33. Cineama Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

33. Cineama hľadá úprimnosť výpovede a originalitu, nie dokonalosť

Písmo: A- | A+

Vyniká rozmanitosťou, ponúka absolútnu kreatívnu slobodu a spája divákov i tvorcov naprieč generáciami. Celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby Cineama už od 5. do 7. septembra prinesie to najlepšie zo svojho 33. ročníka na festivale v Kremnici.

Finále súťaže ponúkne divákom to najlepšie z amatérskej, nezávislej, študentskej a detskej tvorby v jej žánrovej aj tematickej pestrosti. Ide o diela, ktoré prešli výberovým sitom najprv regionálnych, potom krajských kôl a nakoniec aj hlasovaním programovej rady. „Cineama je špecifická tým, že porota a súťažiaci filmári na nej vedú dialóg. V programe vytvárame príležitosti na rozhovory a diskusie, v ktorých autori a autorky môžu získať cennú spätnú väzbu a konkrétne rady ako v tvorbe napredovať,“ približuje pre Filmsk.sk Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. NOC je vyhlasovateľom a odborným garantom podujatia.

Prvý deň 33. ročníka festivalu Cineama bude venovaný predovšetkým deťom. Premietať sa budú filmy či organizovať tvorivé dielne, ktoré hravou a prístupnou formou predstavujú základy filmovej reči. „Súťažné filmy na festivale dopĺňa rovnako dôležitý sprievodný a vzdelávací program, jeho leitmotívom je tento rok filmový strih. Pretavil sa do found-footage workshopu s Petrom Kováčikom a jeho zbierkou 16 mm filmových odrezkov. Z nich budeme kolektívne lepiť nový strihový film,“ predstavuje tohtoročnú podobu programu Smejkal. „Učiteľom a učiteľkám, ktoré si chcú rozšíriť svoje audiovizuálne zručnosti, ponúkame rýchlokurz strihu s lektorom Petrom Kotrhom. Nedeľné ráno už tradične venujeme filmovej výchove a vzdelávaniu, tentokrát so zameraním na metodiku skupinových detských workshopov so zaujímavými domácimi aj českými panelistami,“ dodáva.

Mysteriózna Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

33. Cineama Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama
Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama

Počas predĺženého víkendu sa bude paralelne odvíjať súťažný program, široká ponuka workshopov a nesúťažné premietania z partnerských festivalov České vize, Pražský filmový kufr alebo UNICA. Festival v slávnostnej predpremiére uvedie aj nízkorozpočtový mysteriózny film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Je to celovečerný debut tvorivého tímu okolo režiséra Petra Turoňa, ktorý pôvodne prepojila práve súťaž Cineama. O tom, že podujatie môže podnietiť k ďalšej filmovej tvorbe, hovorí jeho história. „Súťažou si prešlo množstvo ľudí, ktorí sa dnes venujú filmu profesionálne. Hoci to nie je primárnym zmyslom Cineamy, slúži aj ako odrazový mostík k štúdiu filmu a neskôr k filmárskej kariére. Vytvára tiež priestor na nadväzovanie cenných kontaktov. Medzi rečou na svoje začiatky na Cineame spomína prekvapivé množstvo filmárov. Naposledy náš tohtoročný lektor Daniel Dluhý, ktorého sme na spoluprácu oslovili bez toho, aby sme tušili, že na Cineame kedysi sám súťažil so svojimi detskými prvotinami,“ spomína Pavel Smejkal.

Postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom

Potvrdzuje aj to, že záujem o súťaž dlhodobo rastie. Na začiatku aktuálneho ročníka boli vyše štyri stovky prihlásených diel, v celoslovenskom finále sa premietne len necelá pätina z nich. Súťažný program tvorí 78 krátkych filmov usporiadaných do ôsmich hodinových blokov. „V čoraz väčšej konkurencii postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom,“ konštatuje Smejkal.

Zo súťažného programu tento rok vystupujú pozoruhodne zrelé hrané a animované filmy z produkcie stredných umeleckých škôl. Za všetky chcem spomenúť Ticho v septembri režiséra Juraja Jedličku, minimalistický film o traume z odlúčenia matky a syna, ktorý spracúva reálie ústavnej starostlivosti o nepočujúce deti v socialistickom Československu. Každý rok sa nám darí objavovať detské talenty. Tentoraz je mojím osobným objavom manželská a pedagogická dvojica Marina a Pavel Martynovi. Pred tromi rokmi sa prisťahovali na Slovensko a pod značkou Eye to Eye Studio organizujú detské tvorivé dielne a animačné tábory. Premietneme hneď tri filmy z ich dielne – hravé variácie na legendu o Golemovi, príbeh Malého princa a napokon čosi ako animovaný dokument Plastelínová škola. V ňom detskí autori spovedajú svoje učiteľky a školský personál. Na festivale sa s novými filmami predstavia aj bardi amatérskeho filmu Ivan Vredík, Ľubor Patsch alebo Ján Kuska,“menuje.

O tom, kto nakoniec získa ocenenia, rozhodnú filmoví tvorcovia a profesionáli. V detskej porote sú to Peter Gašparík, Mária Kralovič a Katarína Pavelková. Neprofesionálnu filmovú tvorbu autorov nad 21 rokov zhodnotia Tomáš Hubáček, Barbora Sliepková a Maroš Šlapeta.

Otvorený a bezpečný priestor na vyjadrenie

Na našom festivale sa rôznorodé skupiny stretávajú a vzájomne inšpirujú. Je veľmi ťažké zovšeobecniť, s akými témami a poetikou prichádzajú, prirodzene sa to veľmi líši už len generačne. Našou snahou je, aby na Cineame našli otvorený a bezpečný priestor na sebavyjadrenie bez ohľadu na ich technické zázemie alebo predošlé skúsenosti. Viac ako remeselná dokonalosť nás zaujíma úprimnosť výpovede a originalita, a tá sa často objaví aj vo veľmi neokresaných podobách,“reaguje Smejkal na otázku o témach a námetoch, ktoré sa objavujú v súťažných filmoch.

Kým v sektore, ktorý voláme filmovým priemyslom opäť pozorujeme, že zelená pre vznik filmu nie je vždy len vecou relevantnosti témy a kvality jej spracovania, prostredie amatérskeho filmu má všetky predpoklady na to, aby bolo slobodným a nespútaným. Podobne ako bolo ochotnícke divadlo v časoch normalizácie v závetrí a vytváralo priestor na nefiltrovanú reflexiu doby, aj amatérsky film má dlhú tradíciu spoločenskej satiry a parodovania oficiálnej kinematografie. Kultúrno-osvetový rozmer práce s touto komunitou navyše súvisí s rozširovaním audiovizuálnej gramotnosti, v ktorej ako krajina tiež výrazne zaostávame – už len v porovnaní s českým prostredím,“ dodáva.

Autor:

Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články