4 živly radosť Slávnosť v botanickej záhrade.

4 živly preskúmajú radosť, festival otvorí Slávnosť v botanickej záhrade

Písmo: A- | A+

Radosť ako emócia, ktorú možno prežiť individuálne, ale aj kolektívne. Ide tiež o pocit, ktorý sa viaže k filmu a zážitku z neho. Radosť ako nosná téma letného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa bude konať od 6. do 10. augusta už tradične v Banskej Štiavnici.

Témami festivalu sa snažíme reagovať na aktuálne dianie a RADOSŤ nie je výnimkou. V našom užšom výbere sa objavila už pred pár rokmi. Vlani sme si povedali, že viac netreba váhať a 4 živly môžu svoju dávku radosti priniesť vo svojom 27. ročníku,“ približuje pre Filmsk.sk PR manažér festivalu Peter Gašparík. „Samozrejme, tému sa snažíme obsiahnuť v jej komplexnosti a sme si vedomí, že aj radosť má tienisté stránky. Čo je radosťou pre jedného, môže byť starosťou pre ďalšieho. Škodoradosť je potom kapitolou samou o sebe… A téma absencie radosti v živote človeka tiež nebude v programe 4 živlov chýbať.

Klasiky z archívu

Festival, ktorý sa svojím konceptom unikátnej kolekcie filmov rôznych žánrov, druhov a veku líši od ostatných, otvorí Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu z roku 1969. Premietať sa bude pod hviezdami v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Z obdobia okolo prelomového roku 1968 si diváci môžu pozrieť aj trezorový dokument Čas, ktorý žijeme (1968) od kolektívu Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek a Jaroslav Pogran, krátkometrážny dokument Dušana Hanáka Deň radosti o záchrane železničky na Orave v roku 1972 či kultové Sedmikársky (1966). „Vo filme režisérky Věry Chytilovej publikum rozradostí neviazanosť československej novej vlny, jedného z najplodnejších období domácej kinematografie,“ myslí si Gašparík.

Pre Filmsk.sk vyberá ďalšie programové tipy: „Snímka Don’t Cry PrettyGirls (1970) legendárnej maďarskej režisérky Márty Mészáros rozpovie príbeh o radostiach i starostiach mladosti. A z celkom iného súdka – keďže sa snažíme udržať program aj žánrovo čo najpestrejší – bude estónsky komediálny hororový muzikál Už tie pílky dospievali(2024), ktorý čaká na 4 živloch premiérové slovenské uvedenie a radosť by mal spôsobiť najmä tej ,otrlejšejʻ časti publika.“

Zo slovenských titulov, okrem vyššie spomínaných archívnych filmov, uvidí publikum aj koprodukčný animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady uvedený na Berlinale aj v Annecy a tematickú kolekciu študentských filmov z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Radosť nielen na prvý pohľad

Aj keď téma Radosť láka k povznecujúcejším filmom, diváci dostanú dostatok priestoru na reflexiu a podnety na hľadanie radosti aj tam, kde na prvý pohľad nie sú. „Takmer trojhodinový vojnový film Horí v Paríži? rozpráva o hrdinstve francúzskeho vojska v dobe oslobodzujúcich bojov v auguste 1944. Za slobodu i radosť niekedy treba bojovať a aj takýto boj je jednou z podtém aktuálneho ročníka 4 živlov,“hovorí Peter Gašparík.

4 živly v srdci Banskej Štiavnice však nie sú len o premietaniach, pre návštevníkov dlhodobo prinášajú komplexný zážitok z festivalu. Ten má podobu aj sprievodného programu. Jeho súčasťou budú tri diskusie.

V prvej, nazvanej Strasti slasti, budú kultúrna antropologička Helena Tužinská, filozofka Alžbeta Kuchtová a teológ a publicista Michal Havran diskutovať o tom, čo pre nás znamená a čo nám spôsobuje šťastie a radosť. „Na konkrétne životné kroky, ktoré môžu spôsobovať radosť, sa v dvojici diskusií zameria spolok Živena. V jednej z nich sa budú ľudskoprávni aktivisti Milan Zvada a Miroslav Maťavka s moderátorkou Ivanou Klimentovou rozprávať o tom, čo pre osoby z LGBTI komunity znamená coming out, a či je možné byť šťastným queer človekom. V ďalšej diskusii budú psychologičky Lenka Sarnecká a Renáta Hovorka Taligová venovať pozornosť medzigeneračným traumám. Toto nevyžiadané dedičstvo často až fatálne ovplyvňuje naše životy a deformuje naše nazeranie na svet. Počas festivalu 4 živly skúsia hostky predstaviť spôsoby, ako môžeme medzigeneračným traumám čeliť tak, aby sme do svojho života vpustili radosť,“ dopĺňa Gašparík.

Ďalším dielikom v programe budú Detské 4 živly s tvorivými dielňami pre deti. Konať sa bude aj viacero koncertov, komentovaná prehliadka botanickej záhrady alebo nočná cesta lesom do kultúrno-turistického centra Hájovňa, kde festival zatvorí spoločný táborák. Novinkou pre dospelých bude workshop venovaný dizajnovaniu zážitkov na mieru.  

Autor:

Záber z filmu Slávnosť v botanickej záhrade. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články