FIlm Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Foto: nutprodukcia

Zo slovenskej produkcie do Cannes putuje Karavan

Písmo: A- | A+

Na prestížnom filmovom festivale sa tento rok v kategórii Istý pohľad predstaví aj film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej.

David má mentálne postihnutie a jeho mama Ester sa oňho roky stará. Keď jej priatelia navrhnú cestu k moru, je to šanca príjemne sa odreagovať. David však zmenu prostredia neprijíma dobre, a tak sa situácia mení. Matka so synom nasadajú do karavanu a púšťajú sa na cestu naprieč Talianskom. S poetickým road movie Karavan zabojuje režisérka Zuzana Kirchnerová na filmovom festivale v Cannes. Prestížna prehliadka toho najlepšieho zo svetového filmového umenia sa tento rok koná od 13. do 24. mája.

Film Karavan vznikol v slovensko-taliansko-českej koprodukcii. V hlavných úlohách sa predstavia Aňa Geislerová a David Vodstrčil. Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Návrat do konkurencie

Porote 78. ročníka filmového festivalu v Cannes bude predsedať herečka Juliette Binoche. Zlatú Palmu za celoživotné dielo si počas otváracieho ceremoniálu prevezme legendárny americký herec, režisér, producent a silný obhajca humanistickej spoločnosti Robert de Niro. V hlavnej kategórii tento rok súťažia filmy Wesa Andersona, Richarda Linklatera, Tarika Saleha, Sarly Simón či Joachima Triera.

Film režisérky Zuzany Kirchnerovej sa predstaví v sekcii Istý pohľad spolu s ďalšími pätnástimi filmami. Medzi nimi je napríklad aj americká dráma Eleanor the great ako režijný debut herečky Scarlett Johansson.

„Ľudia s postihnutím bývajú vo filmoch často zobrazení ako roztomilí, láskaví a trochu smiešni. Na základe mojej skúsenosti je tento pohľad veľmi limitujúci,“ povedala v roku 2021 režisérka Zuzana Kirchnerová pre časopis Film.sk. Práve v tom čase sa predstavila v Cannes v rámci programu L´Atelier s rozpracovaným projektom Karavan. Teraz sa na prestížnu medzinárodnú filmovú prehliadku vracia s hotovým filmom, ktorý sa bude premietať v inovatívnej sekcii Istý pohľad.

Túžba a vzdor

Vo filme odhaľuje rôzne podoby lásky v túžbe žiť vlastný, slobodný život. V príbehu sa inšipirovala vlastnou životnou situáciou: jej syn sa narodil s Downovým syndrómom a neskôr sa uňho vyvinul aj autizmus. Film nevníma ako čisto autobiografický, i keď spoločné črty s protagonistkou príbehu vidí v tom, že hoci syna miluje a chce ho chrániť, zároveň občas túži utiecť a vzdorovať úlohe matky postihnutého dieťaťa.

„Dlho som sa snažila uchopiť príbeh bez toho, aby som sa dala vtiahnuť do očakávaných bezpečných vôd sociálnej drámy, do pátosu citového vydierania,“ opisuje režisérka proces tvorby scenára. Usilovala sa ho vybudovať tak, aby sa falošnej poetizácii či idealizácii mentálneho postihnutia vyhla. Postavu Davida vníma po celý čas ako komplexnú osobnosť s pozitívnymi i negatívnymi rysmi.

V minulosti sa v sekcii Istý pohľad na festivale v Cannes objavil zo Slovenska debut scenáristu a režiséra Gyӧrgya Kristófa OUT a priniesol príbeh päťdesiatnika Ágostona, ktorý sa v zúfalej snahe nájsť si prácu a splniť si sen vydáva na cestu východnou Európou.

Autor:

Foto: nutprodukcia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články