33. festival horského filmu Poprad Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS
Písmo: A- | A+

Aj nové filmy renomovaných slovenských tvorcov horského filmu Pavla Barabáša a Rasťa Hatiara ponúkne 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade. Koná sa od 8. do 12. októbra. Okrem premietaní vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad a popradskom kine Tatran sa premieta aj v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku. Súťažné snímky festival uvedie v šestnástich blokoch. Popri filmoch z celého sveta sú medzi nimi aj viaceré slovenské tituly.

Hlboká túžba po komunite

Pavol Barabáš má na festivale novinku Každý potrebuje svoj kmeň. Mapuje cestu dvoch kamarátov do Južného Sudánu k posledným africkým kmeňom, ktoré odolávajú vplyvu civilizácie. Podľa Pavla Barabáša je film výzvou znovu objavovať to, na čom by nám malo skutočne záležať. „Tento film som dal dokopy hlavne preto, lebo cítim, že sa ako spoločnosť odvraciame od niečoho podstatného. V rýchlosti, individualizme a neustálom tlaku na výkon sme zabudli, čo nás robí skutočne šťastnými a naplnenými. Stále viac zabúdame, že človek odjakživa potreboval druhých ľudí, aby mohol prežiť, rásť a rozvíjať sa,“ povedal režisér. Filmom chce pripomenúť, že v každom z nás žije hlboká túžba po komunite.

Film o tom, ako sa meníme

Nový film režiséra Rasťa Hatiara prinesie portrét jedného z posledných „mohykánov“ zlatého veku alpinizmu, Róberta Gálfyho. Film Róbert Gálfy – Horský život tvorcovia v skratke charakterizujú ako príbeh o výkone, starnutí a novom pohľade na život. Gálfy musel po vážnych zdravotných problémoch prehodnotiť svoj vzťah k horám i životu. Snímka Róbert Gálfy – Horský život vznikala 5 rokov a okrem záberov zo súčasnosti ponúkne aj unikátne archívne záznamy, ktoré tvorcovia zdigitalizovali. „Tento film nie je len o jednom človeku. Je o nás všetkých – o tom, ako sa meníme, ako starneme, ale zároveň dozrievame a mení sa náš pohľad na svet. Robov príbeh je len zrkadlom, v ktorom sa môže vidieť každý z nás,“ povedal režisér Rasťo Hatiar. Okrem toho, že film uvedie 33. Medzinárodný festival horského filmu v Poprade, 25. októbra ho premietnu v Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši. Premietanie je spojené s diskusiou.

V súťaži je aj česko-slovenský dokument Za oponou veľhôr režisérky Hany Pinkavovej. Rekapituluje inšpiratívny príbeh Diny Štěrbovej, dnes osemdesiatničky, ktorá sa stala prvou ženou, čo zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa venovala humanitárnej pomoci.

A v súťažnom programe, ktorý kompletne uvedú vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, je aj Kolobeh Jara Tešlára – poetický krátky dokument o horskej cyklistike.

Vyberali z vyše 500 filmov

Filmy v súťaži hodnotí trojčlenná medzinárodná porota – česká horolezkyňa a autorka cestopisných článkov Markéta Hanáková, slovenský fotograf, kameraman, režisér a cestovateľ Tomáš Hulík a poľský fotograf, kameraman a režisér Adrian Dmoch. Do súťaže sa tento rok prihlásilo vyše 500 filmov, publiku pod Tatrami sa predstaví 50 z nich z 15 krajín sveta. Výsledky vyhlásia v nedeľu 12. októbra o 17. h vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad. Po vyhlásení nasleduje projekcia víťazných filmov.

Autor:

Záber z filmu Rasťa Hatiara Róbert Gálfy – Horský život. Foto: TOTEMAN FILMS

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články