Áčko 2025 ceny Neznáme miesto. Tvorkyne filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko
Písmo: A- | A+

Intímny príbeh o hľadaní toho, čo znamená ,domovʻ, a o snahe nájsť svoje miesto vo svete, ktorý sa často zdá nepochopiteľný“ sa stal víťazom Festivalu študentských filmov Áčko 2025. Snímka Neznáme miesto, ktorú ako svoju bakalársku prácu na FTF VŠMU nakrútila Hannah Dale, zvíťazila celkovo v štyroch kategóriách. Odniesla si ceny za najlepší film (výkonná producentka Juliana Stračinová), réžiu hraného filmu, scenár (Hannah Dale) a strih (Melisa Danisová).

Veľmi si vážim každého člena štábu, za to, s akou vášňou a zápalom pristupovali k tvorbe a najviac ďakujem Hannah za jej odvahu a silu týmto spôsobom vyrozprávať svoj osobný príbeh.“ povedala pri preberaní hlavnej ceny výkonná producentka filmu Neznáme miesto Juliana Stračinová. „Je to príbeh o túžbe byť akceptovaný, o láske, o odvahe definovať vlastné presvedčenie a o tom, ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorá prichádza, keď človeka zradia ľudia, ktorí by mu mali byť najbližší,“ uvádza festivalový katalóg.

Hannah Dale zvíťazila na Áčku aj vlani. Jej snímka Tak zajtra si vtedy odniesla ceny za najlepší film a réžiu. Okrem toho neskôr získala nomináciu na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko
Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko

Slovenská noc dlhých nožov

Cenu za najlepší dokumentárny film získala na 29. ročníku festivalu Áčko filmová reportáž Mateja Mikloša 30 rokov, 7 dní. Prostredníctvom divadelného predstavenia sa v nej vracia k povestnej slovenskej noci dlhých nožov. Nastala po prvých slovenských parlamentných voľbách v ére samostatnosti. Počas nej sa v novembri 1994 na ustanovujúcej schôdzi NR SR povolebná koalícia HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom chopila moci pod heslom „víťaz berie všetko“. Film si kladie otázky, kde je hranica medzi politikou a divadlom a rovnako sa pýta: kedy to s touto krajinou začalo ísť z kopca?

Cenu za najlepší animovaný film 29. Festivalu študentských filmov Áčko si odniesla krátka dráma Betónový muž Marianny Lipárovej. Rozpráva príbeh muža, ktorého v parku niečo posadne, vyzlečie sa a vystúpi na fontánu, aby sa stal sochou. „Film spracováva tému náhleho vývoja tejto posadnutosti, ktorá má nenávratný dopad na mužovu rodinu a muža samotného. Môžeme si už len položiť otázku, prečo to spravil?

Dve ceny pre Muchu aj film Rebeky Bizubovej

Mucha režisérky a scenáristky Kristíny Fačkovcovej si z festivalu Áčko 2025 odniesla dve ocenenia. Okrem Diváckej ceny aj cenu za najlepšie vizuálne efekty (Peter Kňazík). Protagonistom krátkej hranej snímky je tichý študent biológie Albert, ktorý má netradičné nápady a stretáva sa s nepochopením a výsmechom. Čo keď sa mu však jeden z jeho experimentov podarí?

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko
Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko

Rovnako dve ceny si z Áčka odniesol krátky hraný film oscarovej režisérky Rebeky Bizubovej 315 a ja. Publikum vovedie do sveta osamelého hotelového strážnika a tajomnej návštevníčky hotela. Film získal ceny v kategóriách kamera (Tereza Havadejová) a zvuk (Daniel Valovič). Najlepši hudbu má podľa poroty hraný film Adama Sarika Nerozhodca. Skomponoval ju Lukáš Krajčík, ktorý sa okrem iného podpísal aj pod hudbu k filmu Neznáme miesto.

O víťazných snímkach rozhodovala tzv. Veľká porota. Tento rok v nej zasadli režisér a producent Ján Oparty, strihač Richard Chomo, producentka Agata Novinski, kameraman Lukáš Teren, hudobník a moderátor Pavol Hubinák, režisér a scenárista Jaroslav Rihák a absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Karin Kissová. Festival organizujú študenti Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Áčko Pitch Award

Počas 29. ročníka festivalu sa prvýkrát konalo aj súťažné Áčko Pitch Fórum. Hlavnú cenu podporenú televíziou Markíza získali režisérka Anna Ahaliieva a výkonná producentka Valéria Lagoszová za projekt 9 mesiacov. Ide o príbeh dvoch súrodencov, ktorých rozdelila vojna na Ukrajine. Druhú cenu udelili dokumentárnemu projektu Radeka Ševčíka 66852 / Reimagined. Cenu podporilo fórum Bratislava Industry Days a víťaz získal možnosť prezentovať svoj projekt na industry platforme MFF Febiofest Bratislava.

Autor:

Tvorkyne víťazného filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články