Áčko 2025 ceny Neznáme miesto. Tvorkyne filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko
Písmo: A- | A+

„Intímny príbeh o hľadaní toho, čo znamená ,domovʻ, a o snahe nájsť svoje miesto vo svete, ktorý sa často zdá nepochopiteľný“ sa stal víťazom Festivalu študentských filmov Áčko 2025. Snímka Neznáme miesto, ktorú ako svoju bakalársku prácu na FTF VŠMU nakrútila Hannah Dale, zvíťazila celkovo v štyroch kategóriách. Odniesla si ceny za najlepší film (výkonná producentka Juliana Stračinová), réžiu hraného filmu, scenár (Hannah Dale) a strih (Melisa Danisová).

„Veľmi si vážim každého člena štábu, za to, s akou vášňou a zápalom pristupovali k tvorbe a najviac ďakujem Hannah za jej odvahu a silu týmto spôsobom vyrozprávať svoj osobný príbeh.“ povedala pri preberaní hlavnej ceny výkonná producentka filmu Neznáme miesto Juliana Stračinová. „Je to príbeh o túžbe byť akceptovaný, o láske, o odvahe definovať vlastné presvedčenie a o tom, ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorá prichádza, keď človeka zradia ľudia, ktorí by mu mali byť najbližší,“ uvádza festivalový katalóg.

Hannah Dale zvíťazila na Áčku aj vlani. Jej snímka Tak zajtra si vtedy odniesla ceny za najlepší film a réžiu. Okrem toho neskôr získala nomináciu na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko
Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko

Slovenská noc dlhých nožov

Cenu za najlepší dokumentárny film získala na 29. ročníku festivalu Áčko filmová reportáž Mateja Mikloša 30 rokov, 7 dní. Prostredníctvom divadelného predstavenia sa v nej vracia k povestnej slovenskej noci dlhých nožov. Nastala po prvých slovenských parlamentných voľbách v ére samostatnosti. Počas nej sa v novembri 1994 na ustanovujúcej schôdzi NR SR povolebná koalícia HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom chopila moci pod heslom „víťaz berie všetko“. Film si kladie otázky, kde je hranica medzi politikou a divadlom a rovnako sa pýta: kedy to s touto krajinou začalo ísť z kopca?

Cenu za najlepší animovaný film 29. Festivalu študentských filmov Áčko si odniesla krátka dráma Betónový muž Marianny Lipárovej. Rozpráva príbeh muža, ktorého v parku niečo posadne, vyzlečie sa a vystúpi na fontánu, aby sa stal sochou. „Film spracováva tému náhleho vývoja tejto posadnutosti, ktorá má nenávratný dopad na mužovu rodinu a muža samotného. Môžeme si už len položiť otázku, prečo to spravil?“

Dve ceny pre Muchu aj film Rebeky Bizubovej

Mucha režisérky a scenáristky Kristíny Fačkovcovej si z festivalu Áčko 2025 odniesla dve ocenenia. Okrem Diváckej ceny aj cenu za najlepšie vizuálne efekty (Peter Kňazík). Protagonistom krátkej hranej snímky je tichý študent biológie Albert, ktorý má netradičné nápady a stretáva sa s nepochopením a výsmechom. Čo keď sa mu však jeden z jeho experimentov podarí?

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko
Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko

Rovnako dve ceny si z Áčka odniesol krátky hraný film oscarovej režisérky Rebeky Bizubovej 315 a ja. Publikum vovedie do sveta osamelého hotelového strážnika a tajomnej návštevníčky hotela. Film získal ceny v kategóriách kamera (Tereza Havadejová) a zvuk (Daniel Valovič). Najlepši hudbu má podľa poroty hraný film Adama Sarika Nerozhodca. Skomponoval ju Lukáš Krajčík, ktorý sa okrem iného podpísal aj pod hudbu k filmu Neznáme miesto.

O víťazných snímkach rozhodovala tzv. Veľká porota. Tento rok v nej zasadli režisér a producent Ján Oparty, strihač Richard Chomo, producentka Agata Novinski, kameraman Lukáš Teren, hudobník a moderátor Pavol Hubinák, režisér a scenárista Jaroslav Rihák a absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Karin Kissová. Festival organizujú študenti Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Áčko Pitch Award

Počas 29. ročníka festivalu sa prvýkrát konalo aj súťažné Áčko Pitch Fórum. Hlavnú cenu podporenú televíziou Markíza získali režisérka Anna Ahaliieva a výkonná producentka Valéria Lagoszová za projekt 9 mesiacov. Ide o príbeh dvoch súrodencov, ktorých rozdelila vojna na Ukrajine. Druhú cenu udelili dokumentárnemu projektu Radeka Ševčíka 66852 / Reimagined. Cenu podporilo fórum Bratislava Industry Days a víťaz získal možnosť prezentovať svoj projekt na industry platforme MFF Febiofest Bratislava.

Autor:

Tvorkyne víťazného filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články