Víťazom Fest Anče je Hlas sirén

Písmo: A- | A+

Sedemnásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča, ktorý sa v Žiline konal od 25. do 30. 6., vyvrcholil vyhlásením mien ocenených režisérok a režisérov.

Anča Award za Najlepší krátky animovaný film získal a celkovým víťazom festivalu sa stal Hlas sirén od režiséra Gianluigiho Toccafonda. Snímka je poetickou rozpravou o sile hlasu v priestore medzi morom a súšou. Morská panna pod vodnou hladinou žije s dvoma dcérami, ktoré od narodenia prenasledujú predátori. Porotcovia hlavnej súťaže Waltraud Grausgruber, Gabriel Gabriel Garble a Daniel Gray sa rozhodli tomuto filmu udeliť hlavnú cenu, pretože je „rovnako vizuálne veľkolepý ako zvukovo fascinujúci“. Na snímke oceňujú, že „odhodlané a húževnaté postavy sa vyznačujú výraznou víziou krásy a symbolmi sily matriarchátu. Ovládajú svoj vesmír, dokážu tvoriť v smrti aj v živote.“

Čestné uznanie v rovnakej kategórii získala režisérka Pernille Kjaer s filmom Jar, ktorý s určitou dávkou mystiky rozpráva o čakaní na jar na odľahlom statku, kde do snov vkĺzajú domáci duchovia. Porota na filme vyzdvihla jeho „trpezlivé rozprávanie a drzý vzhľad.“ Cenu Anča Award za najlepší slovenský animovaný film si odniesol študent animácie Niko Mlynarčík za Bolavlk. Filmy Hlas sirén a Bolavlk sa tak stali oprávnenými súťažiť v kategórii krátkych filmov na nasledujúcom ročníku Academy Awards®.

Hlavná porota udelila ocenenie Anča Award aj za Najlepší študentský krátky animovaný film snímke Vlákna od Zhen Li, ktorá ukazuje ako dokáže romantický vzťah splesnivieť. Členovia hlavnej poroty sa o filme vyjadrili nasledovne: „Všetky naše zmysly sú nasmerované cez mikroskopický pohľad, ktorým postava odkrýva objekt svojich túžob. Táto zrnitosť sa odráža vo vizuálnom dizajne aj v pohybe, telo je mystické a zároveň nabité hmotou.“

V kategórii študentských filmov porota udelila aj špeciálne uznanie. Putovalo filmu Rúry.

V slovenskej súťaži zvíťazil už spomínaný študentský film Bolavlk režiséra Nika Mlynarčíka, ktorý komplexne rozpráva o online obťažovaní a manipulácii v internetovej komunikácii. Porota slovenských súťažných filmov v zložení Nikita Diakur, Élodie Dermange a Benoît Berthe Siward na filme vyzdvihla „úprimný, svieži a jedinečný príbeh, vďaka ktorému sme zabudli, že sme v kine.“

Špeciálne uznanie v rovnakej kategórii dostal film Ahoj leto režisérskeho dua Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej za „hravosť, vynikajúci realizačný výkon a schopnosť filmu osláviť letné prázdniny vo všetkých ich odtieňoch a podobách.“

Videoklipová porota v zložení Helga Fodorean, Dávid Štumpf a Helena Hájková udelila ocenenie Anča Award americkej režisérke Amande Bonaiuto za klip D’un Feu Secret. Špeciálne uznanie dostal videoklip Worm režisérov Mattisa a Yoanna Dovierovcov.

O najlepšom filme pre deti rozhodla špeciálna detská porota, ktorá sa rozhodla udeliť ocenenie Anča Award kórejskému filmu Baterková mama.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články