Atmosféra na festivale 4 živly

4 živly: Zabávať sa, pozerať a premýšľať.

Písmo: A- | A+

4 živly, ktoré sa tento rok konajú od stredy 7. do nedele 11. augusta, majú nový koncept umeleckého vedenia. Od 26. ročníka je táto pozícia štafetová – každý rok ju preberie niekto iný z dramaturgického tímu, kto bude mať k zvolenej téme najužší vzťah a potrebný rozhľad.

A prečo práve cesta? „Téma vzniká voľne, na konci každého ročníka sa v tíme rozprávame a brainstormujeme. Ak padne návrh, podmienkou je, aby každý vedel k danej téme vybrať nejaké filmy. Ak niekomu nič nenapadá, premýšľame ďalej,“ hovorí jeden z dramaturgov, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch. „Spolupráca na dramaturgii bola tento rok vynikajúca. Priateľská, obohacujúca, analytická a zábavná intelektuálna smršť,“ dodáva pre Film.sk Martin Ciel, ktorý sa pozície umeleckého riaditeľa v novom nastavení ujal ako prvý. Filmový teoretik, kritik a vysokoškolský pedagóg pôsobí aj ako programový poradca viacerých medzinárodných filmových festivalov a na príprave a realizácii 4 živlov sa podieľa už od ich začiatkov.

Okrem dnes už klasických filmov odohrávajúcich sa na cestách, akými nepochybne sú Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper), Lost Highway (r. David Lynch), Thelma a Louise (r. Ridley Scott) či Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch), sa publikum, ktoré zavíta do Banskej Štiavnice, môže tešiť aj na snímky Šialený Max (r. George Miller,) či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott), v ktorej dve draq queens a transrodová žena cestujú po austrálskom vnútrozemí autobusom menom Priscilla. (Režisér nedávno oznámil, že po 30 rokoch od pôvodných Dobrodružstiev Priscilly sa chystá pokračovanie.) Celovečerný reportážny dokument Dobytie Everestu (r. George Lowe) sleduje prípravy na cestu a postupný výstup horolezeckej výpravy vedenej plukovníkom Huntom na najvyššiu horu sveta na jar v roku 1953.

Cestu v kontexte európskeho svetadielu budú reprezentovať filmy Jízda (Jan Svěrák) a

Aferim! (Radu Jude, 2015), čiernobiela výprava policajta Costandina a jeho syna po Valašsku. Publiku sa predstaví aj film Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty), o ktorom dramaturg Tomáš Hudákpíše: „(s)enegalská klasika zo 70. rokov minulého storočia zachytáva náladu v krajine desaťročie po vyhlásení nezávislosti. Sleduje mladý pár Antu a Moryho, ktorí sa rozhodli odísť z Dakaru do Paríža. Na cestu loďou však potrebujú peniaze – alebo aspoň vytvoriť zdanie, že ich majú. Djibril Diop Mambéty kombinuje hrubosť s hravosťou, aby vytvoril jemnú, nekonvenčnú satiru o živote v dobe postkoloniálnej.“ Súčasťou programu je aj blok krátkometrážnych filmov Kraťasy na ceste z archívu Slovenského filmového ústavu v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej.

4 živly uvedú tento rok v slovenskej predpremiére dva dlhometrážne debuty slovenských režisérok Evy Križkovej a Pauly Ďurinovej. V experimentálnej dokumentárnej eseji Lapilli Ďurinová prepája vyrovnávanie sa so stratou starých rodičov s observáciou geologických formácií (podobne ako v krátkometrážnej Konštante – rozlúčke s bytom, ktorej dominujú výhľady z najvyššieho poschodia paneláku). Ďurinová je aj kameramankou snímky a festival spoločne s ňou okrem premietania pripravil aj výstavu fotografií a hornín z filmu.

Druhá slovenská premiéra predstaví film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej. Kopec pomenovaný po operených obyvateľoch je aj jej domovom. Vo filme sa Križková zoznamuje so súčasnými obyvateľmi Vtáčnika a zisťuje, že každý z nich má trochu inú predstavu o spolunažívaní na tomto mieste.

Český experimentálny filmár Martin Ježek premietne publiku 4 živlov svoju snímku

Satan mezi námi, metafilm o filme Arvéd (r. Vojtěch Mašek), v ktorom si kladie otázku, ako sa dostať do tela a mysle iného umeleckého diela, a odhaliť tým aj jeho podstatu.

Ďalšia z noviniek sa týka sprievodného programu – súčasťou festivalu bude nočná cesta lesom zakončená táborákom pri ohni so živou hudbou. Mimo nej možno v sprievodnom programe nájsť prednášku Tomáša Galierika o filmových miestach na Slovensku, diskusiu o tom, ako si vytvoriť k Slovensku ozajstný vzťah, o tom, čo máme v našej krajine radi, a ako sa dá vlastenectvo uchopiť otvorene a moderne, diskusiu o žánri roadmovie, tradičnú bezcieľnu prechádzku, ako aj diskusiu s názvom Cesta von, ktorú organizuje Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, spolu s Národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie.

Hlavnou postavou Detských 4 živlov, festivalovej sekcie venovanej rodinám s deťmi, bude český filmár Karel Zeman. Okrem projekcií jeho dvoch filmov – Cesta do praveku a Ukradnutá vzducholoď, bude Zemanovi venovaná aj jedna z dvoch tvorivých dielní, ktoré Detské 4 živly pripravili. Deti od 5 rokov sa v nej pod vedením lektoriek môžu zoznámiť s filmovými „kúzlami“, ktoré legendárny tvorca využíval. Druhá tvorivá dielňa bude venovaná rôznym formám animačných techník a deti si z nej budú môcť na pamiatku odniesť vlastnoručne vyrobené predmety.

Poslednou novinkou je Polnočné prekvapenie, ktoré by sa malo odohrať v noci zo štvrtka na piatok. „Výber filmu na toto premietanie je tajomstvom aj pre niektorých členov štábu a dokonca aj dramaturgov,“ uvádza sa v programe.

Informácie o kompletnom programe a akreditáciách nájdete na webstránke www.4zivly.sk .

Atmosféra na festivale 4 živly. FOTO: 4 živly

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články