Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

Písmo: A- | A+

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5×5.

Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Trenčíne. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo

Minifestival európskeho filmu 5×5 – filmy:   

Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)
Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou.

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez.

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)
Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš pred rozhodnutím, ktoré preverí jeho charakter: ochráni svoju rodinu, alebo sa postaví na stranu pravdy a zapíše sa do histórie? Špionážny triler Jiřího Mádla prináša napínavý príbeh odvahy, zrady a boja za slobodu slova.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Dievča s ihlou (r. Magnus von Horn, Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 123 min)
Kodaň, 1918. Mesto, ktoré sa ešte nespamätalo z vojny, dusí chudoba a sociálne rozdiely. Karoline, mladá robotníčka z textilky, ostáva sama, tehotná a bez prostriedkov na prežitie. Keď stretne Dagmar, ženu vedúcu ilegálnu adopčnú agentúru, prijme ponuku stať sa dojkou pre cudzie deti – netušiac, že za jej dobrotou sa skrýva temné tajomstvo, ktoré zmení ich životy.

Prečítajte si recenziu na film Dievča s ihlou.

Julie mlčí (r. Leonardo van Dijl, Belgicko/Švédsko, 2024, 97 min.)
Dráma Julie mlčí odhaľuje temnú stránku vrcholového športu a sveta profesionálneho tenisu. Nadaná tenistka Julie z prestížnej akadémie čelí ťažkej dileme, keď sa po tragickej udalosti objaví podozrenie voči jej trénerovi. Napriek tlaku okolia sa rozhodne mlčať – a bojovať so svojím strachom i vlastným svedomím.

Parthenope (r. Paolo Sorrentino, Francúzsko/Taliansko, 2024, 136 min.)
Paolo Sorrentino prichádza s filmom, v ktorom po prvý raz necháva zažiariť ženskú hrdinku – tajomnú a neodolateľnú Parthenope. Sledujeme ju na fascinujúcej ceste životom, plnej slobody, vášne a túžby milovať aj byť milovaná. V pozadí pulzuje čarovný, divoký a nevyspytateľný Neapol – mesto, ktoré vás buď pohltí, alebo zlomí.

Prečítajte si recenziu na film Parthenope.

Program Minifestivalu európskeho filmu 5×5

Pondelok  12. mája

18:00 (Bratislava) / 20.00 (ostatené mestá) – Emilia Pérez

Utorok 13. mája

17:00 – Vlny

20:00 – Dievča s ihlou

Streda 14. mája

17:00 – Julie mlčí

20:00 – Parthenope

Creative Europe Desk Slovensko
Autor:

Záber z filmu Parthenope. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články