Vtáčkovia, siroty a blázi už aj ako anglické DVD

Film režiséra Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) vyšiel 23. júna vo Veľkej Británii na DVD v prestížnom nezávislom vydavateľstve Second Run DVDs ako ďalší titul z kolekcie snímok licenciovaných Slovenským filmovým ústavom. Second Run sa zameriava na vydávanie oceňovaných artových filmov z celého sveta. „Každé DVD vydané v Second Run má remastrovaný obraz aj zvuk v najlepšej kvalite, má nové anglické titulky a obsahuje precízne vybrané originálne sprievodné materiály,” uviedol Mehelli Modi, riaditeľ vydavateľstva. „Vtáčkovia, siroty a blázni sú prvým filmom Juraja Jakubiska, ktorý vychádza pod hlavičkou Second Run, a dúfam, že ho budú nasledovať ďalšie diela tohto zásadného slovenského umelca. Film je bezpochyby z politického a formálneho hľadiska jedným z najradikálnejších diel československej novej vlny, s výraznou podporou vo vizuálnej stránke vďaka kamere Igora Luthera a s mimoriadne pozoruhod­nými hudobnými motívmi skladateľa Zdeňka Lišku. V nádhernej dialógovej sekvencii z filmu je obsiahnutá jeho výnimočná esencia: odvaha na bláznovstvo,“ pokračuje Modi. DVD obsahuje 20-stranový booklet s esejou anglického filmového historika a kritika Petra Hamesa.

Prvým vydaným titulom z kolekcie bol film Slnko v sieti Štefana Uhra, nasledovať budú snímky Drak sa vracia Eduarda Grečnera a Obrazy starého sveta Dušana Hanáka. Zahraničný záujem o slovenské filmy naznačili už aj správy v zahraničných médiách. „Plný oslňujúcich, halucinačných obrazov, no uzamknutý v trezoroch až do Nežnej revolúcie, je tento film ďalším výnimočným znovuobjavením slovenskej kinematografie,“ napísal o Jakubiskovej snímke portál Moviemail.com. A informoval o nej napríklad aj uznávaný filmový časopis Little White Lies vo svojom predchádzajúcom vydaní.

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články