Víťazmi Cinematiku sú Substancia, Šedá zóna aj Tatami

Písmo: A- | A+

Víťazným filmom sekcie Meeting point Europe sa na festivale Cinematik v Piešťanoch stala britská koprodukčná hororová satira Substancia režisérky Coralie Fargeat. Demi Moore v nej stvárňuje starnúcu televíznu hviezdu, ktorá dostane možnosť vyskúšať zázračnú omladzujúcu substanciu. Jej použitie si však pýta svoju daň. Slovenská distribučná premiéra filmu je 10. 10.

O víťazovi sekcie Meeting Point Europe rozhodovali v hlasovaní európski filmoví kritici, ktorí svojim hlasovaním sekciu venovanú výnimočným európskym titulom aj zostavili.

Druhá súťaž Cinematiku, Cinematik.doc, je venovaná slovenským dokumentárnym filmom. Víťazkou Ceny Literárneho fondu Cinematik.doc sa stala Daniela Meressa Rusnoková s titulom Šedá zóna. Snímka je filmovou esejou, osobným príbehom, poctou matkám a rodinám predčasne narodených detí, rizikových novorodeniatok a zraniteľných znevýhodnených. Porota udelila ocenenie za „mimoriadne presvedčivé, citlivé a osobné stvárnenie témy materstva a starostlivosti o predčasne narodené deti, ktorej každodenné aspekty väčšinou zostávajú spoločensky neviditeľné.”

Cenu primátora mesta Piešťany získala režisérka Paula Ďurinová za dokumentárny titul Lapilli (2024), v ktorom sa vyrovnáva s náhlou stratou svojich starých rodičov. Snímku ocenili za „za posúvanie hraníc audiovizuálneho rozprávania smerom k poézii a filozofii a za invenčné stvárnenie procesu trúchlenia, v ktorom sa individuálny ľudský čas pomeriava s geologickým časom Zeme.“ Distribučná premiéra filmu bude

Svojho víťaza si v hlasovaní mohlo zvoliť aj publikum. Cenu divákov 19. ročníka Cinematiku získal americko-britsko-gruzínsky film Tatami režisérskej dvojice Zar Amir Ebrahimi a Guy Nattiv. Iránska džudistka Leila (Arienne Mandi) a jej trénerka Maryam (Zar Amir Ebrahimi) cestujú na majstrovstvá sveta v džude s cieľom priniesť domov prvú iránsku zlatú medailu. V polovici majstrovstiev dostanú príkaz od Islamskej republiky, aby Leila predstierala zranenie a prehrala, inak bude označená za zradkyňu štátu. Keďže je v stávke jej sloboda a sloboda jej rodiny, stojí pred nemožnou voľbou: podriadiť sa iránskemu režimu, ako ju prosí jej trénerka, alebo bojovať o zlato. Snímka príde do slovenských kín 24. 10.

V poradí už 19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa konal v Piešťanoch od 10. do 15. 9. V rovnakom termíne a na rovnakom mieste sa bude konať aj jubilejný 20. ročník festivalu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články