Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

Písmo: A- | A+
[tts_reader]

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5×5.

Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Trenčíne. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo

Minifestival európskeho filmu 5×5 – filmy:   

Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)
Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou.

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez.

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)
Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš pred rozhodnutím, ktoré preverí jeho charakter: ochráni svoju rodinu, alebo sa postaví na stranu pravdy a zapíše sa do histórie? Špionážny triler Jiřího Mádla prináša napínavý príbeh odvahy, zrady a boja za slobodu slova.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Dievča s ihlou (r. Magnus von Horn, Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 123 min)
Kodaň, 1918. Mesto, ktoré sa ešte nespamätalo z vojny, dusí chudoba a sociálne rozdiely. Karoline, mladá robotníčka z textilky, ostáva sama, tehotná a bez prostriedkov na prežitie. Keď stretne Dagmar, ženu vedúcu ilegálnu adopčnú agentúru, prijme ponuku stať sa dojkou pre cudzie deti – netušiac, že za jej dobrotou sa skrýva temné tajomstvo, ktoré zmení ich životy.

Prečítajte si recenziu na film Dievča s ihlou.

Julie mlčí (r. Leonardo van Dijl, Belgicko/Švédsko, 2024, 97 min.)
Dráma Julie mlčí odhaľuje temnú stránku vrcholového športu a sveta profesionálneho tenisu. Nadaná tenistka Julie z prestížnej akadémie čelí ťažkej dileme, keď sa po tragickej udalosti objaví podozrenie voči jej trénerovi. Napriek tlaku okolia sa rozhodne mlčať – a bojovať so svojím strachom i vlastným svedomím.

Parthenope (r. Paolo Sorrentino, Francúzsko/Taliansko, 2024, 136 min.)
Paolo Sorrentino prichádza s filmom, v ktorom po prvý raz necháva zažiariť ženskú hrdinku – tajomnú a neodolateľnú Parthenope. Sledujeme ju na fascinujúcej ceste životom, plnej slobody, vášne a túžby milovať aj byť milovaná. V pozadí pulzuje čarovný, divoký a nevyspytateľný Neapol – mesto, ktoré vás buď pohltí, alebo zlomí.

Prečítajte si recenziu na film Parthenope.

Program Minifestivalu európskeho filmu 5×5

Pondelok  12. mája

18:00 (Bratislava) / 20.00 (ostatené mestá) – Emilia Pérez

Utorok 13. mája

17:00 – Vlny

20:00 – Dievča s ihlou

Streda 14. mája

17:00 – Julie mlčí

20:00 – Parthenope

Creative Europe Desk Slovensko
Autor:

Záber z filmu Parthenope. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Intimita v digitálnom svete

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne. Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy. „Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách. Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu. Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú...
Emil Horváth ml. v dráme Štefana Uhra Dolina. Foto: Archív SfÚ/Václav Polák

Emil Horváth

„... som v jednom kole, no keby sa to kolo zastavilo, asi by som nebol rád, zrejme by sa dostavil abstinenčný syndróm,“ prezradil Emil Horváth v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom Už dávno nie som mladší (2025). A hoci 12. novembra rozšíril divadelný, televízny i filmový herec a režisér rady osemdesiatnikov, práce má stále dosť. „Keby ste hľadali literatúru či filmy z tohto obdobia, spočítate ich možno na prstoch jednej ruky: Obchod na korze, Karvašova Polnočná omša, Tatarkova Farská republika… Skrátka je to obdobie, ku ktorému sa národ nechce vracať. Lebo je to čosi, čo nerobí dobré meno,“ vysvetlil, čím ho oslovila ponuka participovať na seriáli Dunaj, k vašim službám (r. Peter Magát, Peter Kelíšek, Peter Hoferica, 2023 – 2025). „Poznám ľudí, ktorí sa po vojne vystrihovali z rodinných fotografií, lebo na nich boli v gardistických uniformách. Mnohí naši významní politickí, spoločenskí či kultúrni činitelia nosili vždy ten správny politický dres – za prvej republiky, za Slovenského štátu, za komunizmu a aj po Nežnej revolúcii.“ V aktuálnom televíznom hite hrá bývalého majiteľa luxusného obchodného domu a zásadového otca rodu Rudolfa Kučeru, ktorý si svojimi postojmi vyslúžil nálepku „biely žid“. V súčasnosti ho vidno napríklad aj v seriáli Nemocnica (r. Ján Novák, Víťa Procházka, Richard Bobek, 2021 – 2025), v predchádzajúcom desaťročí hral napríklad...
recenzia Príbehy z čarovnej záhrady Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

recenzia Príbehy z čarovnej záhrady

Veľká skupina filmov určených detskému publiku akoby sa často vyhýbala, ba až bála, vyvolať u svojej cieľovej skupiny čo i len náznak negatívnej emócie. Tento prístup je do istej miery pochopiteľný. Zrejme by si získal podporu mnohých rodičov, no netreba zabúdať, že zatiaľ, čo fikciu môžeme „sterilizovať“ od určitých druhov emócií, v realite to, žiaľ (?), nejde. Deti často prežívajú pocity prostredníctvom hyperbolizovaných reakcií a až postupne sa učia tieto emócie verbalizovať a regulovať. K nadobudnutiu komplexného zvládania vlastných emócií prispieva výchova, pomocná ruka, ktorá v ranom veku pomáha dieťaťu pochopiť, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. V tomto ohľade môže byť veľmi vďačným prostriedkom aj samotný film. Detský divák má výraznú tendenciu imitovať to, čo videl na obrazovke. Podľa teórie observačného učenia psychológa Alberta Banduru sa deti učia pozorovaním a následným opakovaním správania. Film ako vizuálne médium vytvára silné modely správania. V prípade animovaných filmov sa postavičky stávajú vzormi, s ktorými sa deti ľahko identifikujú. Prečo by teda malo byť problémom konfrontovať detského diváka aj s negatívnym súborom emócií, ak to môže mať vo výsledku pozitívny dopad na jeho mentálny vývin? Fiktívna rovina napokon umožňuje prežiť náročné situácie v bezpečnom prostredí, napríklad aj pomôcť dieťaťu, ktoré zažíva stratu...
Zobraziť všetky články