33. Cineama Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

33. Cineama hľadá úprimnosť výpovede a originalitu, nie dokonalosť

Písmo: A- | A+

Vyniká rozmanitosťou, ponúka absolútnu kreatívnu slobodu a spája divákov i tvorcov naprieč generáciami. Celoštátna postupová súťaž amatérskej filmovej tvorby Cineama už od 5. do 7. septembra prinesie to najlepšie zo svojho 33. ročníka na festivale v Kremnici.

Finále súťaže ponúkne divákom to najlepšie z amatérskej, nezávislej, študentskej a detskej tvorby v jej žánrovej aj tematickej pestrosti. Ide o diela, ktoré prešli výberovým sitom najprv regionálnych, potom krajských kôl a nakoniec aj hlasovaním programovej rady. „Cineama je špecifická tým, že porota a súťažiaci filmári na nej vedú dialóg. V programe vytvárame príležitosti na rozhovory a diskusie, v ktorých autori a autorky môžu získať cennú spätnú väzbu a konkrétne rady ako v tvorbe napredovať,“ približuje pre Filmsk.sk Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. NOC je vyhlasovateľom a odborným garantom podujatia.

Prvý deň 33. ročníka festivalu Cineama bude venovaný predovšetkým deťom. Premietať sa budú filmy či organizovať tvorivé dielne, ktoré hravou a prístupnou formou predstavujú základy filmovej reči. „Súťažné filmy na festivale dopĺňa rovnako dôležitý sprievodný a vzdelávací program, jeho leitmotívom je tento rok filmový strih. Pretavil sa do found-footage workshopu s Petrom Kováčikom a jeho zbierkou 16 mm filmových odrezkov. Z nich budeme kolektívne lepiť nový strihový film,“ predstavuje tohtoročnú podobu programu Smejkal. „Učiteľom a učiteľkám, ktoré si chcú rozšíriť svoje audiovizuálne zručnosti, ponúkame rýchlokurz strihu s lektorom Petrom Kotrhom. Nedeľné ráno už tradične venujeme filmovej výchove a vzdelávaniu, tentokrát so zameraním na metodiku skupinových detských workshopov so zaujímavými domácimi aj českými panelistami,“ dodáva.

Mysteriózna Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

33. Cineama Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama
Záber z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (r. Peter Turoň). Foto: Cineama

Počas predĺženého víkendu sa bude paralelne odvíjať súťažný program, široká ponuka workshopov a nesúťažné premietania z partnerských festivalov České vize, Pražský filmový kufr alebo UNICA. Festival v slávnostnej predpremiére uvedie aj nízkorozpočtový mysteriózny film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Je to celovečerný debut tvorivého tímu okolo režiséra Petra Turoňa, ktorý pôvodne prepojila práve súťaž Cineama. O tom, že podujatie môže podnietiť k ďalšej filmovej tvorbe, hovorí jeho história. „Súťažou si prešlo množstvo ľudí, ktorí sa dnes venujú filmu profesionálne. Hoci to nie je primárnym zmyslom Cineamy, slúži aj ako odrazový mostík k štúdiu filmu a neskôr k filmárskej kariére. Vytvára tiež priestor na nadväzovanie cenných kontaktov. Medzi rečou na svoje začiatky na Cineame spomína prekvapivé množstvo filmárov. Naposledy náš tohtoročný lektor Daniel Dluhý, ktorého sme na spoluprácu oslovili bez toho, aby sme tušili, že na Cineame kedysi sám súťažil so svojimi detskými prvotinami,“ spomína Pavel Smejkal.

Postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom

Potvrdzuje aj to, že záujem o súťaž dlhodobo rastie. Na začiatku aktuálneho ročníka boli vyše štyri stovky prihlásených diel, v celoslovenskom finále sa premietne len necelá pätina z nich. Súťažný program tvorí 78 krátkych filmov usporiadaných do ôsmich hodinových blokov. „V čoraz väčšej konkurencii postup nie je samozrejmosťou, ale sám osebe úspechom,“ konštatuje Smejkal.

Zo súťažného programu tento rok vystupujú pozoruhodne zrelé hrané a animované filmy z produkcie stredných umeleckých škôl. Za všetky chcem spomenúť Ticho v septembri režiséra Juraja Jedličku, minimalistický film o traume z odlúčenia matky a syna, ktorý spracúva reálie ústavnej starostlivosti o nepočujúce deti v socialistickom Československu. Každý rok sa nám darí objavovať detské talenty. Tentoraz je mojím osobným objavom manželská a pedagogická dvojica Marina a Pavel Martynovi. Pred tromi rokmi sa prisťahovali na Slovensko a pod značkou Eye to Eye Studio organizujú detské tvorivé dielne a animačné tábory. Premietneme hneď tri filmy z ich dielne – hravé variácie na legendu o Golemovi, príbeh Malého princa a napokon čosi ako animovaný dokument Plastelínová škola. V ňom detskí autori spovedajú svoje učiteľky a školský personál. Na festivale sa s novými filmami predstavia aj bardi amatérskeho filmu Ivan Vredík, Ľubor Patsch alebo Ján Kuska,“menuje.

O tom, kto nakoniec získa ocenenia, rozhodnú filmoví tvorcovia a profesionáli. V detskej porote sú to Peter Gašparík, Mária Kralovič a Katarína Pavelková. Neprofesionálnu filmovú tvorbu autorov nad 21 rokov zhodnotia Tomáš Hubáček, Barbora Sliepková a Maroš Šlapeta.

Otvorený a bezpečný priestor na vyjadrenie

Na našom festivale sa rôznorodé skupiny stretávajú a vzájomne inšpirujú. Je veľmi ťažké zovšeobecniť, s akými témami a poetikou prichádzajú, prirodzene sa to veľmi líši už len generačne. Našou snahou je, aby na Cineame našli otvorený a bezpečný priestor na sebavyjadrenie bez ohľadu na ich technické zázemie alebo predošlé skúsenosti. Viac ako remeselná dokonalosť nás zaujíma úprimnosť výpovede a originalita, a tá sa často objaví aj vo veľmi neokresaných podobách,“reaguje Smejkal na otázku o témach a námetoch, ktoré sa objavujú v súťažných filmoch.

Kým v sektore, ktorý voláme filmovým priemyslom opäť pozorujeme, že zelená pre vznik filmu nie je vždy len vecou relevantnosti témy a kvality jej spracovania, prostredie amatérskeho filmu má všetky predpoklady na to, aby bolo slobodným a nespútaným. Podobne ako bolo ochotnícke divadlo v časoch normalizácie v závetrí a vytváralo priestor na nefiltrovanú reflexiu doby, aj amatérsky film má dlhú tradíciu spoločenskej satiry a parodovania oficiálnej kinematografie. Kultúrno-osvetový rozmer práce s touto komunitou navyše súvisí s rozširovaním audiovizuálnej gramotnosti, v ktorej ako krajina tiež výrazne zaostávame – už len v porovnaní s českým prostredím,“ dodáva.

Autor:

Záber z filmu Slepá baba (r. Dominik Tuchyňa). Foto: Cineama

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články