Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

V Kine Lumière pokrstia monografiu o legendárnej slovenskej herečke Eve Krížikovej

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav vydáva publikáciu venovanú herečke Eva Krížikovej. Jej herecký kolega František Kovár ju pokrstí v Kine Lumière.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva so širokým záberom od divadla, cez film, rozhlas i televízie a najrôznejšie zábavné formáty. Na publikácii venovanej jej tvorbe sa podieľali traja autori, konkrétne divadelný historik a kritik Karol Mišovic a filmové teoretičky Jana Dudková a Renáta Lokšová.

Mišovic sa v publikácii venuje predovšetkým Krížikovej divadelnému herectvu, pohybujúcemu sa na pomedzí komiky a tragiky, Renáta Lokšová skúma jej najvýraznejšie filmové úlohy a Jana Dudková reflektuje Krížikovej pôsobenie v období krízy pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Ich kolektívna monografia približuje špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia. Na pozadí Krížikovej umeleckej kariéry tak v knihe možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. „Pri charakterizácii filmových a televíznych rolí sa východiskom bádania a poznávania Krížikovej umeleckého profilu stali materiály zachované v archívoch STVR a SFÚ, pri približovaní jej javiskových osudov išlo o ťažšiu úlohu. Najmä pri analýze starších epoch bolo možné vychádzať jedine z dobových kritík, ikonografického materiálu či spomienok pamätníkov. Pri inscenáciách blížiacich sa časom premiéry k prelomu milénií už pomohli aj desiatky profesionálnych či aspoň technických audiovizuálnych záznamov nakrútených priamo v divadelných sálach, ktoré poskytujú nenahraditeľné svedectvo o konkrétnych výkonoch Evy Krížikovej,“ uvádza v úvode knihy Karol Mišovic.

Publikácia vychádza v roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej. Monografiu Eva Krížiková vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura v spolupráci s Centrom vied o umení Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Okrem troch štúdií obsahuje aj fotografie a súpis umeleckej (divadelnej, filmovej, televíznej i rozhlasovej) tvorby Evy Krížikovej. Publikáciu po prvýkrát verejnosti predstavia na slávnostnom krste v Kine Lumière vo štvrtok 17. októbra o 17.00 hod. za účasti autorov a ďalších hostí, knihu pokrstí herec František Kovár. Po krste sa premietne historická satira Štvorylka, ktorú v roku 1955 nakrútili Jozef Medveď a Karol Krška.

Autor:

Foto: Záber z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka/ Zdroj: Slovenský filmový ústav.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

72. MFKF Oberhausen AI Záber z filmu Mishaps in Spacetime (r. Caio Amado Soares, 2025). Foto: MFF Oberhausen

ohlasy 72. MFKF Oberhausen

Celkový profil 72. ročníka Medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 28. apríla do 3. mája, určovali predovšetkým témy produkcie a používania obrazov generatívnej umelej inteligencie v súčasnej audiovizuálnej tvorbe a zároveň snaha o prehlbovanie jej festivalovej kurátorskej či inej filmovokritickej reflexie. Umelá inteligencia už síce nie je vo filme novou témou, avšak naše prístupy k nej, ako aj očakávania ňou nabudené, ostávajú príznačne exploatačné, teda krátkozraké. Ako sa na festivale vyjadril teoretik médií Jan Distelmeyer z Postupimskej univerzity, pri AI sa stále zameriavame na jej budúcnosť, na to, čím sa stane, ako nás zachráni alebo zničí. Nemáme čas riešiť jej súčasnosť, nejdeme mimo vybrané rozhranie a pri výsledkoch našich zadaní hlavne radi tušíme, aké dokonalé ešte len budú. Záber z filmu Anatomy of Non-Fact. Chapter1 – AI Hyperrealism (r. Martyna Marciniak, 2024). Foto: MFKF Oberhausen Strata kontaktu s realitou vyvoláva najviac obáv a podobne ako pri predošlých mediálnych transformáciách (od nástupu fotografie) nanovo vracia do hry úvahy o pravosti či pravdivosti obrazov: od médií 20. storočia, ktoré boli založené na vizuálnej evidencii (toto bolo; fotografia ako emanácia referenta) sme vykročili k AI, kde sa už referencia stáva prvotnou mnohosťou, je predmetom výpočtov, spriemerovania, vecou štatistiky a pravdepodobnosti. Ide opäť o nástroj, ktorý radikálne inak konštruuje a manipuluje skutočnosť....
recenzia Pillion Alexander Skarsgård vo filme Pillion. Foto: ASFK

recenzia Pillion

Pillion je spolujazdec. Ten, na ktorého pocitoch nezáleží, ten druhý, submisívny. Pillion je Colin. Colin bojuje za všetky vedľajšie postavy, ktoré odovzdane čakajú, dúfajú, ktoré cítia, a ktoré majú vlastné potreby, aj keď ich často potláčajú. Príbeh filmu Pillion sa divákovi prihovára srdcom, ľudsky, svojou úprimnosťou vyrazí dych a na konci zanechá silný katarzný zážitok. Film v slovenskej premiére uviedol Medzinárodný filmový festival Febiofest 2026 Bratislava v marci, od 14. mája prišiel aj do bežnej distribúcie. Talentovaný a introvertný Colin žije v malej dedine pri Londýne so svojimi rodičmi. Jeho mama má rakovinu a otec pomaly prichádza o úsmev. Mama sa snaží, aby si jej syn niekoho našiel; no snaží sa omnoho viac, ako sám Colin, a dohodne mu rande s cudzím mužom. Colin sa však po svojom speváckom vystúpení zadíva do záhadného krásavca v koženej bunde. Neznámy si dokonca všimne jeho! Na servítku napíše, kde a kedy ho Colin môže stretnúť a nechá mu ju na stole.  Colin sa cíti poctený, že motorkár túži po jeho spoločnosti. O tom, či sa dostaví na určené miesto, vôbec nepochybuje. Stretnutie spustí rad situácií, ktoré mu pomôžu zistiť, kým skutočne je, a čo naozaj potrebuje. Snímka Pillion sa rúti kamsi do temného neznáma, no so silným posolstvom aplikovateľným pre každú toxickú lásku. Submisívny a dominantný Vzťahovú psychologickú drámu...
Zobraziť všetky články