33. Cineama Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

33. Cineama hľadá úprimnosť výpovede a originalitu, nie dokonalosť

Písmo: A- | A+

Vyniká rozmanitosťou, ponúka absolútnu kreatívnu slobodu a spája divákov i tvorcov naprieč generáciami. Celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby Cineama už od 5. do 7. septembra prinesie to najlepšie zo svojho 33. ročníka na festivale v Kremnici.

Finále súťaže ponúkne divákom to najlepšie z amatérskej, nezávislej, študentskej a detskej tvorby v jej žánrovej aj tematickej pestrosti. Ide o diela, ktoré prešli výberovým sitom najprv regionálnych, potom krajských kôl a nakoniec aj hlasovaním programovej rady. „Cineama je špecifická tým, že porota a súťažiaci filmári na nej vedú dialóg. V programe vytvárame príležitosti na rozhovory a diskusie, v ktorých autori a autorky môžu získať cennú spätnú väzbu a konkrétne rady ako v tvorbe napredovať,“ približuje pre Filmsk.sk Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. NOC je vyhlasovateľom a odborným garantom podujatia.

Prvý deň 33. ročníka festivalu Cineama bude venovaný predovšetkým deťom. Premietať sa budú filmy či organizovať tvorivé dielne, ktoré hravou a prístupnou formou predstavujú základy filmovej reči. „Súťažné filmy na festivale dopĺňa rovnako dôležitý sprievodný a vzdelávací program, jeho leitmotívom je tento rok filmový strih. Pretavil sa do found-footage workshopu s Petrom Kováčikom a jeho zbierkou 16 mm filmových odrezkov. Z nich budeme kolektívne lepiť nový strihový film,“ predstavuje tohtoročnú podobu programu Smejkal. „Učiteľom a učiteľkám, ktoré si chcú rozšíriť svoje audiovizuálne zručnosti, ponúkame rýchlokurz strihu s lektorom Petrom Kotrhom. Nedeľné ráno už tradične venujeme filmovej výchove a vzdelávaniu, tentokrát so zameraním na metodiku skupinových detských workshopov so zaujímavými domácimi aj českými panelistami,“ dodáva.

Mysteriózna Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

33. Cineama Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama
Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama

Počas predĺženého víkendu sa bude paralelne odvíjať súťažný program, široká ponuka workshopov a nesúťažné premietania z partnerských festivalov České vize, Pražský filmový kufr alebo UNICA. Festival v slávnostnej predpremiére uvedie aj nízkorozpočtový mysteriózny film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Je to celovečerný debut tvorivého tímu okolo režiséra Petra Turoňa, ktorý pôvodne prepojila práve súťaž Cineama. O tom, že podujatie môže podnietiť k ďalšej filmovej tvorbe, hovorí jeho história. „Súťažou si prešlo množstvo ľudí, ktorí sa dnes venujú filmu profesionálne. Hoci to nie je primárnym zmyslom Cineamy, slúži aj ako odrazový mostík k štúdiu filmu a neskôr k filmárskej kariére. Vytvára tiež priestor na nadväzovanie cenných kontaktov. Medzi rečou na svoje začiatky na Cineame spomína prekvapivé množstvo filmárov. Naposledy náš tohtoročný lektor Daniel Dluhý, ktorého sme na spoluprácu oslovili bez toho, aby sme tušili, že na Cineame kedysi sám súťažil so svojimi detskými prvotinami,“ spomína Pavel Smejkal.

Postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom

Potvrdzuje aj to, že záujem o súťaž dlhodobo rastie. Na začiatku aktuálneho ročníka boli vyše štyri stovky prihlásených diel, v celoslovenskom finále sa premietne len necelá pätina z nich. Súťažný program tvorí 78 krátkych filmov usporiadaných do ôsmich hodinových blokov. „V čoraz väčšej konkurencii postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom,“ konštatuje Smejkal.

„Zo súťažného programu tento rok vystupujú pozoruhodne zrelé hrané a animované filmy z produkcie stredných umeleckých škôl. Za všetky chcem spomenúť Ticho v septembri režiséra Juraja Jedličku, minimalistický film o traume z odlúčenia matky a syna, ktorý spracúva reálie ústavnej starostlivosti o nepočujúce deti v socialistickom Československu. Každý rok sa nám darí objavovať detské talenty. Tentoraz je mojím osobným objavom manželská a pedagogická dvojica Marina a Pavel Martynovi. Pred tromi rokmi sa prisťahovali na Slovensko a pod značkou Eye to Eye Studio organizujú detské tvorivé dielne a animačné tábory. Premietneme hneď tri filmy z ich dielne – hravé variácie na legendu o Golemovi, príbeh Malého princa a napokon čosi ako animovaný dokument Plastelínová škola. V ňom detskí autori spovedajú svoje učiteľky a školský personál. Na festivale sa s novými filmami predstavia aj bardi amatérskeho filmu Ivan Vredík, Ľubor Patsch alebo Ján Kuska,“menuje.

O tom, kto nakoniec získa ocenenia, rozhodnú filmoví tvorcovia a profesionáli. V detskej porote sú to Peter Gašparík, Mária Kralovič a Katarína Pavelková. Neprofesionálnu filmovú tvorbu autorov nad 21 rokov zhodnotia Tomáš Hubáček, Barbora Sliepková a Maroš Šlapeta.

Otvorený a bezpečný priestor na vyjadrenie

„Na našom festivale sa rôznorodé skupiny stretávajú a vzájomne inšpirujú. Je veľmi ťažké zovšeobecniť, s akými témami a poetikou prichádzajú, prirodzene sa to veľmi líši už len generačne. Našou snahou je, aby na Cineame našli otvorený a bezpečný priestor na sebavyjadrenie bez ohľadu na ich technické zázemie alebo predošlé skúsenosti. Viac ako remeselná dokonalosť nás zaujíma úprimnosť výpovede a originalita, a tá sa často objaví aj vo veľmi neokresaných podobách,“reaguje Smejkal na otázku o témach a námetoch, ktoré sa objavujú v súťažných filmoch.

„Kým v sektore, ktorý voláme filmovým priemyslom opäť pozorujeme, že zelená pre vznik filmu nie je vždy len vecou relevantnosti témy a kvality jej spracovania, prostredie amatérskeho filmu má všetky predpoklady na to, aby bolo slobodným a nespútaným. Podobne ako bolo ochotnícke divadlo v časoch normalizácie v závetrí a vytváralo priestor na nefiltrovanú reflexiu doby, aj amatérsky film má dlhú tradíciu spoločenskej satiry a parodovania oficiálnej kinematografie. Kultúrno-osvetový rozmer práce s touto komunitou navyše súvisí s rozširovaním audiovizuálnej gramotnosti, v ktorej ako krajina tiež výrazne zaostávame – už len v porovnaní s českým prostredím,“ dodáva.

Autor:

Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články