Záber z filmu 322 (1969) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

Od nových vĺn až po koniec celuloidu. Opäť štartuje Filmový kabinet

Písmo: A- | A+

Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus filmov a diskusií.

Aktuálny tretí semester Filmového kabinetu nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00, registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Pripravujú desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a diskusiou.

Veľká francúzska vlna

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut.

Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: SFÚ
Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: Francúzsky inštitút Bratislava

Vlnobitie sa začína u Antonioniho

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života.

Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie.

Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Autori v Hollywoode

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti.

V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému.

Mladosť v kríze

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity.

Ukončí to Dracula

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami.

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu.

Registrácia a predaj cinepassov TU.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články