Atmosféra na festivale 4 živly

4 živly: Zabávať sa, pozerať a premýšľať.

Písmo: A- | A+

4 živly, ktoré sa tento rok konajú od stredy 7. do nedele 11. augusta, majú nový koncept umeleckého vedenia. Od 26. ročníka je táto pozícia štafetová – každý rok ju preberie niekto iný z dramaturgického tímu, kto bude mať k zvolenej téme najužší vzťah a potrebný rozhľad.

A prečo práve cesta? „Téma vzniká voľne, na konci každého ročníka sa v tíme rozprávame a brainstormujeme. Ak padne návrh, podmienkou je, aby každý vedel k danej téme vybrať nejaké filmy. Ak niekomu nič nenapadá, premýšľame ďalej,“ hovorí jeden z dramaturgov, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch. „Spolupráca na dramaturgii bola tento rok vynikajúca. Priateľská, obohacujúca, analytická a zábavná intelektuálna smršť,“ dodáva pre Film.sk Martin Ciel, ktorý sa pozície umeleckého riaditeľa v novom nastavení ujal ako prvý. Filmový teoretik, kritik a vysokoškolský pedagóg pôsobí aj ako programový poradca viacerých medzinárodných filmových festivalov a na príprave a realizácii 4 živlov sa podieľa už od ich začiatkov.

Okrem dnes už klasických filmov odohrávajúcich sa na cestách, akými nepochybne sú Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper), Lost Highway (r. David Lynch), Thelma a Louise (r. Ridley Scott) či Mŕtvy muž (r. Jim Jarmusch), sa publikum, ktoré zavíta do Banskej Štiavnice, môže tešiť aj na snímky Šialený Max (r. George Miller,) či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott), v ktorej dve draq queens a transrodová žena cestujú po austrálskom vnútrozemí autobusom menom Priscilla. (Režisér nedávno oznámil, že po 30 rokoch od pôvodných Dobrodružstiev Priscilly sa chystá pokračovanie.) Celovečerný reportážny dokument Dobytie Everestu (r. George Lowe) sleduje prípravy na cestu a postupný výstup horolezeckej výpravy vedenej plukovníkom Huntom na najvyššiu horu sveta na jar v roku 1953.

Cestu v kontexte európskeho svetadielu budú reprezentovať filmy Jízda (Jan Svěrák) a

Aferim! (Radu Jude, 2015), čiernobiela výprava policajta Costandina a jeho syna po Valašsku. Publiku sa predstaví aj film Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty), o ktorom dramaturg Tomáš Hudákpíše: „(s)enegalská klasika zo 70. rokov minulého storočia zachytáva náladu v krajine desaťročie po vyhlásení nezávislosti. Sleduje mladý pár Antu a Moryho, ktorí sa rozhodli odísť z Dakaru do Paríža. Na cestu loďou však potrebujú peniaze – alebo aspoň vytvoriť zdanie, že ich majú. Djibril Diop Mambéty kombinuje hrubosť s hravosťou, aby vytvoril jemnú, nekonvenčnú satiru o živote v dobe postkoloniálnej.“ Súčasťou programu je aj blok krátkometrážnych filmov Kraťasy na ceste z archívu Slovenského filmového ústavu v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej.

4 živly uvedú tento rok v slovenskej predpremiére dva dlhometrážne debuty slovenských režisérok Evy Križkovej a Pauly Ďurinovej. V experimentálnej dokumentárnej eseji Lapilli Ďurinová prepája vyrovnávanie sa so stratou starých rodičov s observáciou geologických formácií (podobne ako v krátkometrážnej Konštante – rozlúčke s bytom, ktorej dominujú výhľady z najvyššieho poschodia paneláku). Ďurinová je aj kameramankou snímky a festival spoločne s ňou okrem premietania pripravil aj výstavu fotografií a hornín z filmu.

Druhá slovenská premiéra predstaví film Vtáčnik režisérky Evy Križkovej. Kopec pomenovaný po operených obyvateľoch je aj jej domovom. Vo filme sa Križková zoznamuje so súčasnými obyvateľmi Vtáčnika a zisťuje, že každý z nich má trochu inú predstavu o spolunažívaní na tomto mieste.

Český experimentálny filmár Martin Ježek premietne publiku 4 živlov svoju snímku

Satan mezi námi, metafilm o filme Arvéd (r. Vojtěch Mašek), v ktorom si kladie otázku, ako sa dostať do tela a mysle iného umeleckého diela, a odhaliť tým aj jeho podstatu.

Ďalšia z noviniek sa týka sprievodného programu – súčasťou festivalu bude nočná cesta lesom zakončená táborákom pri ohni so živou hudbou. Mimo nej možno v sprievodnom programe nájsť prednášku Tomáša Galierika o filmových miestach na Slovensku, diskusiu o tom, ako si vytvoriť k Slovensku ozajstný vzťah, o tom, čo máme v našej krajine radi, a ako sa dá vlastenectvo uchopiť otvorene a moderne, diskusiu o žánri roadmovie, tradičnú bezcieľnu prechádzku, ako aj diskusiu s názvom Cesta von, ktorú organizuje Živena, najstarší ženský spolok na Slovensku, spolu s Národnou linkou pre ženy zažívajúce násilie.

Hlavnou postavou Detských 4 živlov, festivalovej sekcie venovanej rodinám s deťmi, bude český filmár Karel Zeman. Okrem projekcií jeho dvoch filmov – Cesta do praveku a Ukradnutá vzducholoď, bude Zemanovi venovaná aj jedna z dvoch tvorivých dielní, ktoré Detské 4 živly pripravili. Deti od 5 rokov sa v nej pod vedením lektoriek môžu zoznámiť s filmovými „kúzlami“, ktoré legendárny tvorca využíval. Druhá tvorivá dielňa bude venovaná rôznym formám animačných techník a deti si z nej budú môcť na pamiatku odniesť vlastnoručne vyrobené predmety.

Poslednou novinkou je Polnočné prekvapenie, ktoré by sa malo odohrať v noci zo štvrtka na piatok. „Výber filmu na toto premietanie je tajomstvom aj pre niektorých členov štábu a dokonca aj dramaturgov,“ uvádza sa v programe.

Informácie o kompletnom programe a akreditáciách nájdete na webstránke www.4zivly.sk .

Atmosféra na festivale 4 živly. FOTO: 4 živly

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Anora (r. Sean Baker) / Zdroj: CinemArt SK

recenzia Anora

Dvadsaťtriročná Ani tvrdo pracuje. Z náročných nočných zmien chodí domov nadránom. Náročné sú preto, lebo nikdy nevie, s kým večer skončí zavretá v izbe. Komunikácia so zákazníkmi nie je ideálna, no Ani nosí na perách široký úsmev. Ako sexuálna pracovníčka nemá na výber. V klube stretáva zábavného a bohatého Ivana, moderného princa s luxusným domom a zmyslom pre utrácanie, ktorý využije jej služby a čoskoro jej už sľubuje snubný prsteň. Do idylky vstúpia Ivanovi ruskí rodičia – zo svadby vôbec nie sú nadšení. V Kine Lumière zavládla po premietaní filmu Anora zvláštna atmosféra; diváci narodení po roku 1990 žasli, no generácia starších pohoršene krútila hlavou nad prvou polovicou filmu. Veď to je porno! Samý sex! Po ťaživej súdnej dráme Anatómia pádu, ktorá v Cannes zvíťazila vlani, sa pozabudlo na to, že divák sa pri sledovaní držiteľa Zlatej palmy môže aj baviť. A práve o očakávaniach je aj snímka Anora. Príbeh šikovne pracuje s vyvracaním predsudkov zaužívaných voči sexuálnym pracovníčkam, mužom, Rusom. Aj spoločníčka môže mať svoje potreby. V tomto prípade rýchlo uverí, že splynutie nie dvoch duší, ale finančných prevodov nemá dátum exspirácie a bude si naďalej žiť ako v rozprávke. Herečka Mikey Madison predstavuje dve tváre hrdinky – nebojácnu, silnú a bojovnú, a potom tú reálnu Ani, ktorá pod tvrdou škrupinkou predsa len dúfa...
Záber z filmu Všetci ľudia budú bratia. FOTO: Film Expanded

35 rokov od Nežnej: Úlohou umenia je konfrontovať aj ostalgiu. Sme schopní ďalšej revolúcie?

Pri pohľade na súčasnú rozháranú spoločnosť si viac ako kedykoľvek predtým musíme uvedomovať, aká krehká je demokracia, ktorú sme si vybojovali v Novembri 1989. Pri rozpade Československa si ľudia pri moci demokraciu takpovediac bratsky rozdelili, nechajúc plebsu nádej, že keď tu je, bude aj fungovať. Príbeh revolúcie sa odvtedy skloňuje podľa toho, ako ju kto cíti. Pozreli sme sa, čo dnes jej odkaz vyvoláva v mysliach tých, čo ju vidia filmovým okom. „Je mi to úplne jedno. Prečo? Lebo. Veď je to tu úbohé. Všetko zdraželo. Predtým tu bolo lepšie.“ Známe frázy? Bohužiaľ. Už pred tridsiatimi rokmi takto odpovedali mladí respondenti vo filmovom dokumente Dušana Hanáka Papierové hlavy na otázku, ako vnímajú svoju krajinu. Len pár rokov po páde komunizmu sa o stave svojej krajiny vyjadrovali, akoby ani neboli jej súčasťou. Časy pred Novembrom 1989 si ako neplnoleté deti nemuseli vôbec pamätať, o to zarážajúcejšie sú aj dnes vtedajšie reakcie, neadekvátne pocitu vybojovanej slobody, ktorý medzitým mohli sprostredkovať dospelí a škola. Rodičia tých mladých ľudí do pádu železnej opony síce slobodu nepoznali, no už mohli začať chápať, že kedykoľvek sa človek sám rozhodne, môže byť tvorcom svojho osudu. A že práve to je ten fantastický pocit, ktorý im historická chvíľa priniesla. Tridsaťpäť rokov po Nežnej revolúcii...
Ladislav Snopko na Brízgalkách. FOTO: Archív Ladislava Snopka

Ladislav Snopko: Nežná revolúcia sa atmosférou vyrovná jedinečnému rockovému koncertu

Čo považujete za najsilnejšiu motiváciu tohto filmu? Robiť film v hlavnej úlohe s hudbou revolúcie je pre mňa celkom prirodzené. Vyplynulo to akosi automaticky z toho, že keď prebiehal November '89, chopil som sa dramaturgie hudobných vstupov na Námestí SNP a vzápätí aj konceptu obrovského projektu, ktorý sme robili spolu s Martinom Bútorom a volal sa Ahoj, Európa! Spomínate si? Jasné. To bolo doslova napínanie hraníc, kam až môžeme slobodne zájsť. Bol to nadšený Martin Bútora, ktorý vymyslel, aby sme sa išli pozrieť na našu krajinu spoza ostnatých drôtov železnej opony. A vy ste to hneď spojili s hudbou? Navrhol som koncept, ktorý spočíval v tom, že medzi hradom Devín a hainburským brehom Dunaja vyložíme na remorkér dve sady zvukových aparatúr, jednu otočenú smerom do Československa, druhú do Rakúska. A uprostred nich bude sedieť a hrať Karel Kryl, legenda šesťdesiateho ôsmeho roku a redaktor Slobodnej Európy. Jeho účasť mala, samozrejme, viaceré konotácie – Kryl hral na oba brehy a vytváral akýsi svorník medzi rozpúšťajúcim sa totalitným Východom a otvoreným Západom. Na rakúskom brehu Dunaja boli okrem toho mikrofóny v podobe vojenských vysielačiek prepojené na aparatúru na remorkéri, takže keď Milan Kňažko a Ján Budaj rečnili, ozvučenie šlo cez loď naraz do Rakúska aj do Československa. Čiže loď plnila novú a zásadnú funkciu...
Zobraziť všetky články