Atmosféra na festivale 4 živly

4 živly: Zabávať sa, pozerať a premýšľať.

Písmo: A- | A+

4 živly, ktoré sa tento rok konajú od stredy 7. do nedele 11. augusta, majú nový koncept umeleckého vedenia. Od 26. ročníka je táto pozícia štafetová – každý rok ju preberie niekto iný z dramaturgického tímu, kto bude mať k zvolenej téme najužší vzťah a potrebný rozhľad.

A prečo práve cesta? „Téma vzniká voľne, na konci každého ročníka sa v tíme rozprávame a brainstormujeme. Ak padne návrh, podmienkou je, aby každý vedel k danej téme vybrať nejaké filmy. Ak niekomu nič nenapadá, premýšľame ďalej,“ hovorí jeden z dramaturgov, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch. „Spolupráca na dramaturgii bola tento rok vynikajúca. Priateľská, obohacujúca, analytická a zábavná intelektuálna smršť,“ dodáva pre Film.sk Martin Ciel, ktorý sa pozície umeleckého riaditeľa v novom nastavení ujal ako prvý. Filmový teoretik, kritik a vysokoškolský pedagóg pôsobí aj ako programový poradca viacerých medzinárodných filmových festivalov a na príprave a realizácii 4 živlov sa podieľa už od ich začiatkov.

Okrem dnes už klasických filmov odohrávajúcich sa na cestách, akými nepochybne sú Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper), Lost Highway (r. David Lynch), Thelma a Louise (r. Ridley Scott) či Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch), sa publikum, ktoré zavíta do Banskej Štiavnice, môže tešiť aj na snímky Šialený Max (r. George Miller,) či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott), v ktorej dve draq queens a transrodová žena cestujú po austrálskom vnútrozemí autobusom menom Priscilla. (Režisér nedávno oznámil, že po 30 rokoch od pôvodných Dobrodružstiev Priscilly sa chystá pokračovanie.) Celovečerný reportážny dokument Dobytie Everestu (r. George Lowe) sleduje prípravy na cestu a postupný výstup horolezeckej výpravy vedenej plukovníkom Huntom na najvyššiu horu sveta na jar v roku 1953.

Cestu v kontexte európskeho svetadielu budú reprezentovať filmy Jízda (Jan Svěrák) a

Aferim! (Radu Jude, 2015), čiernobiela výprava policajta Costandina a jeho syna po Valašsku. Publiku sa predstaví aj film Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty), o ktorom dramaturg Tomáš Hudákpíše: „(s)enegalská klasika zo 70. rokov minulého storočia zachytáva náladu v krajine desaťročie po vyhlásení nezávislosti. Sleduje mladý pár Antu a Moryho, ktorí sa rozhodli odísť z Dakaru do Paríža. Na cestu loďou však potrebujú peniaze – alebo aspoň vytvoriť zdanie, že ich majú. Djibril Diop Mambéty kombinuje hrubosť s hravosťou, aby vytvoril jemnú, nekonvenčnú satiru o živote v dobe postkoloniálnej.“ Súčasťou programu je aj blok krátkometrážnych filmov Kraťasy na ceste z archívu Slovenského filmového ústavu v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej.

4 živly uvedú tento rok v slovenskej predpremiére dva dlhometrážne debuty slovenských režisérok Evy Križkovej a Pauly Ďurinovej. V experimentálnej dokumentárnej eseji Lapilli Ďurinová prepája vyrovnávanie sa so stratou starých rodičov s observáciou geologických formácií (podobne ako v krátkometrážnej Konštante – rozlúčke s bytom, ktorej dominujú výhľady z najvyššieho poschodia paneláku). Ďurinová je aj kameramankou snímky a festival spoločne s ňou okrem premietania pripravil aj výstavu fotografií a hornín z filmu.

Druhá slovenská premiéra predstaví film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej. Kopec pomenovaný po operených obyvateľoch je aj jej domovom. Vo filme sa Križková zoznamuje so súčasnými obyvateľmi Vtáčnika a zisťuje, že každý z nich má trochu inú predstavu o spolunažívaní na tomto mieste.

Český experimentálny filmár Martin Ježek premietne publiku 4 živlov svoju snímku

Satan mezi námi, metafilm o filme Arvéd (r. Vojtěch Mašek), v ktorom si kladie otázku, ako sa dostať do tela a mysle iného umeleckého diela, a odhaliť tým aj jeho podstatu.

Ďalšia z noviniek sa týka sprievodného programu – súčasťou festivalu bude nočná cesta lesom zakončená táborákom pri ohni so živou hudbou. Mimo nej možno v sprievodnom programe nájsť prednášku Tomáša Galierika o filmových miestach na Slovensku, diskusiu o tom, ako si vytvoriť k Slovensku ozajstný vzťah, o tom, čo máme v našej krajine radi, a ako sa dá vlastenectvo uchopiť otvorene a moderne, diskusiu o žánri roadmovie, tradičnú bezcieľnu prechádzku, ako aj diskusiu s názvom Cesta von, ktorú organizuje Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, spolu s Národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie.

Hlavnou postavou Detských 4 živlov, festivalovej sekcie venovanej rodinám s deťmi, bude český filmár Karel Zeman. Okrem projekcií jeho dvoch filmov – Cesta do praveku a Ukradnutá vzducholoď, bude Zemanovi venovaná aj jedna z dvoch tvorivých dielní, ktoré Detské 4 živly pripravili. Deti od 5 rokov sa v nej pod vedením lektoriek môžu zoznámiť s filmovými „kúzlami“, ktoré legendárny tvorca využíval. Druhá tvorivá dielňa bude venovaná rôznym formám animačných techník a deti si z nej budú môcť na pamiatku odniesť vlastnoručne vyrobené predmety.

Poslednou novinkou je Polnočné prekvapenie, ktoré by sa malo odohrať v noci zo štvrtka na piatok. „Výber filmu na toto premietanie je tajomstvom aj pre niektorých členov štábu a dokonca aj dramaturgov,“ uvádza sa v programe.

Informácie o kompletnom programe a akreditáciách nájdete na webstránke www.4zivly.sk .

Atmosféra na festivale 4 živly. FOTO: 4 živly

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články