Záber z filmu 322 (1969) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

Od nových vĺn až po koniec celuloidu. Opäť štartuje Filmový kabinet

Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus filmov a diskusií.

Aktuálny tretí semester Filmového kabinetu nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00, registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Pripravujú desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a diskusiou.

Veľká francúzska vlna

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut.

Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: SFÚ
Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: Francúzsky inštitút Bratislava

Vlnobitie sa začína u Antonioniho

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života.

Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie.

Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Autori v Hollywoode

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti.

V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému.

Mladosť v kríze

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity.

Ukončí to Dracula

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami.

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu.

Registrácia a predaj cinepassov TU.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Intimita v digitálnom svete

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne. Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy. „Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách. Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu. Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú...
Emil Horváth ml. v dráme Štefana Uhra Dolina. Foto: Archív SfÚ/Václav Polák

Emil Horváth

„... som v jednom kole, no keby sa to kolo zastavilo, asi by som nebol rád, zrejme by sa dostavil abstinenčný syndróm,“ prezradil Emil Horváth v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom Už dávno nie som mladší (2025). A hoci 12. novembra rozšíril divadelný, televízny i filmový herec a režisér rady osemdesiatnikov, práce má stále dosť. „Keby ste hľadali literatúru či filmy z tohto obdobia, spočítate ich možno na prstoch jednej ruky: Obchod na korze, Karvašova Polnočná omša, Tatarkova Farská republika… Skrátka je to obdobie, ku ktorému sa národ nechce vracať. Lebo je to čosi, čo nerobí dobré meno,“ vysvetlil, čím ho oslovila ponuka participovať na seriáli Dunaj, k vašim službám (r. Peter Magát, Peter Kelíšek, Peter Hoferica, 2023 – 2025). „Poznám ľudí, ktorí sa po vojne vystrihovali z rodinných fotografií, lebo na nich boli v gardistických uniformách. Mnohí naši významní politickí, spoločenskí či kultúrni činitelia nosili vždy ten správny politický dres – za prvej republiky, za Slovenského štátu, za komunizmu a aj po Nežnej revolúcii.“ V aktuálnom televíznom hite hrá bývalého majiteľa luxusného obchodného domu a zásadového otca rodu Rudolfa Kučeru, ktorý si svojimi postojmi vyslúžil nálepku „biely žid“. V súčasnosti ho vidno napríklad aj v seriáli Nemocnica (r. Ján Novák, Víťa Procházka, Richard Bobek, 2021 – 2025), v predchádzajúcom desaťročí hral napríklad...
recenzia Príbehy z čarovnej záhrady Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

recenzia Príbehy z čarovnej záhrady

Veľká skupina filmov určených detskému publiku akoby sa často vyhýbala, ba až bála, vyvolať u svojej cieľovej skupiny čo i len náznak negatívnej emócie. Tento prístup je do istej miery pochopiteľný. Zrejme by si získal podporu mnohých rodičov, no netreba zabúdať, že zatiaľ, čo fikciu môžeme „sterilizovať“ od určitých druhov emócií, v realite to, žiaľ (?), nejde. Deti často prežívajú pocity prostredníctvom hyperbolizovaných reakcií a až postupne sa učia tieto emócie verbalizovať a regulovať. K nadobudnutiu komplexného zvládania vlastných emócií prispieva výchova, pomocná ruka, ktorá v ranom veku pomáha dieťaťu pochopiť, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. V tomto ohľade môže byť veľmi vďačným prostriedkom aj samotný film. Detský divák má výraznú tendenciu imitovať to, čo videl na obrazovke. Podľa teórie observačného učenia psychológa Alberta Banduru sa deti učia pozorovaním a následným opakovaním správania. Film ako vizuálne médium vytvára silné modely správania. V prípade animovaných filmov sa postavičky stávajú vzormi, s ktorými sa deti ľahko identifikujú. Prečo by teda malo byť problémom konfrontovať detského diváka aj s negatívnym súborom emócií, ak to môže mať vo výsledku pozitívny dopad na jeho mentálny vývin? Fiktívna rovina napokon umožňuje prežiť náročné situácie v bezpečnom prostredí, napríklad aj pomôcť dieťaťu, ktoré zažíva stratu...
Zobraziť všetky články