4 živly radosť Slávnosť v botanickej záhrade.

4 živly preskúmajú radosť, festival otvorí Slávnosť v botanickej záhrade

Písmo: A- | A+

Radosť ako emócia, ktorú možno prežiť individuálne, ale aj kolektívne. Ide tiež o pocit, ktorý sa viaže k filmu a zážitku z neho. Radosť ako nosná téma letného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa bude konať od 6. do 10. augusta už tradične v Banskej Štiavnici.

Témami festivalu sa snažíme reagovať na aktuálne dianie a RADOSŤ nie je výnimkou. V našom užšom výbere sa objavila už pred pár rokmi. Vlani sme si povedali, že viac netreba váhať a 4 živly môžu svoju dávku radosti priniesť vo svojom 27. ročníku,“ približuje pre Filmsk.sk PR manažér festivalu Peter Gašparík. „Samozrejme, tému sa snažíme obsiahnuť v jej komplexnosti a sme si vedomí, že aj radosť má tienisté stránky. Čo je radosťou pre jedného, môže byť starosťou pre ďalšieho. Škodoradosť je potom kapitolou samou o sebe… A téma absencie radosti v živote človeka tiež nebude v programe 4 živlov chýbať.

Klasiky z archívu

Festival, ktorý sa svojím konceptom unikátnej kolekcie filmov rôznych žánrov, druhov a veku líši od ostatných, otvorí Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu z roku 1969. Premietať sa bude pod hviezdami v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Z obdobia okolo prelomového roku 1968 si diváci môžu pozrieť aj trezorový dokument Čas, ktorý žijeme (1968) od kolektívu Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek a Jaroslav Pogran, krátkometrážny dokument Dušana Hanáka Deň radosti o záchrane železničky na Orave v roku 1972 či kultové Sedmikársky (1966). „Vo filme režisérky Věry Chytilovej publikum rozradostí neviazanosť československej novej vlny, jedného z najplodnejších období domácej kinematografie,“ myslí si Gašparík.

Pre Filmsk.sk vyberá ďalšie programové tipy: „Snímka Don’t Cry PrettyGirls (1970) legendárnej maďarskej režisérky Márty Mészáros rozpovie príbeh o radostiach i starostiach mladosti. A z celkom iného súdka – keďže sa snažíme udržať program aj žánrovo čo najpestrejší – bude estónsky komediálny hororový muzikál Už tie pílky dospievali(2024), ktorý čaká na 4 živloch premiérové slovenské uvedenie a radosť by mal spôsobiť najmä tej ,otrlejšejʻ časti publika.“

Zo slovenských titulov, okrem vyššie spomínaných archívnych filmov, uvidí publikum aj koprodukčný animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady uvedený na Berlinale aj v Annecy a tematickú kolekciu študentských filmov z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Radosť nielen na prvý pohľad

Aj keď téma Radosť láka k povznecujúcejším filmom, diváci dostanú dostatok priestoru na reflexiu a podnety na hľadanie radosti aj tam, kde na prvý pohľad nie sú. „Takmer trojhodinový vojnový film Horí v Paríži? rozpráva o hrdinstve francúzskeho vojska v dobe oslobodzujúcich bojov v auguste 1944. Za slobodu i radosť niekedy treba bojovať a aj takýto boj je jednou z podtém aktuálneho ročníka 4 živlov,“hovorí Peter Gašparík.

4 živly v srdci Banskej Štiavnice však nie sú len o premietaniach, pre návštevníkov dlhodobo prinášajú komplexný zážitok z festivalu. Ten má podobu aj sprievodného programu. Jeho súčasťou budú tri diskusie.

V prvej, nazvanej Strasti slasti, budú kultúrna antropologička Helena Tužinská, filozofka Alžbeta Kuchtová a teológ a publicista Michal Havran diskutovať o tom, čo pre nás znamená a čo nám spôsobuje šťastie a radosť. „Na konkrétne životné kroky, ktoré môžu spôsobovať radosť, sa v dvojici diskusií zameria spolok Živena. V jednej z nich sa budú ľudskoprávni aktivisti Milan Zvada a Miroslav Maťavka s moderátorkou Ivanou Klimentovou rozprávať o tom, čo pre osoby z LGBTI komunity znamená coming out, a či je možné byť šťastným queer človekom. V ďalšej diskusii budú psychologičky Lenka Sarnecká a Renáta Hovorka Taligová venovať pozornosť medzigeneračným traumám. Toto nevyžiadané dedičstvo často až fatálne ovplyvňuje naše životy a deformuje naše nazeranie na svet. Počas festivalu 4 živly skúsia hostky predstaviť spôsoby, ako môžeme medzigeneračným traumám čeliť tak, aby sme do svojho života vpustili radosť,“ dopĺňa Gašparík.

Ďalším dielikom v programe budú Detské 4 živly s tvorivými dielňami pre deti. Konať sa bude aj viacero koncertov, komentovaná prehliadka botanickej záhrady alebo nočná cesta lesom do kultúrno-turistického centra Hájovňa, kde festival zatvorí spoločný táborák. Novinkou pre dospelých bude workshop venovaný dizajnovaniu zážitkov na mieru.  

Autor:

Záber z filmu Slávnosť v botanickej záhrade. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články