Záber z filmu 322 (1969) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

Od nových vĺn až po koniec celuloidu. Opäť štartuje Filmový kabinet

Písmo: A- | A+

Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus filmov a diskusií.

Aktuálny tretí semester Filmového kabinetu nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00, registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Pripravujú desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a diskusiou.

Veľká francúzska vlna

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut.

Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: SFÚ
Záber z filmu Alphaville( (1965) režiséra Jeana Luca Godarda. Foto: Francúzsky inštitút Bratislava

Vlnobitie sa začína u Antonioniho

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života.

Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie.

Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Autori v Hollywoode

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti.

V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému.

Mladosť v kríze

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity.

Ukončí to Dracula

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami.

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu.

Registrácia a predaj cinepassov TU.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články