Záber z filmu Organ režiséra Štefana Uhra. FOTO - SFÚ

V brazílskom São Paule sa premietnu slovenské filmy z obdobia československej novej vlny

Písmo: A- | A+

V brazílskom meste São Paulo sa v termíne od 21. mája do 1. júna uskutoční prehliadka Zakázaný československý svet, ktorá ponúkne päť slovenských filmov z obdobia československej novej vlny. Prehliadka je zostavená z titulov, ktoré dodnes s úspechom reprezentujú našu krajinu na podujatiach s klasickým filmom v zahraničí. Jej zámerom je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v Brazílii.

Prehliadka Zakázaný československý svet sa koná v São Paule vo Filmotéke Brasileira a brazílskym divákom prináša slovenské a české diela z obdobia rozmachu našej kinematografie. Dramaturgovia prehliadky uvádzajú, že „československá kinematografia je samostatnou kapitolou v explózii nových filmov 60. rokov 20. storočia. Na začiatku desaťročia sa medzi Prahou a Bratislavou sformovala nová generácia režisérov s kolekciou inovatívnych filmov, ktoré rýchlo upútali pozornosť celého sveta. Vo fenoméne, ktorý sa označuje ako ´zázrak československého filmu´, sa na medzinárodnej filmovej mape objavili režiséri ako Štefan Uher, Miloš Forman, Jaromil Jireš, Juraj Jakubisko, Věra Chytilová, Evald Schorm, Jan Neměc a mnohí ďalší.“

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ
Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Päť filmov

Slovenskú kinematografiu v kolekcii dvadsiatich dvoch titulov bude reprezentovať päť filmov. Dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Organ (1964) Štefana Uhra a tiež satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana. Uvedený bude aj psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti 322 (1969) Dušana Hanáka, mozaikovité podobenstvo o ľuďoch, ktorí prežívajú vo svete len vďaka svojmu bláznovstvu Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska a film o ľuďoch hľadajúcich svoje miesto vo svete  po 1. svetovej vojne Ľalie poľné (1972) Ela Havettu. Okrem slovenských snímok prehliadka uvedie aj české filmy, medzi nimi napríklad klasické diela ako Sedmikrásky (1966) Věry Chytilovej, Hoří, má panenko (1967) Miloša Formana, O slavnosti a hostech (1965) Jana Němca, Spalovač mrtvol (1968) Juraja Herza, Ucho (1969) Karla Kachyňu, Žert (1968) Jaromila Jireša a mnohé ďalšie.

Pozitívny ohlas

Prehliadka Zakázaný československý svet sa v tejto podobe konala už vlani na jeseň v Porto Alegre vo Filmotéke Capitólio. „Veľmi pozitívny ohlas a záujem o filmovú prehliadku československých filmov v Porto Alegre nás priviedol k myšlienke zopakovať tento úspešný cyklus archívnych filmov tento rok vo Filmotéke Brasileira v São Paule,“ hovorí Viliam Rosenberg, radca-minister z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Brazílii. „Je to pre nás veľká výzva. Filmotéka Brasileira v São Paule patrí medzi najvýznamnejšie filmotéky v Brazílii. São Paulo je nielen finančným a obchodným centrom Brazílie, ale zároveň aj mesto s najväčšou a najrozmanitejšou kultúrnou ponukou v Brazílii. Veríme, že projekt československých trezorových filmov zaujme divákov v São Paule a po Porto Alegre to bude ďalšia významná prezentácia slovenského umenia a kultúry v Brazílii.“

Každý rok v podobnom čase

Prvotný záujem usporiadať prehliadku „zakázaných“ filmov z obdobia československej novej vlny prejavili dramaturgovia z Filmotéky Capitólio v Porto Alegre. Viliam Rosenberg pripomína, že „hlavným cieľom našich filmových prehliadok je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v geograficky pre nás vzdialenej krajine. Napriek tejto vzdialenosti bolo potešujúce zistiť, že brazílske publikum pozná mnohých slovenských režisérov a ich filmy, čo sa ukázalo na vypredaných sálach počas konania festivalu a na záujme nadviazať pravidelnú spoluprácu so SFÚ pri prezentácii našej kinematografie.“

Podľa Rosenberga „radi by sme s filmotékou Capitólio nadviazali trvalú a pravidelnú spoluprácu pri prezentácii slovenského filmu, aby sme vytvorili každoročne sa opakujúci festival, viac-menej v rovnakom časovom období. Samozrejme, každý rok s inou témou festivalu. V roku 2024 to bola téma ´Zakázaný československý svet´ a tento rok sme už so Slovenským filmovým ústavom začali pripravovať prehliadku filmu pod názvom ´Hrdinky československého filmu´. Hľadáme vhodné tituly, kde by hlavnou postavou bola žena.“

Viac informácií o prehliadke Zakázaný československý svet v São Paule nájdete na:

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články