Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) vznikla v januári 2001 a slávi tak dvadsiate piate výročie existencie. Čo sa jej za ten čas podarilo a aké úlohy pred ňou stoja, o tom hovorí jej prezident, producent Marian Urban.
Je vznik zákona o Audiovizuálnom fonde najvýraznejším úspechom SAPA?
Áno, s odstupom času je to fakt.
Už v polovici deväťdesiatych rokov sa po rozpade štátneho monopolu audiovizuálnej tvorby výrazne prejavil úpadok kvantity. Neexistoval totiž fungujúci systém jej podpory.
Bolo to existenčné ohrozenie nielen produkcie filmov, ale aj tvorivej slobody. Drvivá väčšina producentov prežívala len preto, že väčšinu aktivít a príjmov tvorili najmä rôzne alternatívne a komerčné činnosti. Samozrejme, nejaké podporné schémy pre filmy s kultúrnymi a umeleckými ambíciami existovali, ale v tom lepšom prípade mali veľmi limitované finančné objemy, v horšom boli v rukách jednej – Mečiarom riadenej strany – a distribuované takmer výlučne pre jej sympatizantov.
Napríklad Papierové hlavy (r. Dušan Hanák, 1995), jeden z výnimočne úspešných a oceňovaných filmov, pracoval síce s rozpočtom cca 20 miliónov Sk, ale finančný vstup slovenskej strany nebol viac ako 25 % (do 4,5 milióna Sk) a aj tie sme získali ešte pred nástupom Mečiara k moci. Podarilo sa mi však pre projekt spojiť koproducentov a partnerov z ďalších štyroch krajín a štruktúru financovania vytvorilo viac ako tridsať zdrojov z celej Európy. Napriek tomu vznikol majoritný slovenský film. Bolo to výnimočné tvorivé a producentské dobrodružstvo. Moji partneri boli najmä z Francúzska, Švajčiarska či Nemecka, kde už vtedy bola samozrejmosťou existencia sofistikovaných, variabilných a multizdrojových systémov národnej podpory tvorby, produkcie a celého kinematografického prostredia. Po tejto skúsenosti som logicky chcel, aby podobný systém pre slovenských nezávislých producentov vznikol a fungoval aj na Slovensku. A našťastie som v tom nebol sám.
Ako sa teda SAPA podieľala na vzniku Audiovizuálneho fondu (AVF)?
Po svojom vzniku získala SAPA veľmi rýchlo rozsiahle kontakty v celej Európe najmä preto, že jej členovia a experti mali vlastné prepojenia, skúsenosti, disponovali odborným i intelektuálnym potenciálom, mali za sebou umelecké, komerčné aj odborné úspechy a uznania a dokázali sa zhodnúť na altruistickej vízii zameranej na zásadnú zmenu slovenského audiovizuálneho prostredia pre všetkých tvorcov a subjekty s kultúrnymi alebo umeleckými ambíciami, ktoré v ňom pôsobili. Navyše, SAPA disponovala aj s istými vlastnými finančnými zdrojmi, z ktorých bolo možné financovať rozsiahle rešeršné a koncepčné aktivity. Dôsledkom presadenia a sfunkčnenia tohto projektu sa diametrálne zmenil obraz kvantity, ale aj kvality tvorby a produkcie audiovizuálnych diel na začiatku druhej dekády 21. storočia na Slovensku.
Môžeš to konkretizovať?
Povedzme tak, že porovnáme počet filmov uvedených do distribúcie: v kinách na Slovensku v roku 2008 to bolo 11 celovečerných animovaných, dokumentárnych a hraných filmov, kým v roku 2025 už 46 filmov, teda viac ako štyrikrát toľko. Možnosť získať základnú podporu z AVF mnohonásobne znásobila nielen počet nezávislých produkčných spoločností a producentov, ale aj spoločností, ktorých diela získavali ocenenia po celom svete. Už to nebol len Charlie’s/Infilm, ALEF štúdio/ALEF FILM & MEDIA či Trigon Production a občas zopár solitérov, ale postupne sa vykryštalizovalo najmenej tucet nových produkčných subjektov, schopných kontinuálne prinášať kvalitné oceňované diela najmä v Európe a postupne aj divácky čoraz úspešnejšie projekty do slovenských kín.
Ale, samozrejme, projekt vzniku Audiovizuálneho fondu nebol len o produkcii celovečerných filmov pre kiná, mal nepomerne viac aktivít, podporných schém, výziev a výsledkom je dnes pomerne sebavedomá kinematografia disponujúca s finančnými zdrojmi i možnosťami porovnateľnými s podobnými (pokiaľ ide o rozsah trhu a jazykové bariéry) kinematografiami nielen v Európe. Zjednodušene, kým v roku 2008 bolo na podporu audiovizuálnych projektov poskytnutých zo štátneho rozpočtu prostredníctvom MK SR 4 271 626 eur, v roku 2024 to bolo z AVF a teda aj prostredníctvom štátneho rozpočtu 37 762 596 eur.
To však nebol len výsledok aktivít SAPA.
Samozrejme, SAPA bola predovšetkým kreatívny, odborný a motivačný zdroj mnohých komplementárnych činností smerujúcich k vzniku zákona a výsledky SAPA boli a sú spojené vždy len s možnosťami a schopnosťami jej konkrétnych členov a expertov. Tí viedli aj všetky zásadné a rozhodujúce aktivity a diskusie súvisiace s prípravou tvorby zákonov, rokovaním s odborným prostredím, ale aj komunikáciu s politickými predstaviteľmi.
Aj pred založením SAPA existovali pokusy o zásadnú zmenu, no AVF vznikol až 1. januára 2009, prečo to trvalo tak dlho?
Vyzerá to, že sme boli slimáci, ale len ak sa uspokojíme s tvrdením, že politická podpora predsa nechýbala prakticky od decembra 1989. To je síce tiež fakt, ale takmer dvadsať rokov bola skoro vždy viac deklarovaná ako občas čiastočne naplnená, avšak nikdy nie dôsledne.
To znie tak trochu ako sebakritika, ale hlavný dôvod to asi nebol.
Samozrejme. Už na začiatku roku 1990 bolo jasné, že sa radikálne menia nielen celospoločenské pomery, ale aj princípy realizácie celovečerných filmov na Slovensku, konkrétne, že sa skončí monopol výroby a financovania kinematografie. A tak začali vznikať prvé koncepcie nezávislých zdrojov podpory tvorby a produkcie a pri všetkých zmysluplných koncepciách celých nasledujúcich 20 rokov boli vždy aj zakladajúci členovia SAPA, ich najbližší spolupracovníci a experti.
Ak si odmyslíme vznik fondu Pro Slovakia, ktorý v prvej dekáde existencie samostatného Slovenska čiastočne financoval niektoré aktivity nezávislých tvorcov a producentov, tak až do roku 2009 neexistovala nezávislá inštitúcia s relevantnými finančnými zdrojmi. Všetky pokusy stroskotali buď na neschopnosti samotných tvorcov a producentov dohodnúť sa na spoločnom riešení, alebo na nedostatočne dôsledných rozhodnutiach jednotlivých ministrov kultúry a vlád, ktoré najrôznejším spôsobom nedokázali riešiť základné požiadavky odbornej verejnosti.
Hlavný dôvod by však bolo možné s istou licenciou pomenovať inak: neexistovala skutočná politická osobnosť, ktorá by si naše koncepcie osvojila ako základnú súčasť svojho programu a dokázala ich presadiť voči ministrovi financií či vládnucej koalícii alebo predsedovi vlády. A dvadsaťročné skúsenosti členov a expertov SAPA potvrdili, že bez skutočne vplyvnej politickej sily by fond v takejto podobe a s takýmito finančnými zdrojmi nikdy nevznikol. Vznik nezávislého fondu totiž politicky presadil až minister kultúry Marek Maďarič, v tom čase v lepšie informovaných kruhoch považovaný za jedného z najbližších ľudí predsedu vlády. A bolo za tým možno aj niečo iné: asi nie je paradox, že predtým, než vstúpil do politiky, aktívne pôsobil ako výkonný dramaturg a scenárista. Ale ak hovoríme o tejto téme, treba súčasne dodať, že projekt vzniku Audiovizuálneho fondu bol a je v skutočnosti len sotva tá povestná viditeľná osmina ľadovca aktivít SAPA.
Poďme na začiatok, ako dešifrovať skratku SAPA, čo je vlastne Slovenská asociácia producentov v audiovízii?
Je to prvá oficiálne zaregistrovaná organizácia producentov na Slovensku. Podstatné je, že vznikla z vnútornej potreby a dohodou niekoľkých najaktívnejších nezávislých producentov najúspešnejších slovenských filmov aj preto, aby sa samotní producenti podieľali zásadným vplyvom na riešení najzákladnejších podmienok tvorby a produkcie filmov, ako aj na rozvoji audiovizuálneho prostredia, pretože pochopili, že namiesto nich to nikto neurobí. Iný dôvod bol, že v európskych krajinách na západ od Slovenska už vtedy neexistovala krajina bez podobnej organizácie a zvlášť v krajinách Európskej únie, kam Slovensko smerovalo, bolo z tohto pohľadu Slovensko bielou vranou. To sme museli zmeniť. A tretí základný dôvod bol, že sa o slovenský audiovizuálny priestor začali zaujímať aj nadnárodné organizácie zastupujúce práva producentov nielen z Európy.
Práca na príprave a vzniku AVF bola len jedným z cieľov.
Presne tak. Okrem toho to bolo minimálne tucet ďalších prioritných zámerov, ktoré sme považovali za existenčne nevyhnutné riešiť.
Nepreháňaš?
Naopak, mám na mysli len tie, ktoré boli buď najvypuklejšími problémami, alebo sme ich považovali v rámci našich priorít za najdôležitejšie. A samozrejme vybrali sme si také, ktoré bolo možné vtesnať do možností financovania samotnou asociáciou a potom najmä tie, ktoré boli z pohľadu času, energie a hlavných osobných priorít členov a expertov SAPA zvládnuteľné.
Pokús sa ich pomenovať…
Napríklad sme museli reagovať na situáciu, keď sa istý riaditeľ verejnoprávnej televízie na začiatku tohto storočia rozhodol vybudovať si pozíciu úspešného manažéra aj tým, že zredukoval pôvodnú tvorbu na minimum a akúkoľvek koprodukčnú spoluprácu s nezávislými producentmi zrušil. Bolo nevyhnutné vytvoriť a presadiť nástroj, ktorý by znemožnil jeho nástupcom v podobne úspešnom „manažovaní“ verejnoprávneho vysielateľa, ktorý je v takmer každej krajine Európskej únie jeden z najdôležitejších koprodukčných partnerov pri výrobe audiovizuálnych diel, pokračovať. Tak vznikla zmluva medzi štátom a verejnoprávnym vysielateľom o financovaní spolupráce televízie aj s nezávislými producentmi, ktorá po niekoľkých rokoch umožnila aj samotnej RTVS istý čas používať slogan: najväčší producent slovenských filmov. A tuším ho používa dodnes aj STVR.
V tom čase neexistovala ani žiadna relevantná prezentácia možností slovenského audiovizuálneho priestoru na rozhodujúcich európskych fórach pre zahraničných potenciálnych partnerov. S poľskými a českými partnermi sme sa teda dohodli na spoločnom projekte pavilónu počas Marché du Film v Cannes a EFM v Berlíne. Následne sme niekoľko rokov financovali a spolufinancovali oba tieto spoločné pavilóny.
To, že podpora distribúcie slovenských nezávislých filmov v kinách nemala prakticky žiadne alternatívne zdroje, sme riešili koncepciou podpory nových filmov z prostriedkov fondu SAPA a ten podporoval aj vydávanie DVD, filmových publikácií, podporovali sme vybrané filmové festivaly, spolufinancovali rôzne ceny. Podporovali sme prezentáciu a účasť slovenských producentov s konkrétnymi projektmi na medzinárodných koprodukčných fórach, iniciovali sme diskusie i legislatívne zmeny v autorskom zákone, pretože slovenská legislatíva nepoznala pojem producent, spolupracovali sme na príprave audiovizuálneho zákona, ktorý vymedzoval a etabloval práva jedného z našich zásadných členov s najväčším počtom copyrightov. Popritom sme dokázali identifikovať možnosti ďalších príjmov pre slovenských producentov zo sekundárnej distribúcie a súčasne sme našli spôsob, ako pôsobiť aj v tomto dovtedy pre slovenských producentov zakliatom priestore. A to boli len tie najviditeľnejšie aktivity s konkrétnymi výsledkami.
To je už ale iná oblasť vašich aktivít, keďže jednou zo základných ambícií bolo vytvoriť podmienky pre výkon kolektívnej správy práv pre výrobcov audiovizuálnych diel. Čo to v praxi znamená?
Že tým otváraš minimálne tucet ďalších tém, ktoré musela SAPA hneď po vzniku riešiť.
A čo to znamená pre producentov?
Predovšetkým možnosti ďalších výnosov zo šírenia audiovizuálnych diel, ktoré vyrobili alebo ku ktorým spravujú autorské a majetkové práva. A pre producenta okrem tejto drobnej radosti to znamená aj ďalšie povinnosti. Producent totiž podľa autorského zákona nielen iniciuje vznik projektu, podieľa sa na tvorbe a výrobe audiovizuálneho diela, ale aj spravuje a vykonáva všetky práva autorov, výkonných umelcov, finančných partnerov, investorov, fondov, a teda zodpovedá aj za finančné zdroje, ktoré môže projekt získať. A súčasťou jeho práv sú aj tie, ktoré nemôže vykonávať individuálne, ale len prostredníctvom organizácie kolektívnej správy práv.
SAPA chráni práva producentov, v čom sa odlišuje od iných ochranných zväzov?
To sú minimálne dve otázky, ale v zásade platí, že SAPA sa líši od všetkých existujúcich zväzov, agentúr či organizácií kolektívnej správy tým, že jej primárny a prioritný cieľ je rozvoj a podpora celého systému audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku a súčasne je aj organizáciou kolektívnej správy.
Skúsme to ohraničiť na kolektívnu správu práv, čím sa líšite od iných organizácií ako LITA, SOZA, Slovgram?
Spomenuté „ochranky“ zastupujú až na jednu výnimku, aj to len parciálnu v prípade Slovgramu, výlučne jednotlivých autorov a výkonných umelcov a zvlášť tie práva, ktoré nevykonávajú producentské subjekty. A ich činnosť sa viaže aj k iným dielam ako audiovizuálnym. Organizácia kolektívnej správy (OKS) SAPA zastupuje sekundárne práva výrobcov, čiže producentov audiovizuálnych diel, zjednodušene filmov, seriálov a podobných diel počas distribúcie vtedy, keď samotné producentské subjekty nemôžu, alebo nie sú schopné vykonávať tieto činnosti samostatne. A zo zákona vykonáva aj práva autorov, najmä režisérov a scenáristov, ak ich autori písomne nevylúčili z výkonu práv producentov. Drvivá väčšina producentov však tieto práva vysporiadané musí mať, najmä ak chce producent úspešne rokovať s náročnejšími záujemcami o akúkoľvek distribúciu jeho diela nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Dá sa to vysvetliť ešte jednoduchšie?
OKS SAPA sa od iných ochranných zväzov odlišuje tým, že vykonáva nielen autorské práva producentov/výrobcov audiovizuálnych záznamov audiovizuálnych diel, ale aj práva samotných autorov, ktoré im boli zverené pri ich výrobe. A to je, žiaľ, v súčasnosti napriek platným slovenským zákonom popierané niektorými právnymi kanceláriami, ktoré vysvetľujú svojim klientom – najmä prevádzkovateľom retransmisie – že odmeny pre producentov uhrádzať nemusia. Pritom všetci títo operátori retransmisie majú nezanedbateľné príjmy zo šírenia audiovizuálnych diel a podľa slovenských zákonov bez vysporiadania práv aj s producentmi porušujú platné zákony a ich práva.
A tak SAPA chráni práva producentov aj tým, že investuje relevantné finančné prostriedky do súdnych konaní a žiada slovenské súdy, aby právoplatným súdnym rozhodnutím donútili tieto subjekty dodržiavať platné slovenské zákony. A aby bolo jasnejšie, o čo ide, retransmitéri, najmä tí veľkí, majú výnosy z tejto činnosti aj v desiatkach miliónov eur ročne. V širšom slova zmysle však SAPA chráni práva producentov aj tým, že je súčasťou všetkých zásadných rokovaní o legislatívnych normách týkajúcich sa práv výrobcov/producentov nielen na Slovensku, ale v spolupráci s prakticky všetkými európskymi i celosvetovými organizáciami producentov (FIAFF, CEPI, AGICOA, EUROCOPYA, EFC a pod.) presadzuje pre slovenských tie isté práva, ako majú ich kolegovia vo všetkých vyspelých krajinách na svete.
Prečo nebolo jednoduché presadiť pojem producent v audiovízii v slovenskej legislatíve?
Pojem producent v audiovízii je vlastne len hovorové označenie, ktoré neexistovalo v slovenskej legislatíve až do vzniku zákona o audiovízii v roku 2007. Slovenský autorský zákon pozná len termín výrobca audiovizuálneho diela alebo výrobca audiovizuálneho záznamu audiovizuálneho diela, ktorý je uzákonený až od 1. januára 2015. Predtým bol v legislatíve prítomný len termín výrobca zvukovo-obrazového záznamu, to znamená majiteľ práv k materiálnemu substrátu audiovizuálneho diela bez toho, aby sa k nemu viazali autorské práva.
Presadiť zmenu zákona nebolo možné dlhé roky aj preto, lebo tieto práva producentov popierali unisono OKS LITA, SOZA a Slovgram a, žiaľ, jediným dôvodom boli ich finančné záujmy. Ľudovo povedané, neboli ochotní z „koláča“ približne 10 miliónov eur, ktoré na Slovensku získavajú vlastníci a správcovia autorských a majetkových práv v audiovízii, poskytnúť pre producentov viac než omrvinky. A týkalo sa to nielen slovenských, ale i všetkých producentov na svete, ktorých diela sa šíria na Slovensku. Pritom aj najoptimistickejšie prieskumy potvrdzujú, že podiel slovenských audiovizuálnych diel šírených vysielateľmi a následne retransmitérmi na Slovensku je 20 až 30 %. Trochu prácne, ale predsa je možné zistiť koľko z odmien, ktoré na Slovensku získavajú ochranné organizácie, aj končí na Slovensku.
A odrazu tu bola SAPA, ktorá zastupovala nielen slovenských, ale prakticky aj všetkých relevantných zahraničných producentov a autorov, ktorých diela sa šíria na Slovensku. Čiže aj žiak základnej školy si vie vypočítať, o aké potenciálne finančné zdroje pre producentov a nimi zastupovaných tvorcov išlo. A tak
