4 živly radosť Slávnosť v botanickej záhrade.

4 živly preskúmajú radosť, festival otvorí Slávnosť v botanickej záhrade

Písmo: A- | A+

Radosť ako emócia, ktorú možno prežiť individuálne, ale aj kolektívne. Ide tiež o pocit, ktorý sa viaže k filmu a zážitku z neho. Radosť ako nosná téma letného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa bude konať od 6. do 10. augusta už tradične v Banskej Štiavnici.

„Témami festivalu sa snažíme reagovať na aktuálne dianie a RADOSŤ nie je výnimkou. V našom užšom výbere sa objavila už pred pár rokmi. Vlani sme si povedali, že viac netreba váhať a 4 živly môžu svoju dávku radosti priniesť vo svojom 27. ročníku,“ približuje pre Filmsk.sk PR manažér festivalu Peter Gašparík. „Samozrejme, tému sa snažíme obsiahnuť v jej komplexnosti a sme si vedomí, že aj radosť má tienisté stránky. Čo je radosťou pre jedného, môže byť starosťou pre ďalšieho. Škodoradosť je potom kapitolou samou o sebe… A téma absencie radosti v živote človeka tiež nebude v programe 4 živlov chýbať.“

Klasiky z archívu

Festival, ktorý sa svojím konceptom unikátnej kolekcie filmov rôznych žánrov, druhov a veku líši od ostatných, otvorí Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu z roku 1969. Premietať sa bude pod hviezdami v kultúrno-turistickom centre Hájovňa. Z obdobia okolo prelomového roku 1968 si diváci môžu pozrieť aj trezorový dokument Čas, ktorý žijeme (1968) od kolektívu Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek a Jaroslav Pogran, krátkometrážny dokument Dušana Hanáka Deň radosti o záchrane železničky na Orave v roku 1972 či kultové Sedmikársky (1966). „Vo filme režisérky Věry Chytilovej publikum rozradostí neviazanosť československej novej vlny, jedného z najplodnejších období domácej kinematografie,“ myslí si Gašparík.

Pre Filmsk.sk vyberá ďalšie programové tipy: „Snímka Don’t Cry PrettyGirls (1970) legendárnej maďarskej režisérky Márty Mészáros rozpovie príbeh o radostiach i starostiach mladosti. A z celkom iného súdka – keďže sa snažíme udržať program aj žánrovo čo najpestrejší – bude estónsky komediálny hororový muzikál Už tie pílky dospievali(2024), ktorý čaká na 4 živloch premiérové slovenské uvedenie a radosť by mal spôsobiť najmä tej ,otrlejšejʻ časti publika.“

Zo slovenských titulov, okrem vyššie spomínaných archívnych filmov, uvidí publikum aj koprodukčný animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady uvedený na Berlinale aj v Annecy a tematickú kolekciu študentských filmov z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Radosť nielen na prvý pohľad

Aj keď téma Radosť láka k povznecujúcejším filmom, diváci dostanú dostatok priestoru na reflexiu a podnety na hľadanie radosti aj tam, kde na prvý pohľad nie sú. „Takmer trojhodinový vojnový film Horí v Paríži? rozpráva o hrdinstve francúzskeho vojska v dobe oslobodzujúcich bojov v auguste 1944. Za slobodu i radosť niekedy treba bojovať a aj takýto boj je jednou z podtém aktuálneho ročníka 4 živlov,“hovorí Peter Gašparík.

4 živly v srdci Banskej Štiavnice však nie sú len o premietaniach, pre návštevníkov dlhodobo prinášajú komplexný zážitok z festivalu. Ten má podobu aj sprievodného programu. Jeho súčasťou budú tri diskusie.

V prvej, nazvanej Strasti slasti, budú kultúrna antropologička Helena Tužinská, filozofka Alžbeta Kuchtová a teológ a publicista Michal Havran diskutovať o tom, čo pre nás znamená a čo nám spôsobuje šťastie a radosť. „Na konkrétne životné kroky, ktoré môžu spôsobovať radosť, sa v dvojici diskusií zameria spolok Živena. V jednej z nich sa budú ľudskoprávni aktivisti Milan Zvada a Miroslav Maťavka s moderátorkou Ivanou Klimentovou rozprávať o tom, čo pre osoby z LGBTI komunity znamená coming out, a či je možné byť šťastným queer človekom. V ďalšej diskusii budú psychologičky Lenka Sarnecká a Renáta Hovorka Taligová venovať pozornosť medzigeneračným traumám. Toto nevyžiadané dedičstvo často až fatálne ovplyvňuje naše životy a deformuje naše nazeranie na svet. Počas festivalu 4 živly skúsia hostky predstaviť spôsoby, ako môžeme medzigeneračným traumám čeliť tak, aby sme do svojho života vpustili radosť,“ dopĺňa Gašparík.

Ďalším dielikom v programe budú Detské 4 živly s tvorivými dielňami pre deti. Konať sa bude aj viacero koncertov, komentovaná prehliadka botanickej záhrady alebo nočná cesta lesom do kultúrno-turistického centra Hájovňa, kde festival zatvorí spoločný táborák. Novinkou pre dospelých bude workshop venovaný dizajnovaniu zážitkov na mieru.  

Autor:

Záber z filmu Slávnosť v botanickej záhrade. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články