Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

V Kine Lumière pokrstia monografiu o legendárnej slovenskej herečke Eve Krížikovej

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav vydáva publikáciu venovanú herečke Eva Krížikovej. Jej herecký kolega František Kovár ju pokrstí v Kine Lumière.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva so širokým záberom od divadla, cez film, rozhlas i televízie a najrôznejšie zábavné formáty. Na publikácii venovanej jej tvorbe sa podieľali traja autori, konkrétne divadelný historik a kritik Karol Mišovic a filmové teoretičky Jana Dudková a Renáta Lokšová.

Mišovic sa v publikácii venuje predovšetkým Krížikovej divadelnému herectvu, pohybujúcemu sa na pomedzí komiky a tragiky, Renáta Lokšová skúma jej najvýraznejšie filmové úlohy a Jana Dudková reflektuje Krížikovej pôsobenie v období krízy pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Ich kolektívna monografia približuje špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia. Na pozadí Krížikovej umeleckej kariéry tak v knihe možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. „Pri charakterizácii filmových a televíznych rolí sa východiskom bádania a poznávania Krížikovej umeleckého profilu stali materiály zachované v archívoch STVR a SFÚ, pri približovaní jej javiskových osudov išlo o ťažšiu úlohu. Najmä pri analýze starších epoch bolo možné vychádzať jedine z dobových kritík, ikonografického materiálu či spomienok pamätníkov. Pri inscenáciách blížiacich sa časom premiéry k prelomu milénií už pomohli aj desiatky profesionálnych či aspoň technických audiovizuálnych záznamov nakrútených priamo v divadelných sálach, ktoré poskytujú nenahraditeľné svedectvo o konkrétnych výkonoch Evy Krížikovej,“ uvádza v úvode knihy Karol Mišovic.

Publikácia vychádza v roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej. Monografiu Eva Krížiková vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura v spolupráci s Centrom vied o umení Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Okrem troch štúdií obsahuje aj fotografie a súpis umeleckej (divadelnej, filmovej, televíznej i rozhlasovej) tvorby Evy Krížikovej. Publikáciu po prvýkrát verejnosti predstavia na slávnostnom krste v Kine Lumière vo štvrtok 17. októbra o 17.00 hod. za účasti autorov a ďalších hostí, knihu pokrstí herec František Kovár. Po krste sa premietne historická satira Štvorylka, ktorú v roku 1955 nakrútili Jozef Medveď a Karol Krška.

Autor:

Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Digger Tom Cruise a Riz Ahmed vo filme Digger. Foto: Itafilm/Warner Bros. Pictures

recenzia Digger

Alejandro González Iñárritu sa vo svojom najnovšom filme Digger pokúša rozpovedať hneď niekoľko príbehov cez optiku znepokojivo aktuálnych otázok. Primárnym ohniskom je príbeh ropného magnáta, ktorého bezohľadná chamtivosť a absolútna absencia morálnych hraníc privádzajú svet k totálnej environmentálnej skaze. Hlavný hrdina Digger predstavuje dokonalé stelesnenie karikatúry človeka zaslepeného mocou – ide o antagonistu v tej najextrémnejšej a najgrotesknejšej forme. Jeho charakter zrkadlí celý prehnitý svet, ktorý ho obklopuje a živí. Je to bizarný egoista a cynik. Bezočivo sa pridŕža toho jediného, čo miluje. Ilúzie, že práve on patrí medzi nedotknuteľnú hŕstku vyvolených, ktorá má právo rozhodovať o hodnote života a existencii samotnej planéty. Avšak v momente, keď sa divák usadí s očakávaním klasickej lineárnej drámy, nastáva doslovný a prekvapujúci zlom, v ktorom nekompromisným pádom štvrtej steny Iñárritu strháva odstup a stavia nás zoči-voči našej spoluvine. Svojou podstatou ide o dielo vyhýbajúce sa šablónam bežného mainstreamu. Zároveň však disponuje dravosťou a energiou, ktorými je schopný osloviť aj širšie publikum. Zaujímavá je najmä spleť dejových liniek. Ich funkčnosť spočíva v tom, že si každá z nich drží svoje tajomstvo až do úplného záveru. Tvorcovia nám tak informácie dávkujú s rafinovanou presnosťou podľa toho, koľko daný okamih vyžaduje. Vďaka tomu pointa zasiahne diváka v správny...
Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Nemožno túžiť po niekoho triezvosti viac, než on sám

Česko-slovenský dokumentárny film režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato je českým kandidátom na Oscara. Premiéru mal na festivale v Berlíne. Odniesol si odtiaľ dve ocenenia, vrátane ceny pre najlepší dokumentárny film. Odvtedy získal aj viacero ďalších cien a od 8. októbra je aj v slovenských kinách. Protagonistom filmu Pepy Lubojacki je jej brat David. Žije v podstate na ulici a bojuje so závislosťou od alkoholu. Závislosťou trpia aj ďalší príbuzní režisérky. „Ostrakizácia ľudí žijúcich so závislosťou a so skúsenosťou života na ulici často prehliada faktory, ktoré prispievajú k vzniku a rozvoju závislosti, ako medzigeneračná trauma, trauma v detstve či dospelosti, chudoba alebo sociálne vylúčenie,“ hovorí Pepa Lubojacki. „Filmom som chcela poukázať na zaužívané presvedčenie, že ide o zlyhanie vôle, a naopak ponúknuť citlivú perspektívu prostredníctvom trauma-informovaného prístupu. Takú, ktorá sa na môjho staršieho brata a bratrancov žijúcich na ulici a so závislosťou pozerá cez spomienky, spoločné detstvo a lásku a ukazuje ich ako komplexné bytosti s minulosťou, snami a obavami,“ pokračuje filmárka. „Tento prístup nevníma závislosť ako osobné zlyhanie, ale ako možnú reakciu na bolesť, odcudzenie a nenaplnené citové potreby. Je však pre mňa dôležité ukázať aj to, aké je byť dieťaťom alebo súrodencom človeka so závislosťou. A že je potrebné premýšľať...
Zobraziť všetky články