Vlak do stanice Lumière

01.12 2015
Písmo: A- | A+

V bratislavskom Kine Lumière sa pri príležitosti 120. výročia prvej verejnej platenej projekcie prostredníctvom lumièrovského kinematografu uskutoční 28. decembra špeciálny večer Vlak do stanice Lumière, ktorým sa uzavrie celoročný cyklus Vlak zvaný film.

Dátum 28. december 1895 je pre mnohé minulé aj súčasné rozprávania o dejinách kinematografie zásadný a magický. Mnohí historici datujú počiatok kinematografie práve týmto dňom. Prečo? Možný je nasledujúci výklad. V Indickom salóne v Grand Café na Boulevard des Capucines v Paríži bol širokej verejnosti predstavený vynález bratov Louisa a Augusta Lumièrovcov nazvaný kinematograf. Išlo o prvú projekciu krátkych filmov, šotov nakrútených pomocou lumièrovského aparátu, určenú pre laické publikum ochotné zaplatiť vstupné. Tieto kľúčové aspekty umocnili dojem, že práve v tom okamihu sa zrodil nový druh umenia – kinematografia. Hoci nedávnymi historickými výskumami sa preukázalo, že takto prezentované rozprávanie má zopár faktických trhlín a je (aspoň čiastočne) nepresné, tento dátum má mimoriadnu symbolickú, priam až mýtickú hodnotu.

Presne 120 rokov od projekcie v Grand Café uvedie Kino Lumière trojicu filmov, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k tomuto výročiu. Ako prvý sa premietne zdigitalizovaný Príchod vlaku do stanice La Ciotat, jeden z filmových šotov Louisa Lumièra. Až najnovšími výskumami sa preukázalo, že tento šot nebol uvedený v Grand Café 28. decembra 1895 (ako sa dlho tradovalo), ale vznikol až v roku 1897. Napriek tomu sme sa rozhodli zaradiť ho do programu, keďže ide zrejme o najznámejší šot s vlakovým motívom, ktorý vznikol v produkcii spoločnosti bratov Lumièrovcov. Dokumentárny film Lumière & spol. vznikol pri príležitosti 100. výročia lumièrovského aparátu v roku 1995. Poprední svetoví režiséri (Peter Greenaway, Abbas Kiarostami, Andrej Končalovskij, Wim Wenders, Michael Haneke a mnohí ďalší) dostali možnosť nakrútiť historickým prístrojom krátke šoty a tie tvoria druhý uvádzaný film. Na záver špeciálneho večera premietne Kino Lumière hraný film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav. Jednou z jeho hlavných postáv je iný priekopník raného obdobia kinematografie – Georges Méliès, no vo filme dôjde aj na Lumièrov šot s motívom príchodu vlaku na stanicu.

Michal Michalovič ( kurátor cyklu Vlak zvaný film )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav

Slovenským kandidátom na Oscara je Ema a smrtihlav

Snímka sa odohráva v dramatickom období vojnového slovenského štátu. „Čím viac som si o tomto období študovala, tým viac som si uvedomovala, že sme vznik vojnového slovenského štátu akosi preskočili. V hranom filme sme dostatočne nespracovali unikátny multikultúrny rozmer vtedajšej Bratislavy, ktorý sa krátko po skončení druhej svetovej vojny úplne vytratil. Ani nemáme hraný film o Hlinkovej garde a jej predstaviteľoch, ani o klérofašistoch a už vôbec nie o slovensko-maďarskom konflikte. Mala som potrebu vo filme Ema a smrtihlav všetky tieto témy aspoň jemne naznačiť, aby dodali tejto vzťahovej dráme ďalší rozmer," povedala pre Film.sk Grófová. Film prebrala po tragickej smrti Petra Krištúfka, ktorý ho mal pôvodne režírovať. Snímka, do ktorej Grófová obsadila Alexandru Borbély, Nica Klimeka či Milana Ondríka, mala svetovú premiéru v Karlových Varoch. V slovenskej premiére otvárala tohtoročný festival Cinematik. Do kín na Slovensku príde 26. 9. Kameramanom filmu je Martin Štrba, architektom Tomáš Svoboda, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Štrbová Bieliková, strih mal na starosti Martin Malo. Hudbu zložil Matej Hlaváč, ktorý mal spolu s Tobiášom Potočným na starosti aj zvuk. Producentami sú Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská (PubRes), Ondřej Trojan (T.H.A.), Sára László a Marcell Gerö (Campfilm) a koproducentami Sára László, Marcell Geröő a Miloslav Glac (Campfilm). Slávnostne...
Záber z filmu Oči plné piesku

Fajčili, pili a zažívali prvý sex, kým sa on ešte hrával s angličákmi

Strata lásky a prázdno, ktoré po nej nastáva, je jednou z kľúčových tém, ktoré vo svojom novom krátkom filme sprítomňuje slovenský režisér Juraj Janiš. Zamýšľa sa zároveň nad prirodzenou ľudskou snahou hľadať rýchle a ľahké riešenia trápení. Tie totiž spôsobujú, že si často zakrývame oči pred skutočnosťou, a tá nás potom ťahá stále hlbšie ku dnu. Tri krátke filmy o dospievaní Snímku uvedie do kín Asociácia slovenských filmových klubov 19. 9. ako súčasť pásma Grow Up! – troch krátkych filmov o dospievaní od troch mladých režisérskych osobností z rôznych kútov sveta. Poviedkový trojlístok vznikol v produkcii Česka, Slovenska a Kataru. Ponúka tri pohľady na dospievanie cez kľúčové udalosti, ktoré navždy zmenia životy protagonistov. Morská soľ režisérky Leily Basma je príbehom sedemnásťročnej Nayly, ktorá stojí pred dilemou, akú dnes v Libanone rieši každý mladý človek – odísť z krajiny alebo zostať. Aj režisérka Anna Wowra pracuje s pohľadom na dospievanie cez otázku, či existujú vyhliadky do budúcnosti a ako nájsť zmysel života inde ako doma. V poviedke Sme v tom spolu podáva nemilosrdný, no zároveň neodsudzujúci pohľad na tri nerozlučné kamarátky z detstva a ich šance opustiť prostredie, v ktorom vyrastali. Janišove Oči plné piesku prinášajú pohľad zo Slovenska cez drsný príbeh Miňa, ktorý od života nechce veľa: nejaké drobné, občas jointa a niekoho, koho by mohol...
Zobraziť všetky články