Vyšiel Kino-Ikon 1/2017

Písmo: A- | A+




Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Témou Dní Ukrajinského filmu sú Vysídlenia

Sedem ukrajinských filmov predstaví prehliadka Dni ukrajinského filmu, ktorá sa koná v bratislavskom Kine Lumière od 14. do 16. 5. Jej témou sú Vysídlenia (Displaced Selves). Snímky, ktoré uvedie, sa budú zaoberať aj pretrvávajúcim dedičstvom sovietskeho vplyvu či intimitou rodinných archívov a nútenou migráciou. O výber filmov sa postarali kurátorky Ukrainian Film Festival v Berlíne. „V spoločnosti cítiť potrebu otvárať náročné témy a hľadať otázky na odpovede, ktoré nám každodenne prináša destabilizácia súčasného sveta. Všetci pociťujeme určitú mieru úzkosti a obáv o budúcnosť. Dojímavé filmy o krehkosti pamäti, záchrane zvierat, sile pohybu či politické a osobné výpovede, ktoré sa budú premietať na festivale, nám nedávajú explicitné odpovede. Pozývajú nás však na nadviazanie dialógu a výmenu našich vlastných skúseností,“ hovorí kurátorka ukrajinského programu v Goethe-Institut Anna Siedykh. Dni ukrajinského filmu sú spoločným projektom Goethe-Institut Bratislava, Ukrainian Film Festival Berlin a Kina Lumière. Podporilo ich Rakúske kultúrne fórum. Príbehy z archívov Prehliadku otvorí v stredu 14. 5. snímka Fragmenty ľadu ukrajinskej režisérky Marie Stojanovej. Ide o denníky, ktoré nakrútil na VHS režisérkin otec, krasokorčuliarsky šampión. Vznikli v rokoch 1986 až 1994 na zahraničných zájazdoch aj doma. Zaznamenávajú sovietsku realitu aj predstavy o Západe. Sú tiež svedectvom o rozpade Sovietskeho zväzu, ceste Ukrajiny k nezávislosti a jej prechode na trhovú...
Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Zobraziť všetky články