Záber z filmu 322 (1969) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

Od nových vĺn až po koniec celuloidu. Opäť štartuje Filmový kabinet

Písmo: A- | A+

Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus filmov a diskusií.

Aktuálny tretí semester Filmového kabinetu nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00, registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Pripravujú desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a diskusiou.

Veľká francúzska vlna

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut.

Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: SFÚ
Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: Francúzsky inštitút Bratislava

Vlnobitie sa začína u Antonioniho

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života.

Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie.

Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Autori v Hollywoode

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti.

V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému.

Mladosť v kríze

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity.

Ukončí to Dracula

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami.

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu.

Registrácia a predaj cinepassov TU.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články