33. Cineama Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

33. Cineama hľadá úprimnosť výpovede a originalitu, nie dokonalosť

Písmo: A- | A+

Vyniká rozmanitosťou, ponúka absolútnu kreatívnu slobodu a spája divákov i tvorcov naprieč generáciami. Celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby Cineama už od 5. do 7. septembra prinesie to najlepšie zo svojho 33. ročníka na festivale v Kremnici.

Finále súťaže ponúkne divákom to najlepšie z amatérskej, nezávislej, študentskej a detskej tvorby v jej žánrovej aj tematickej pestrosti. Ide o diela, ktoré prešli výberovým sitom najprv regionálnych, potom krajských kôl a nakoniec aj hlasovaním programovej rady. „Cineama je špecifická tým, že porota a súťažiaci filmári na nej vedú dialóg. V programe vytvárame príležitosti na rozhovory a diskusie, v ktorých autori a autorky môžu získať cennú spätnú väzbu a konkrétne rady ako v tvorbe napredovať,“ približuje pre Filmsk.sk Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. NOC je vyhlasovateľom a odborným garantom podujatia.

Prvý deň 33. ročníka festivalu Cineama bude venovaný predovšetkým deťom. Premietať sa budú filmy či organizovať tvorivé dielne, ktoré hravou a prístupnou formou predstavujú základy filmovej reči. „Súťažné filmy na festivale dopĺňa rovnako dôležitý sprievodný a vzdelávací program, jeho leitmotívom je tento rok filmový strih. Pretavil sa do found-footage workshopu s Petrom Kováčikom a jeho zbierkou 16 mm filmových odrezkov. Z nich budeme kolektívne lepiť nový strihový film,“ predstavuje tohtoročnú podobu programu Smejkal. „Učiteľom a učiteľkám, ktoré si chcú rozšíriť svoje audiovizuálne zručnosti, ponúkame rýchlokurz strihu s lektorom Petrom Kotrhom. Nedeľné ráno už tradične venujeme filmovej výchove a vzdelávaniu, tentokrát so zameraním na metodiku skupinových detských workshopov so zaujímavými domácimi aj českými panelistami,“ dodáva.

Mysteriózna Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

33. Cineama Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama
Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama

Počas predĺženého víkendu sa bude paralelne odvíjať súťažný program, široká ponuka workshopov a nesúťažné premietania z partnerských festivalov České vize, Pražský filmový kufr alebo UNICA. Festival v slávnostnej predpremiére uvedie aj nízkorozpočtový mysteriózny film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Je to celovečerný debut tvorivého tímu okolo režiséra Petra Turoňa, ktorý pôvodne prepojila práve súťaž Cineama. O tom, že podujatie môže podnietiť k ďalšej filmovej tvorbe, hovorí jeho história. „Súťažou si prešlo množstvo ľudí, ktorí sa dnes venujú filmu profesionálne. Hoci to nie je primárnym zmyslom Cineamy, slúži aj ako odrazový mostík k štúdiu filmu a neskôr k filmárskej kariére. Vytvára tiež priestor na nadväzovanie cenných kontaktov. Medzi rečou na svoje začiatky na Cineame spomína prekvapivé množstvo filmárov. Naposledy náš tohtoročný lektor Daniel Dluhý, ktorého sme na spoluprácu oslovili bez toho, aby sme tušili, že na Cineame kedysi sám súťažil so svojimi detskými prvotinami,“ spomína Pavel Smejkal.

Postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom

Potvrdzuje aj to, že záujem o súťaž dlhodobo rastie. Na začiatku aktuálneho ročníka boli vyše štyri stovky prihlásených diel, v celoslovenskom finále sa premietne len necelá pätina z nich. Súťažný program tvorí 78 krátkych filmov usporiadaných do ôsmich hodinových blokov. „V čoraz väčšej konkurencii postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom,“ konštatuje Smejkal.

„Zo súťažného programu tento rok vystupujú pozoruhodne zrelé hrané a animované filmy z produkcie stredných umeleckých škôl. Za všetky chcem spomenúť Ticho v septembri režiséra Juraja Jedličku, minimalistický film o traume z odlúčenia matky a syna, ktorý spracúva reálie ústavnej starostlivosti o nepočujúce deti v socialistickom Československu. Každý rok sa nám darí objavovať detské talenty. Tentoraz je mojím osobným objavom manželská a pedagogická dvojica Marina a Pavel Martynovi. Pred tromi rokmi sa prisťahovali na Slovensko a pod značkou Eye to Eye Studio organizujú detské tvorivé dielne a animačné tábory. Premietneme hneď tri filmy z ich dielne – hravé variácie na legendu o Golemovi, príbeh Malého princa a napokon čosi ako animovaný dokument Plastelínová škola. V ňom detskí autori spovedajú svoje učiteľky a školský personál. Na festivale sa s novými filmami predstavia aj bardi amatérskeho filmu Ivan Vredík, Ľubor Patsch alebo Ján Kuska,“menuje.

O tom, kto nakoniec získa ocenenia, rozhodnú filmoví tvorcovia a profesionáli. V detskej porote sú to Peter Gašparík, Mária Kralovič a Katarína Pavelková. Neprofesionálnu filmovú tvorbu autorov nad 21 rokov zhodnotia Tomáš Hubáček, Barbora Sliepková a Maroš Šlapeta.

Otvorený a bezpečný priestor na vyjadrenie

„Na našom festivale sa rôznorodé skupiny stretávajú a vzájomne inšpirujú. Je veľmi ťažké zovšeobecniť, s akými témami a poetikou prichádzajú, prirodzene sa to veľmi líši už len generačne. Našou snahou je, aby na Cineame našli otvorený a bezpečný priestor na sebavyjadrenie bez ohľadu na ich technické zázemie alebo predošlé skúsenosti. Viac ako remeselná dokonalosť nás zaujíma úprimnosť výpovede a originalita, a tá sa často objaví aj vo veľmi neokresaných podobách,“reaguje Smejkal na otázku o témach a námetoch, ktoré sa objavujú v súťažných filmoch.

„Kým v sektore, ktorý voláme filmovým priemyslom opäť pozorujeme, že zelená pre vznik filmu nie je vždy len vecou relevantnosti témy a kvality jej spracovania, prostredie amatérskeho filmu má všetky predpoklady na to, aby bolo slobodným a nespútaným. Podobne ako bolo ochotnícke divadlo v časoch normalizácie v závetrí a vytváralo priestor na nefiltrovanú reflexiu doby, aj amatérsky film má dlhú tradíciu spoločenskej satiry a parodovania oficiálnej kinematografie. Kultúrno-osvetový rozmer práce s touto komunitou navyše súvisí s rozširovaním audiovizuálnej gramotnosti, v ktorej ako krajina tiež výrazne zaostávame – už len v porovnaní s českým prostredím,“ dodáva.

Autor:

Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články