Víťazmi Cinematiku sú Substancia, Šedá zóna aj Tatami

Písmo: A- | A+

Víťazným filmom sekcie Meeting point Europe sa na festivale Cinematik v Piešťanoch stala britská koprodukčná hororová satira Substancia režisérky Coralie Fargeat. Demi Moore v nej stvárňuje starnúcu televíznu hviezdu, ktorá dostane možnosť vyskúšať zázračnú omladzujúcu substanciu. Jej použitie si však pýta svoju daň. Slovenská distribučná premiéra filmu je 10. 10.

O víťazovi sekcie Meeting Point Europe rozhodovali v hlasovaní európski filmoví kritici, ktorí svojim hlasovaním sekciu venovanú výnimočným európskym titulom aj zostavili.

Druhá súťaž Cinematiku, Cinematik.doc, je venovaná slovenským dokumentárnym filmom. Víťazkou Ceny Literárneho fondu Cinematik.doc sa stala Daniela Meressa Rusnoková s titulom Šedá zóna. Snímka je filmovou esejou, osobným príbehom, poctou matkám a rodinám predčasne narodených detí, rizikových novorodeniatok a zraniteľných znevýhodnených. Porota udelila ocenenie za „mimoriadne presvedčivé, citlivé a osobné stvárnenie témy materstva a starostlivosti o predčasne narodené deti, ktorej každodenné aspekty väčšinou zostávajú spoločensky neviditeľné.”

Cenu primátora mesta Piešťany získala režisérka Paula Ďurinová za dokumentárny titul Lapilli (2024), v ktorom sa vyrovnáva s náhlou stratou svojich starých rodičov. Snímku ocenili za „za posúvanie hraníc audiovizuálneho rozprávania smerom k poézii a filozofii a za invenčné stvárnenie procesu trúchlenia, v ktorom sa individuálny ľudský čas pomeriava s geologickým časom Zeme.“ Distribučná premiéra filmu bude

Svojho víťaza si v hlasovaní mohlo zvoliť aj publikum. Cenu divákov 19. ročníka Cinematiku získal americko-britsko-gruzínsky film Tatami režisérskej dvojice Zar Amir Ebrahimi a Guy Nattiv. Iránska džudistka Leila (Arienne Mandi) a jej trénerka Maryam (Zar Amir Ebrahimi) cestujú na majstrovstvá sveta v džude s cieľom priniesť domov prvú iránsku zlatú medailu. V polovici majstrovstiev dostanú príkaz od Islamskej republiky, aby Leila predstierala zranenie a prehrala, inak bude označená za zradkyňu štátu. Keďže je v stávke jej sloboda a sloboda jej rodiny, stojí pred nemožnou voľbou: podriadiť sa iránskemu režimu, ako ju prosí jej trénerka, alebo bojovať o zlato. Snímka príde do slovenských kín 24. 10.

V poradí už 19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa konal v Piešťanoch od 10. do 15. 9. V rovnakom termíne a na rovnakom mieste sa bude konať aj jubilejný 20. ročník festivalu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články