneho prostredia. Šesť modulov Korene tohto problému vidím v nedostatočnej informovanosti a absencii tejto témy vo umeleckom a kultúrnom vzdelávaní. A tak som sa rozhodla začať od seba. Na radu Emílie Perez som podstúpila časť ročného diaľkového...
Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája. Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967).  Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ Novátorské diela Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou...
Zobraziť všetky články