FIlm Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Foto: nutprodukcia

Zo slovenskej produkcie do Cannes putuje Karavan

Písmo: A- | A+

Na prestížnom filmovom festivale sa tento rok v kategórii Istý pohľad predstaví aj film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej.

David má mentálne postihnutie a jeho mama Ester sa oňho roky stará. Keď jej priatelia navrhnú cestu k moru, je to šanca príjemne sa odreagovať. David však zmenu prostredia neprijíma dobre, a tak sa situácia mení. Matka so synom nasadajú do karavanu a púšťajú sa na cestu naprieč Talianskom. S poetickým road movie Karavan zabojuje režisérka Zuzana Kirchnerová na filmovom festivale v Cannes. Prestížna prehliadka toho najlepšieho zo svetového filmového umenia sa tento rok koná od 13. do 24. mája.

Film Karavan vznikol v slovensko-taliansko-českej koprodukcii. V hlavných úlohách sa predstavia Aňa Geislerová a David Vodstrčil. Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Návrat do konkurencie

Porote 78. ročníka filmového festivalu v Cannes bude predsedať herečka Juliette Binoche. Zlatú Palmu za celoživotné dielo si počas otváracieho ceremoniálu prevezme legendárny americký herec, režisér, producent a silný obhajca humanistickej spoločnosti Robert de Niro. V hlavnej kategórii tento rok súťažia filmy Wesa Andersona, Richarda Linklatera, Tarika Saleha, Sarly Simón či Joachima Triera.

Film režisérky Zuzany Kirchnerovej sa predstaví v sekcii Istý pohľad spolu s ďalšími pätnástimi filmami. Medzi nimi je napríklad aj americká dráma Eleanor the great ako režijný debut herečky Scarlett Johansson.

„Ľudia s postihnutím bývajú vo filmoch často zobrazení ako roztomilí, láskaví a trochu smiešni. Na základe mojej skúsenosti je tento pohľad veľmi limitujúci,“ povedala v roku 2021 režisérka Zuzana Kirchnerová pre časopis Film.sk. Práve v tom čase sa predstavila v Cannes v rámci programu L´Atelier s rozpracovaným projektom Karavan. Teraz sa na prestížnu medzinárodnú filmovú prehliadku vracia s hotovým filmom, ktorý sa bude premietať v inovatívnej sekcii Istý pohľad.

Túžba a vzdor

Vo filme odhaľuje rôzne podoby lásky v túžbe žiť vlastný, slobodný život. V príbehu sa inšipirovala vlastnou životnou situáciou: jej syn sa narodil s Downovým syndrómom a neskôr sa uňho vyvinul aj autizmus. Film nevníma ako čisto autobiografický, i keď spoločné črty s protagonistkou príbehu vidí v tom, že hoci syna miluje a chce ho chrániť, zároveň občas túži utiecť a vzdorovať úlohe matky postihnutého dieťaťa.

„Dlho som sa snažila uchopiť príbeh bez toho, aby som sa dala vtiahnuť do očakávaných bezpečných vôd sociálnej drámy, do pátosu citového vydierania,“ opisuje režisérka proces tvorby scenára. Usilovala sa ho vybudovať tak, aby sa falošnej poetizácii či idealizácii mentálneho postihnutia vyhla. Postavu Davida vníma po celý čas ako komplexnú osobnosť s pozitívnymi i negatívnymi rysmi.

V minulosti sa v sekcii Istý pohľad na festivale v Cannes objavil zo Slovenska debut scenáristu a režiséra Gyӧrgya Kristófa OUT a priniesol príbeh päťdesiatnika Ágostona, ktorý sa v zúfalej snahe nájsť si prácu a splniť si sen vydáva na cestu východnou Európou.

Autor:

Foto: nutprodukcia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Áčko 2026 Záber z filmu Mesto noci režiséra Richarda Miklošiho. Foto: FTF VŠMU

Áčko oslavuje 30 rokov filmami aj bohatým sprievodným programom

Filmový festival študentských filmov Áčko oslávi tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník s témou Optika času sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave koná od 20. do 24. októbra 2026. Tradične ponúkne ponúkne súťažné projekcie, diskusie, workshopy, masterclassy a ďalší sprievodný program. Organizátori pozývajú na festival nielen študentov a študentky filmových škôl či filmových profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Vstup na všetky podujatia festivalu je bezplatný. „Čas je ústredným motívom 30. ročníka Áčka. Vo filme totiž nie je iba chronologickým sledom udalostí, ale aj výrazovým prostriedkom, ktorý ovplyvňuje atmosféru, emócie a význam príbehu. Film dokáže čas zastaviť, zrýchliť, opakovať aj preskočiť a v priebehu niekoľkých minút obsiahnuť celé roky života. Téma Optika času – v živote, škole aj vo filme sa preto premietne aj do štruktúry súťažného programu. Študentské filmy budú uvedené v štyroch tematických pásmach, ktoré predstavujú rôzne spôsoby vnímania a zobrazovania času,“ uvádzajú organizátori. Pásmo s titulom Trvanie predstaví filmy, v ktorých sa čas vracia, opakuje a uzatvára do slučiek. Blok Zastavené hodiny sa zameriava na okamihy, v ktorých postavy prestávajú vnímať čas ako plynulý pohyb. Pásmo nazvané Medzičas prinesie príbehy postáv nachádzajúcich sa na pomyselnom prahu medzi jednotlivými etapami života. A Spomienky a zabudnutia sa vracajú do minulosti spomienkami...
Prameň shortlist Éva Bandor a Simona Boledovičová vo filme Prameň. Foto: Punkchart films

Prameň zaradili na shortlist hraných filmov Európskych filmových cien

Film Ivana Ostrochovského Prameň vybrala Európska filmová akadémia na shortlist hraných snímok, ktoré sa uchádzajú o Európsku filmovú cenu. Dostal sa tak medzi 46 európskych filmov, ktoré akadémia do výberu zaradila. Sú medzi nimi aj filmy režisérov ako Pedro Almodóvar, Lukas Dhont, Paweł Pawlikowski, Cristian Mungiu, Werner Herzog či Andrej Zvjagincev. Režisér a spoluautor scenára filmu Prameň Ivan Ostrochovský už samotný výber filmu do shortlistu považuje za výnimočný úspech. „Je to pre mňa vždy taký malý zázrak, keď sa akémukoľvek slovenskému filmu podarí uspieť v záplave tisícok filmov, ktoré každoročne vznikajú po celom svete. Napriek tomu, že patríme medzi najmenšie európske kinematografie, darí sa nám prinášať dôležité témy a spracúvať ich spôsobom, ktorý dokáže rezonovať aj za hranicami našej krajiny. Chcem sa poďakovať všetkým inštitúciám a ľuďom, ktorí pomohli náš film realizovať. Osobitne našim koprodukčným partnerom – českému producentovi Pavlovi Strnadovi a maďarskej producentke Juli Berkes,“ povedal Ostrochovský. „Naša spolupráca je pre mňa dôkazom, aké dôležité a nevyhnutné je, aby filmári v našej časti Európy spájali svoje sily. Najväčšiu radosť však mám z toho, že príbeh rómskych žien, ktorých utrpenie zostávalo desaťročia na okraji spoločenského záujmu, dokáže dnes osloviť divákov aj ďaleko za hranicami strednej Európy,“ dodal. To, či film Prameň...
Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
Zobraziť všetky články