Víťazom Fest Anče je Hlas sirén

Písmo: A- | A+

Sedemnásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča, ktorý sa v Žiline konal od 25. do 30. 6., vyvrcholil vyhlásením mien ocenených režisérok a režisérov.

Anča Award za Najlepší krátky animovaný film získal a celkovým víťazom festivalu sa stal Hlas sirén od režiséra Gianluigiho Toccafonda. Snímka je poetickou rozpravou o sile hlasu v priestore medzi morom a súšou. Morská panna pod vodnou hladinou žije s dvoma dcérami, ktoré od narodenia prenasledujú predátori. Porotcovia hlavnej súťaže Waltraud Grausgruber, Gabriel Gabriel Garble a Daniel Gray sa rozhodli tomuto filmu udeliť hlavnú cenu, pretože je „rovnako vizuálne veľkolepý ako zvukovo fascinujúci“. Na snímke oceňujú, že „odhodlané a húževnaté postavy sa vyznačujú výraznou víziou krásy a symbolmi sily matriarchátu. Ovládajú svoj vesmír, dokážu tvoriť v smrti aj v živote.“

Čestné uznanie v rovnakej kategórii získala režisérka Pernille Kjaer s filmom Jar, ktorý s určitou dávkou mystiky rozpráva o čakaní na jar na odľahlom statku, kde do snov vkĺzajú domáci duchovia. Porota na filme vyzdvihla jeho „trpezlivé rozprávanie a drzý vzhľad.“ Cenu Anča Award za najlepší slovenský animovaný film si odniesol študent animácie Niko Mlynarčík za Bolavlk. Filmy Hlas sirén a Bolavlk sa tak stali oprávnenými súťažiť v kategórii krátkych filmov na nasledujúcom ročníku Academy Awards®.

Hlavná porota udelila ocenenie Anča Award aj za Najlepší študentský krátky animovaný film snímke Vlákna od Zhen Li, ktorá ukazuje ako dokáže romantický vzťah splesnivieť. Členovia hlavnej poroty sa o filme vyjadrili nasledovne: „Všetky naše zmysly sú nasmerované cez mikroskopický pohľad, ktorým postava odkrýva objekt svojich túžob. Táto zrnitosť sa odráža vo vizuálnom dizajne aj v pohybe, telo je mystické a zároveň nabité hmotou.“

V kategórii študentských filmov porota udelila aj špeciálne uznanie. Putovalo filmu Rúry.

V slovenskej súťaži zvíťazil už spomínaný študentský film Bolavlk režiséra Nika Mlynarčíka, ktorý komplexne rozpráva o online obťažovaní a manipulácii v internetovej komunikácii. Porota slovenských súťažných filmov v zložení Nikita Diakur, Élodie Dermange a Benoît Berthe Siward na filme vyzdvihla „úprimný, svieži a jedinečný príbeh, vďaka ktorému sme zabudli, že sme v kine.“

Špeciálne uznanie v rovnakej kategórii dostal film Ahoj leto režisérskeho dua Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej za „hravosť, vynikajúci realizačný výkon a schopnosť filmu osláviť letné prázdniny vo všetkých ich odtieňoch a podobách.“

Videoklipová porota v zložení Helga Fodorean, Dávid Štumpf a Helena Hájková udelila ocenenie Anča Award americkej režisérke Amande Bonaiuto za klip D’un Feu Secret. Špeciálne uznanie dostal videoklip Worm režisérov Mattisa a Yoanna Dovierovcov.

O najlepšom filme pre deti rozhodla špeciálna detská porota, ktorá sa rozhodla udeliť ocenenie Anča Award kórejskému filmu Baterková mama.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články