Fotografia z filmu Parthenope

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

Písmo: A- | A+

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5×5.

Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Trenčíne. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo

Minifestival európskeho filmu 5×5 – filmy:   

Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)
Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou.

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez.

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)
Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš pred rozhodnutím, ktoré preverí jeho charakter: ochráni svoju rodinu, alebo sa postaví na stranu pravdy a zapíše sa do histórie? Špionážny triler Jiřího Mádla prináša napínavý príbeh odvahy, zrady a boja za slobodu slova.

Prečítajte si recenziu na film Vlny.

Dievča s ihlou (r. Magnus von Horn, Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 123 min)
Kodaň, 1918. Mesto, ktoré sa ešte nespamätalo z vojny, dusí chudoba a sociálne rozdiely. Karoline, mladá robotníčka z textilky, ostáva sama, tehotná a bez prostriedkov na prežitie. Keď stretne Dagmar, ženu vedúcu ilegálnu adopčnú agentúru, prijme ponuku stať sa dojkou pre cudzie deti – netušiac, že za jej dobrotou sa skrýva temné tajomstvo, ktoré zmení ich životy.

Prečítajte si recenziu na film Dievča s ihlou.

Julie mlčí (r. Leonardo van Dijl, Belgicko/Švédsko, 2024, 97 min.)
Dráma Julie mlčí odhaľuje temnú stránku vrcholového športu a sveta profesionálneho tenisu. Nadaná tenistka Julie z prestížnej akadémie čelí ťažkej dileme, keď sa po tragickej udalosti objaví podozrenie voči jej trénerovi. Napriek tlaku okolia sa rozhodne mlčať – a bojovať so svojím strachom i vlastným svedomím.

Parthenope (r. Paolo Sorrentino, Francúzsko/Taliansko, 2024, 136 min.)
Paolo Sorrentino prichádza s filmom, v ktorom po prvý raz necháva zažiariť ženskú hrdinku – tajomnú a neodolateľnú Parthenope. Sledujeme ju na fascinujúcej ceste životom, plnej slobody, vášne a túžby milovať aj byť milovaná. V pozadí pulzuje čarovný, divoký a nevyspytateľný Neapol – mesto, ktoré vás buď pohltí, alebo zlomí.

Prečítajte si recenziu na film Parthenope.

Program Minifestivalu európskeho filmu 5×5

Pondelok  12. mája

18:00 (Bratislava) / 20.00 (ostatené mestá) – Emilia Pérez

Utorok 13. mája

17:00 – Vlny

20:00 – Dievča s ihlou

Streda 14. mája

17:00 – Julie mlčí

20:00 – Parthenope

Creative Europe Desk Slovensko
Autor:

Záber z filmu Parthenope. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...
Zobraziť všetky články