33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký.

Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom.

Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta, Anna Šišková, Boris Farkaš, Zuzana Fialová, Ady Hajdu, Richard Stanke, Dušan Cinkota, Slávka Halčáková, Csongor Kassai a ďalší.

33. Febiofest Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest
Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest

Storočnica Andrzeja Wajdu a Mechanický pomaranč po 55 rokoch

Festival pripomenie aj storočnicu ikonického poľského režiséra Andrzeja Wajdu. Do programu zaradil jeho filmy Zasľúbená krajina a Kronika milostných nehôd, ktoré patria k najvýznamnejším dielam jeho tvorby. Film Zasľúbená krajina bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

„Pre mňa osobne bude veľkým zážitkom aj opätovné uvedenie snímky Mechanický pomaranč od Stanleyho Kubricka, ktorá si pripomína 55 rokov od svojho vzniku. Moja generácia tento film možno kedysi videla takmer tajne, na čiernobielej projekcii v Kine Hviezda, ktorú robil môj otec. O to viac sa teším, že si ho dnes môžeme pozrieť v kvalitnej digitalizovanej podobe. Aj po všetkých rokoch je to stále mimoriadny filmový zážitok,“ dodáva Dubecký.

Viac než 60 filmov

Tohtoročný program festivalu ponúka viac než šesťdesiat filmov vrátane česko-slovenských premiér. V súťaži celovečerných snímok zo strednej Európy zastupuje Slovensko snímka Šampión. Film režiséra Jakuba Červenku zároveň festival v stredu 11. marca oficiálne otvorí. Organizátori ho uvedú v exkluzívnej predpremiére za účasti filmovej delegácie.

Do Súťaže krátkych filmov vybral 33. Febiofest zo stoviek snímok zo strednej Európy dvadsať najlepších titulov. „O hlavnú cenu budú súťažiť filmy všetkých žánrov – od hraných cez animované až po experimentálne. Silné zastúpenie bude mať aj domáca kinematografia,“ vysvetľuje programový riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. Febiofest predstaví dokumentárne a experimentálne filmy ženských režisérok, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch. Premietať sa budú snímky Ako počúvať fontány Evy Sajanovej (Locarno), Seablindness Terezy Smetanovej (DocLisboa, Jihlava) či Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej (Rotterdam). Slovenský výber doplní hraný film z dielne VŠMU Táto izba sa nedá zjesť Emílie Ondriašovej. Inšpirovala ho rovnomenná kontroverzná kniha tematizujúca nerovný vzťah dospievajúcej študentky a jej učiteľa.

MFF FEBIOFEST Bratislava organizuje Asociácia slovenských filmových klubov – ASFK. Hlavným spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav. Festival sa realizuje s podporou Audiovizuálneho fondu. Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú dostupné tu.

Autor:

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články