33. Cineama Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

33. Cineama hľadá úprimnosť výpovede a originalitu, nie dokonalosť

Písmo: A- | A+

Vyniká rozmanitosťou, ponúka absolútnu kreatívnu slobodu a spája divákov i tvorcov naprieč generáciami. Celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby Cineama už od 5. do 7. septembra prinesie to najlepšie zo svojho 33. ročníka na festivale v Kremnici.

Finále súťaže ponúkne divákom to najlepšie z amatérskej, nezávislej, študentskej a detskej tvorby v jej žánrovej aj tematickej pestrosti. Ide o diela, ktoré prešli výberovým sitom najprv regionálnych, potom krajských kôl a nakoniec aj hlasovaním programovej rady. „Cineama je špecifická tým, že porota a súťažiaci filmári na nej vedú dialóg. V programe vytvárame príležitosti na rozhovory a diskusie, v ktorých autori a autorky môžu získať cennú spätnú väzbu a konkrétne rady ako v tvorbe napredovať,“ približuje pre Filmsk.sk Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. NOC je vyhlasovateľom a odborným garantom podujatia.

Prvý deň 33. ročníka festivalu Cineama bude venovaný predovšetkým deťom. Premietať sa budú filmy či organizovať tvorivé dielne, ktoré hravou a prístupnou formou predstavujú základy filmovej reči. „Súťažné filmy na festivale dopĺňa rovnako dôležitý sprievodný a vzdelávací program, jeho leitmotívom je tento rok filmový strih. Pretavil sa do found-footage workshopu s Petrom Kováčikom a jeho zbierkou 16 mm filmových odrezkov. Z nich budeme kolektívne lepiť nový strihový film,“ predstavuje tohtoročnú podobu programu Smejkal. „Učiteľom a učiteľkám, ktoré si chcú rozšíriť svoje audiovizuálne zručnosti, ponúkame rýchlokurz strihu s lektorom Petrom Kotrhom. Nedeľné ráno už tradične venujeme filmovej výchove a vzdelávaniu, tentokrát so zameraním na metodiku skupinových detských workshopov so zaujímavými domácimi aj českými panelistami,“ dodáva.

Mysteriózna Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

33. Cineama Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama
Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama

Počas predĺženého víkendu sa bude paralelne odvíjať súťažný program, široká ponuka workshopov a nesúťažné premietania z partnerských festivalov České vize, Pražský filmový kufr alebo UNICA. Festival v slávnostnej predpremiére uvedie aj nízkorozpočtový mysteriózny film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Je to celovečerný debut tvorivého tímu okolo režiséra Petra Turoňa, ktorý pôvodne prepojila práve súťaž Cineama. O tom, že podujatie môže podnietiť k ďalšej filmovej tvorbe, hovorí jeho história. „Súťažou si prešlo množstvo ľudí, ktorí sa dnes venujú filmu profesionálne. Hoci to nie je primárnym zmyslom Cineamy, slúži aj ako odrazový mostík k štúdiu filmu a neskôr k filmárskej kariére. Vytvára tiež priestor na nadväzovanie cenných kontaktov. Medzi rečou na svoje začiatky na Cineame spomína prekvapivé množstvo filmárov. Naposledy náš tohtoročný lektor Daniel Dluhý, ktorého sme na spoluprácu oslovili bez toho, aby sme tušili, že na Cineame kedysi sám súťažil so svojimi detskými prvotinami,“ spomína Pavel Smejkal.

Postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom

Potvrdzuje aj to, že záujem o súťaž dlhodobo rastie. Na začiatku aktuálneho ročníka boli vyše štyri stovky prihlásených diel, v celoslovenskom finále sa premietne len necelá pätina z nich. Súťažný program tvorí 78 krátkych filmov usporiadaných do ôsmich hodinových blokov. „V čoraz väčšej konkurencii postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom,“ konštatuje Smejkal.

„Zo súťažného programu tento rok vystupujú pozoruhodne zrelé hrané a animované filmy z produkcie stredných umeleckých škôl. Za všetky chcem spomenúť Ticho v septembri režiséra Juraja Jedličku, minimalistický film o traume z odlúčenia matky a syna, ktorý spracúva reálie ústavnej starostlivosti o nepočujúce deti v socialistickom Československu. Každý rok sa nám darí objavovať detské talenty. Tentoraz je mojím osobným objavom manželská a pedagogická dvojica Marina a Pavel Martynovi. Pred tromi rokmi sa prisťahovali na Slovensko a pod značkou Eye to Eye Studio organizujú detské tvorivé dielne a animačné tábory. Premietneme hneď tri filmy z ich dielne – hravé variácie na legendu o Golemovi, príbeh Malého princa a napokon čosi ako animovaný dokument Plastelínová škola. V ňom detskí autori spovedajú svoje učiteľky a školský personál. Na festivale sa s novými filmami predstavia aj bardi amatérskeho filmu Ivan Vredík, Ľubor Patsch alebo Ján Kuska,“menuje.

O tom, kto nakoniec získa ocenenia, rozhodnú filmoví tvorcovia a profesionáli. V detskej porote sú to Peter Gašparík, Mária Kralovič a Katarína Pavelková. Neprofesionálnu filmovú tvorbu autorov nad 21 rokov zhodnotia Tomáš Hubáček, Barbora Sliepková a Maroš Šlapeta.

Otvorený a bezpečný priestor na vyjadrenie

„Na našom festivale sa rôznorodé skupiny stretávajú a vzájomne inšpirujú. Je veľmi ťažké zovšeobecniť, s akými témami a poetikou prichádzajú, prirodzene sa to veľmi líši už len generačne. Našou snahou je, aby na Cineame našli otvorený a bezpečný priestor na sebavyjadrenie bez ohľadu na ich technické zázemie alebo predošlé skúsenosti. Viac ako remeselná dokonalosť nás zaujíma úprimnosť výpovede a originalita, a tá sa často objaví aj vo veľmi neokresaných podobách,“reaguje Smejkal na otázku o témach a námetoch, ktoré sa objavujú v súťažných filmoch.

„Kým v sektore, ktorý voláme filmovým priemyslom opäť pozorujeme, že zelená pre vznik filmu nie je vždy len vecou relevantnosti témy a kvality jej spracovania, prostredie amatérskeho filmu má všetky predpoklady na to, aby bolo slobodným a nespútaným. Podobne ako bolo ochotnícke divadlo v časoch normalizácie v závetrí a vytváralo priestor na nefiltrovanú reflexiu doby, aj amatérsky film má dlhú tradíciu spoločenskej satiry a parodovania oficiálnej kinematografie. Kultúrno-osvetový rozmer práce s touto komunitou navyše súvisí s rozširovaním audiovizuálnej gramotnosti, v ktorej ako krajina tiež výrazne zaostávame – už len v porovnaní s českým prostredím,“ dodáva.

Autor:

Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články