33. festival horského filmu Poprad Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS
Písmo: A- | A+

Aj nové filmy renomovaných slovenských tvorcov horského filmu Pavla Barabáša a Rasťa Hatiara ponúkne 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade. Koná sa od 8. do 12. októbra. Okrem premietaní vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad a popradskom kine Tatran sa premieta aj v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku. Súťažné snímky festival uvedie v šestnástich blokoch. Popri filmoch z celého sveta sú medzi nimi aj viaceré slovenské tituly.

Hlboká túžba po komunite

Pavol Barabáš má na festivale novinku Každý potrebuje svoj kmeň. Mapuje cestu dvoch kamarátov do Južného Sudánu k posledným africkým kmeňom, ktoré odolávajú vplyvu civilizácie. Podľa Pavla Barabáša je film výzvou znovu objavovať to, na čom by nám malo skutočne záležať. „Tento film som dal dokopy hlavne preto, lebo cítim, že sa ako spoločnosť odvraciame od niečoho podstatného. V rýchlosti, individualizme a neustálom tlaku na výkon sme zabudli, čo nás robí skutočne šťastnými a naplnenými. Stále viac zabúdame, že človek odjakživa potreboval druhých ľudí, aby mohol prežiť, rásť a rozvíjať sa,“ povedal režisér. Filmom chce pripomenúť, že v každom z nás žije hlboká túžba po komunite.

Film o tom, ako sa meníme

Nový film režiséra Rasťa Hatiara prinesie portrét jedného z posledných „mohykánov“ zlatého veku alpinizmu, Róberta Gálfyho. Film Róbert Gálfy – Horský život tvorcovia v skratke charakterizujú ako príbeh o výkone, starnutí a novom pohľade na život. Gálfy musel po vážnych zdravotných problémoch prehodnotiť svoj vzťah k horám i životu. Snímka Róbert Gálfy – Horský život vznikala 5 rokov a okrem záberov zo súčasnosti ponúkne aj unikátne archívne záznamy, ktoré tvorcovia zdigitalizovali. „Tento film nie je len o jednom človeku. Je o nás všetkých – o tom, ako sa meníme, ako starneme, ale zároveň dozrievame a mení sa náš pohľad na svet. Robov príbeh je len zrkadlom, v ktorom sa môže vidieť každý z nás,“ povedal režisér Rasťo Hatiar. Okrem toho, že film uvedie 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade, 25. októbra ho premietnu v Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši. Premietanie je spojené s diskusiou.

V súťaži je aj česko-slovenský dokument Za oponou veľhôr režisérky Hany Pinkavovej. Rekapituluje inšpiratívny príbeh Diny Štěrbovej, dnes osemdesiatničky, ktorá sa stala prvou ženou, čo zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa venovala humanitárnej pomoci.

A v súťažnom programe, ktorý kompletne uvedú vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, je aj Kolobeh Jara Tešlára – poetický krátky dokument o horskej cyklistike.

Vyberali z vyše 500 filmov

Filmy v súťaži hodnotí trojčlenná medzinárodná porota – česká horolezkyňa a autorka cestopisných článkov Markéta Hanáková, slovenský fotograf, kameraman, režisér a cestovateľ Tomáš Hulík a poľský fotograf, kameraman a režisér Adrian Dmoch. Do súťaže sa tento rok prihlásilo vyše 500 filmov, publiku pod Tatrami sa predstaví 50 z nich z 15 krajín sveta. Výsledky vyhlásia v nedeľu 12. októbra o 17. h vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad. Po vyhlásení nasleduje projekcia víťazných filmov.

Autor:

Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články