33. festival horského filmu Poprad Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS
Písmo: A- | A+

Aj nové filmy renomovaných slovenských tvorcov horského filmu Pavla Barabáša a Rasťa Hatiara ponúkne 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade. Koná sa od 8. do 12. októbra. Okrem premietaní vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad a popradskom kine Tatran sa premieta aj v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku. Súťažné snímky festival uvedie v šestnástich blokoch. Popri filmoch z celého sveta sú medzi nimi aj viaceré slovenské tituly.

Hlboká túžba po komunite

Pavol Barabáš má na festivale novinku Každý potrebuje svoj kmeň. Mapuje cestu dvoch kamarátov do Južného Sudánu k posledným africkým kmeňom, ktoré odolávajú vplyvu civilizácie. Podľa Pavla Barabáša je film výzvou znovu objavovať to, na čom by nám malo skutočne záležať. „Tento film som dal dokopy hlavne preto, lebo cítim, že sa ako spoločnosť odvraciame od niečoho podstatného. V rýchlosti, individualizme a neustálom tlaku na výkon sme zabudli, čo nás robí skutočne šťastnými a naplnenými. Stále viac zabúdame, že človek odjakživa potreboval druhých ľudí, aby mohol prežiť, rásť a rozvíjať sa,“ povedal režisér. Filmom chce pripomenúť, že v každom z nás žije hlboká túžba po komunite.

Film o tom, ako sa meníme

Nový film režiséra Rasťa Hatiara prinesie portrét jedného z posledných „mohykánov“ zlatého veku alpinizmu, Róberta Gálfyho. Film Róbert Gálfy – Horský život tvorcovia v skratke charakterizujú ako príbeh o výkone, starnutí a novom pohľade na život. Gálfy musel po vážnych zdravotných problémoch prehodnotiť svoj vzťah k horám i životu. Snímka Róbert Gálfy – Horský život vznikala 5 rokov a okrem záberov zo súčasnosti ponúkne aj unikátne archívne záznamy, ktoré tvorcovia zdigitalizovali. „Tento film nie je len o jednom človeku. Je o nás všetkých – o tom, ako sa meníme, ako starneme, ale zároveň dozrievame a mení sa náš pohľad na svet. Robov príbeh je len zrkadlom, v ktorom sa môže vidieť každý z nás,“ povedal režisér Rasťo Hatiar. Okrem toho, že film uvedie 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade, 25. októbra ho premietnu v Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši. Premietanie je spojené s diskusiou.

V súťaži je aj česko-slovenský dokument Za oponou veľhôr režisérky Hany Pinkavovej. Rekapituluje inšpiratívny príbeh Diny Štěrbovej, dnes osemdesiatničky, ktorá sa stala prvou ženou, čo zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa venovala humanitárnej pomoci.

A v súťažnom programe, ktorý kompletne uvedú vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, je aj Kolobeh Jara Tešlára – poetický krátky dokument o horskej cyklistike.

Vyberali z vyše 500 filmov

Filmy v súťaži hodnotí trojčlenná medzinárodná porota – česká horolezkyňa a autorka cestopisných článkov Markéta Hanáková, slovenský fotograf, kameraman, režisér a cestovateľ Tomáš Hulík a poľský fotograf, kameraman a režisér Adrian Dmoch. Do súťaže sa tento rok prihlásilo vyše 500 filmov, publiku pod Tatrami sa predstaví 50 z nich z 15 krajín sveta. Výsledky vyhlásia v nedeľu 12. októbra o 17. h vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad. Po vyhlásení nasleduje projekcia víťazných filmov.

Autor:

Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články