Víťazmi Cinematiku sú Substancia, Šedá zóna aj Tatami

Písmo: A- | A+

Víťazným filmom sekcie Meeting point Europe sa na festivale Cinematik v Piešťanoch stala britská koprodukčná hororová satira Substancia režisérky Coralie Fargeat. Demi Moore v nej stvárňuje starnúcu televíznu hviezdu, ktorá dostane možnosť vyskúšať zázračnú omladzujúcu substanciu. Jej použitie si však pýta svoju daň. Slovenská distribučná premiéra filmu je 10. 10.

O víťazovi sekcie Meeting Point Europe rozhodovali v hlasovaní európski filmoví kritici, ktorí svojim hlasovaním sekciu venovanú výnimočným európskym titulom aj zostavili.

Druhá súťaž Cinematiku, Cinematik.doc, je venovaná slovenským dokumentárnym filmom. Víťazkou Ceny Literárneho fondu Cinematik.doc sa stala Daniela Meressa Rusnoková s titulom Šedá zóna. Snímka je filmovou esejou, osobným príbehom, poctou matkám a rodinám predčasne narodených detí, rizikových novorodeniatok a zraniteľných znevýhodnených. Porota udelila ocenenie za „mimoriadne presvedčivé, citlivé a osobné stvárnenie témy materstva a starostlivosti o predčasne narodené deti, ktorej každodenné aspekty väčšinou zostávajú spoločensky neviditeľné.”

Cenu primátora mesta Piešťany získala režisérka Paula Ďurinová za dokumentárny titul Lapilli (2024), v ktorom sa vyrovnáva s náhlou stratou svojich starých rodičov. Snímku ocenili za „za posúvanie hraníc audiovizuálneho rozprávania smerom k poézii a filozofii a za invenčné stvárnenie procesu trúchlenia, v ktorom sa individuálny ľudský čas pomeriava s geologickým časom Zeme.“ Distribučná premiéra filmu bude

Svojho víťaza si v hlasovaní mohlo zvoliť aj publikum. Cenu divákov 19. ročníka Cinematiku získal americko-britsko-gruzínsky film Tatami režisérskej dvojice Zar Amir Ebrahimi a Guy Nattiv. Iránska džudistka Leila (Arienne Mandi) a jej trénerka Maryam (Zar Amir Ebrahimi) cestujú na majstrovstvá sveta v džude s cieľom priniesť domov prvú iránsku zlatú medailu. V polovici majstrovstiev dostanú príkaz od Islamskej republiky, aby Leila predstierala zranenie a prehrala, inak bude označená za zradkyňu štátu. Keďže je v stávke jej sloboda a sloboda jej rodiny, stojí pred nemožnou voľbou: podriadiť sa iránskemu režimu, ako ju prosí jej trénerka, alebo bojovať o zlato. Snímka príde do slovenských kín 24. 10.

V poradí už 19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa konal v Piešťanoch od 10. do 15. 9. V rovnakom termíne a na rovnakom mieste sa bude konať aj jubilejný 20. ročník festivalu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 90 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Art Film 2026 Záber z filmu Miništranti. Foto: Aurum Film/Zuzanna Woinska

ohlasy 32. IFF Art Film

 „Len hip-hopom svet nezmeníme!“ tvrdí jeden z protagonistov poľského filmu Miništranti. Snímka režiséra Piotra Domalewského patrila v súťaži FIPRESCI na 32. IFF Art Film Košice (19. – 25. júna. 2026) k mojim favoritom. Nakoniec si z festivalu odniesla Cenu divákov. Miništranti Miništranti nie sú po formálnej stránke nejako výnimočným filmom. V záplave klasicky festivalovej produkcie zameranej na neveselšie stránky života však priniesli svetielko nádeje, že svet nemusí byť až taký „skazený“. Ponúkli osviežujúci detský pohľad na realitu okolo nás, perspektívu ešte nepoznačenú relativizáciou hodnôt. Viera v dobro a spravodlivosť je hlavnou hnacou silou štvorice protagonistov Miništrantov, ktorí narážajú na nepoctivosť a chamtivosť cirkevných hodnostárov. A poctiví nie sú ani všetci tí, ktorým pomôžu. Snímke, v ktorej sa malí hrdinovia konaním dobra pokúšajú zmeniť svet a pomôcť ľuďom v núdzi, dominujú autentické výkony štvorice mladých chlapcov okorenené vtipnými rapovými vložkami. Humor vo filme Miništranti často vychádza aj z kontrastu piety a detskej bezprostrednosti. Vypredaná projekcia filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek Musíme prežiť Svetielko nádeje do témy klimatickej zmeny prináša zase dokumentárny film slovenského režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Keď začal pred siedmimi rokmi vznikať, klimatická kríza bola top témou. Postupom času ju vytlačili „aktuálnejšie“ hrozby, to však neznamená, že sa ju podarilo vyriešiť. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a Amerike. Na...
Zobraziť všetky články