4 živly radosť Slávnosť v botanickej záhrade.

4 živly preskúmajú radosť, festival otvorí Slávnosť v botanickej záhrade

Písmo: A- | A+

Radosť ako emócia, ktorú možno prežiť individuálne, ale aj kolektívne. Ide tiež o pocit, ktorý sa viaže k filmu a zážitku z neho. Radosť ako nosná téma letného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa bude konať od 6. do 10. augusta už tradične v Banskej Štiavnici.

„Témami festivalu sa snažíme reagovať na aktuálne dianie a RADOSŤ nie je výnimkou. V našom užšom výbere sa objavila už pred pár rokmi. Vlani sme si povedali, že viac netreba váhať a 4 živly môžu svoju dávku radosti priniesť vo svojom 27. ročníku,“ približuje pre Filmsk.sk PR manažér festivalu Peter Gašparík. „Samozrejme, tému sa snažíme obsiahnuť v jej komplexnosti a sme si vedomí, že aj radosť má tienisté stránky. Čo je radosťou pre jedného, môže byť starosťou pre ďalšieho. Škodoradosť je potom kapitolou samou o sebe… A téma absencie radosti v živote človeka tiež nebude v programe 4 živlov chýbať.“

Klasiky z archívu

Festival, ktorý sa svojím konceptom unikátnej kolekcie filmov rôznych žánrov, druhov a veku líši od ostatných, otvorí Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu z roku 1969. Premietať sa bude pod hviezdami v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Z obdobia okolo prelomového roku 1968 si diváci môžu pozrieť aj trezorový dokument Čas, ktorý žijeme (1968) od kolektívu Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek a Jaroslav Pogran, krátkometrážny dokument Dušana Hanáka Deň radosti o záchrane železničky na Orave v roku 1972 či kultové Sedmikársky (1966). „Vo filme režisérky Věry Chytilovej publikum rozradostí neviazanosť československej novej vlny, jedného z najplodnejších období domácej kinematografie,“ myslí si Gašparík.

Pre Filmsk.sk vyberá ďalšie programové tipy: „Snímka Don’t Cry PrettyGirls (1970) legendárnej maďarskej režisérky Márty Mészáros rozpovie príbeh o radostiach i starostiach mladosti. A z celkom iného súdka – keďže sa snažíme udržať program aj žánrovo čo najpestrejší – bude estónsky komediálny hororový muzikál Už tie pílky dospievali(2024), ktorý čaká na 4 živloch premiérové slovenské uvedenie a radosť by mal spôsobiť najmä tej ,otrlejšejʻ časti publika.“

Zo slovenských titulov, okrem vyššie spomínaných archívnych filmov, uvidí publikum aj koprodukčný animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady uvedený na Berlinale aj v Annecy a tematickú kolekciu študentských filmov z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Radosť nielen na prvý pohľad

Aj keď téma Radosť láka k povznecujúcejším filmom, diváci dostanú dostatok priestoru na reflexiu a podnety na hľadanie radosti aj tam, kde na prvý pohľad nie sú. „Takmer trojhodinový vojnový film Horí v Paríži? rozpráva o hrdinstve francúzskeho vojska v dobe oslobodzujúcich bojov v auguste 1944. Za slobodu i radosť niekedy treba bojovať a aj takýto boj je jednou z podtém aktuálneho ročníka 4 živlov,“hovorí Peter Gašparík.

4 živly v srdci Banskej Štiavnice však nie sú len o premietaniach, pre návštevníkov dlhodobo prinášajú komplexný zážitok z festivalu. Ten má podobu aj sprievodného programu. Jeho súčasťou budú tri diskusie.

V prvej, nazvanej Strasti slasti, budú kultúrna antropologička Helena Tužinská, filozofka Alžbeta Kuchtová a teológ a publicista Michal Havran diskutovať o tom, čo pre nás znamená a čo nám spôsobuje šťastie a radosť. „Na konkrétne životné kroky, ktoré môžu spôsobovať radosť, sa v dvojici diskusií zameria spolok Živena. V jednej z nich sa budú ľudskoprávni aktivisti Milan Zvada a Miroslav Maťavka s moderátorkou Ivanou Klimentovou rozprávať o tom, čo pre osoby z LGBTI komunity znamená coming out, a či je možné byť šťastným queer človekom. V ďalšej diskusii budú psychologičky Lenka Sarnecká a Renáta Hovorka Taligová venovať pozornosť medzigeneračným traumám. Toto nevyžiadané dedičstvo často až fatálne ovplyvňuje naše životy a deformuje naše nazeranie na svet. Počas festivalu 4 živly skúsia hostky predstaviť spôsoby, ako môžeme medzigeneračným traumám čeliť tak, aby sme do svojho života vpustili radosť,“ dopĺňa Gašparík.

Ďalším dielikom v programe budú Detské 4 živly s tvorivými dielňami pre deti. Konať sa bude aj viacero koncertov, komentovaná prehliadka botanickej záhrady alebo nočná cesta lesom do kultúrno-turistického centra Hájovňa, kde festival zatvorí spoločný táborák. Novinkou pre dospelých bude workshop venovaný dizajnovaniu zážitkov na mieru.  

Autor:

Záber z filmu Slávnosť v botanickej záhrade. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články