Dá sa uveriť Zuzane Fialovej, keď na filmovom plátne každé ráno kreslí členom svojej rodiny krížik na čelo a večer sa s nimi modlí v posteli? Práve na takúto misiu ju do svojho filmového debutu Od marca do mája vybral režisér Martin Pavol Repka. Vytvorila ústrednú postavu šulíkovsky poňatého príbehu, ktorý si treba všimnúť a mať s ním trpezlivosť, aká sa dnes v akčnom svete vôbec nenosí. Doslova božiu. Film mal premiéru na festivale Febiofest a od 27. marca sa premieta v našich kinách. Záber z filmu Od marca do mája. Foto: ASFK Nežehlí reverendu Dlhé roky v brandži sa Zuzana Fialová nejaví ako typ herečky na stvárnenie vyrovnanej, nenápadnej ženy v duchu tradičných predstáv o celoživotnom spolužití spečatenom kresťanskými tradíciami. Podstatou jej herectva nezvykne byť poloha, v akej by pokora predstavovala prirodzenú súčasť radosti zo života a pád vo večnom boji s pýchou by nebol afektom, ak by to vôbec bola téma. Vo filmovej úlohe vernej manželky a milujúcej matky troch dospievajúcich detí ju nevidíme chodiť pravidelne na bohoslužby. Hoci vedie deti k pravidelným modlitbám, nevyskytuje sa v žiadnych kulisách, ktoré by jej postavu viazali k účasti na oficiálnych liturgických obradoch: nezametá svätostánok, nepolieva kvety na fare, nezažíha kostolné sviece ani nežehlí kňazskú reverendu ako oddaná ovečka svojho velebného pána. Väčšinu okázalých hmotných...