33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký.

Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom.

Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta, Anna Šišková, Boris Farkaš, Zuzana Fialová, Ady Hajdu, Richard Stanke, Dušan Cinkota, Slávka Halčáková, Csongor Kassai a ďalší.

33. Febiofest Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest
Záber z filmu Vadí nevadí. Foto: Febiofest

Storočnica Andrzeja Wajdu a Mechanický pomaranč po 55 rokoch

Festival pripomenie aj storočnicu ikonického poľského režiséra Andrzeja Wajdu. Do programu zaradil jeho filmy Zasľúbená krajina a Kronika milostných nehôd, ktoré patria k najvýznamnejším dielam jeho tvorby. Film Zasľúbená krajina bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

Pre mňa osobne bude veľkým zážitkom aj opätovné uvedenie snímky Mechanický pomaranč od Stanleyho Kubricka, ktorá si pripomína 55 rokov od svojho vzniku. Moja generácia tento film možno kedysi videla takmer tajne, na čiernobielej projekcii v Kine Hviezda, ktorú robil môj otec. O to viac sa teším, že si ho dnes môžeme pozrieť v kvalitnej digitalizovanej podobe. Aj po všetkých rokoch je to stále mimoriadny filmový zážitok,“ dodáva Dubecký.

Viac než 60 filmov

Tohtoročný program festivalu ponúka viac než šesťdesiat filmov vrátane česko-slovenských premiér. V súťaži celovečerných snímok zo strednej Európy zastupuje Slovensko snímka Šampión. Film režiséra Jakuba Červenku zároveň festival v stredu 11. marca oficiálne otvorí. Organizátori ho uvedú v exkluzívnej predpremiére za účasti filmovej delegácie.

Do Súťaže krátkych filmov vybral 33. Febiofest zo stoviek snímok zo strednej Európy dvadsať najlepších titulov. „O hlavnú cenu budú súťažiť filmy všetkých žánrov – od hraných cez animované až po experimentálne. Silné zastúpenie bude mať aj domáca kinematografia,“ vysvetľuje programový riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. Febiofest predstaví dokumentárne a experimentálne filmy ženských režisérok, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch. Premietať sa budú snímky Ako počúvať fontány Evy Sajanovej (Locarno), Seablindness Terezy Smetanovej (DocLisboa, Jihlava) či Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej (Rotterdam). Slovenský výber doplní hraný film z dielne VŠMU Táto izba sa nedá zjesť Emílie Ondriašovej. Inšpirovala ho rovnomenná kontroverzná kniha tematizujúca nerovný vzťah dospievajúcej študentky a jej učiteľa.

MFF FEBIOFEST Bratislava organizuje Asociácia slovenských filmových klubov – ASFK. Hlavným spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav. Festival sa realizuje s podporou Audiovizuálneho fondu. Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú dostupné tu.

Autor:

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

„Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.“ Pravý opak stabilného roku 2024 Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA). Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián. Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po...
slovenský film 2025 návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej. Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou. Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko Kancelária Creative Europe Desk Slovensko od roku 2004 pripravuje pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz. Jej zostavovateľom je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková. V spolupráci s Creative Europe Desk Slovensko vám prinášame skrátený výber z tejto správy. LEGISLATÍVA V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny: 1.   Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný...
Zobraziť všetky články