Záber z filmu 322 (1969) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

Od nových vĺn až po koniec celuloidu. Opäť štartuje Filmový kabinet

Písmo: A- | A+

Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus filmov a diskusií.

Aktuálny tretí semester Filmového kabinetu nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00, registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Pripravujú desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a diskusiou.

Veľká francúzska vlna

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut.

Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: SFÚ
Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: Francúzsky inštitút Bratislava

Vlnobitie sa začína u Antonioniho

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života.

Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie.

Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Autori v Hollywoode

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti.

V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému.

Mladosť v kríze

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity.

Ukončí to Dracula

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami.

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu.

Registrácia a predaj cinepassov TU.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

recenzia Milovník, nie bojovník

Autorský celovečerný debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník pristupuje k publiku so zvláštne jemnou razanciou. Funguje vo viacerých polohách a rovinách, ale na žiadnej z nich nestavia svoju rozpoznateľnosť. Napriek tomu je presvedčivý práve v ráznosti tohto váhania. Je to generačný príbeh o dospievaní. Nesentimentálne romantická takmer-komédia. Hravý film, ktorý sa na nič nehrá. Film rámcuje príbeh milostného vzťahu Andreja a Miše. Od opatrného smiešno-trápneho oťukávania, cez vzájomné zblíženie, romantické vzplanutie, neveru, zlomené srdce, až postupné vzájomné uzdravovanie rán. V tomto romantickom rámci však fungujú aj ďalšie vzťahy: mladých protagonistov k rodičom a starým rodičom, k súrodencom, vrstovníkom a najmä k sebe samým. Buchelová skicuje obraz Generácie Z ľahkou rukou v rozostrených, ale citovo presných kontúrach. Neskĺzava do stereotypu o generácii žijúcej v paralelnej realite sociálnych sietí a vyfiltrovaných vizuálov. Sú to pohrobkovia neoliberálnych nádejí, žijúci uprostred postsocialistických sídlisk. Už nie sú tínedžeri, ale ešte nie sú dospelí, ktorí sa potrebujú definovať profesijnou identitou. Sociálne sú ukotvení v čase a priestore, ale o nikom sa nedozvieme, čo študuje alebo kde pracuje. Definuje ich spoločné pozadie: spomienky na ihriská a voľný čas u starých rodičov, televízne programy a sektorový nábytok, farebné malinovky a fastfoodový detský sen. Zdanlivo vajatajú na prahu dospelosti, lebo sú svedkami krízy stredného veku svojich rodičov. Ich túžby a potreby sú komplexnejšie, ako keď sa stačilo rozhodnúť, či je lepší skejt alebo...
Jana Kovalčiková a Milan Ondrík vo filme Láska režiséra Marka Škopa. Foto: Filmtopia

Hľadá samu seba, ale bez lásky to nepôjde

Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti. Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra. Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu. Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku. Čiastkový objekt Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla...
Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Igric ako slávnostné podujatie vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Porota však ocenila mnoho skvelých osobností slovenskej kinematografie. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore vrúcne spomínal aj svoju manželku Zuzanu Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a on podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že herecký výkon Juraja...
Zobraziť všetky články