33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký.

Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom.

Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta, Anna Šišková, Boris Farkaš, Zuzana Fialová, Ady Hajdu, Richard Stanke, Dušan Cinkota, Slávka Halčáková, Csongor Kassai a ďalší.

33. Febiofest Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest
Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest

Storočnica Andrzeja Wajdu a Mechanický pomaranč po 55 rokoch

Festival pripomenie aj storočnicu ikonického poľského režiséra Andrzeja Wajdu. Do programu zaradil jeho filmy Zasľúbená krajina a Kronika milostných nehôd, ktoré patria k najvýznamnejším dielam jeho tvorby. Film Zasľúbená krajina bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

Pre mňa osobne bude veľkým zážitkom aj opätovné uvedenie snímky Mechanický pomaranč od Stanleyho Kubricka, ktorá si pripomína 55 rokov od svojho vzniku. Moja generácia tento film možno kedysi videla takmer tajne, na čiernobielej projekcii v Kine Hviezda, ktorú robil môj otec. O to viac sa teším, že si ho dnes môžeme pozrieť v kvalitnej digitalizovanej podobe. Aj po všetkých rokoch je to stále mimoriadny filmový zážitok,“ dodáva Dubecký.

Viac než 60 filmov

Tohtoročný program festivalu ponúka viac než šesťdesiat filmov vrátane česko-slovenských premiér. V súťaži celovečerných snímok zo strednej Európy zastupuje Slovensko snímka Šampión. Film režiséra Jakuba Červenku zároveň festival v stredu 11. marca oficiálne otvorí. Organizátori ho uvedú v exkluzívnej predpremiére za účasti filmovej delegácie.

Do Súťaže krátkych filmov vybral 33. Febiofest zo stoviek snímok zo strednej Európy dvadsať najlepších titulov. „O hlavnú cenu budú súťažiť filmy všetkých žánrov – od hraných cez animované až po experimentálne. Silné zastúpenie bude mať aj domáca kinematografia,“ vysvetľuje programový riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. Febiofest predstaví dokumentárne a experimentálne filmy ženských režisérok, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch. Premietať sa budú snímky Ako počúvať fontány Evy Sajanovej (Locarno), Seablindness Terezy Smetanovej (DocLisboa, Jihlava) či Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej (Rotterdam). Slovenský výber doplní hraný film z dielne VŠMU Táto izba sa nedá zjesť Emílie Ondriašovej. Inšpirovala ho rovnomenná kontroverzná kniha tematizujúca nerovný vzťah dospievajúcej študentky a jej učiteľa.

MFF FEBIOFEST Bratislava organizuje Asociácia slovenských filmových klubov – ASFK. Hlavným spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav. Festival sa realizuje s podporou Audiovizuálneho fondu. Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú dostupné tu.

Autor:

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články