Áčko 2025 ceny Neznáme miesto. Tvorkyne filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko
Písmo: A- | A+

„Intímny príbeh o hľadaní toho, čo znamená ,domovʻ, a o snahe nájsť svoje miesto vo svete, ktorý sa často zdá nepochopiteľný“ sa stal víťazom Festivalu študentských filmov Áčko 2025. Snímka Neznáme miesto, ktorú ako svoju bakalársku prácu na FTF VŠMU nakrútila Hannah Dale, zvíťazila celkovo v štyroch kategóriách. Odniesla si ceny za najlepší film (výkonná producentka Juliana Stračinová), réžiu hraného filmu, scenár (Hannah Dale) a strih (Melisa Danisová).

„Veľmi si vážim každého člena štábu, za to, s akou vášňou a zápalom pristupovali k tvorbe a najviac ďakujem Hannah za jej odvahu a silu týmto spôsobom vyrozprávať svoj osobný príbeh.“ povedala pri preberaní hlavnej ceny výkonná producentka filmu Neznáme miesto Juliana Stračinová. „Je to príbeh o túžbe byť akceptovaný, o láske, o odvahe definovať vlastné presvedčenie a o tom, ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorá prichádza, keď človeka zradia ľudia, ktorí by mu mali byť najbližší,“ uvádza festivalový katalóg.

Hannah Dale zvíťazila na Áčku aj vlani. Jej snímka Tak zajtra si vtedy odniesla ceny za najlepší film a réžiu. Okrem toho neskôr získala nomináciu na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko
Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko

Slovenská noc dlhých nožov

Cenu za najlepší dokumentárny film získala na 29. ročníku festivalu Áčko filmová reportáž Mateja Mikloša 30 rokov, 7 dní. Prostredníctvom divadelného predstavenia sa v nej vracia k povestnej slovenskej noci dlhých nožov. Nastala po prvých slovenských parlamentných voľbách v ére samostatnosti. Počas nej sa v novembri 1994 na ustanovujúcej schôdzi NR SR povolebná koalícia HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom chopila moci pod heslom „víťaz berie všetko“. Film si kladie otázky, kde je hranica medzi politikou a divadlom a rovnako sa pýta: kedy to s touto krajinou začalo ísť z kopca?

Cenu za najlepší animovaný film 29. Festivalu študentských filmov Áčko si odniesla krátka dráma Betónový muž Marianny Lipárovej. Rozpráva príbeh muža, ktorého v parku niečo posadne, vyzlečie sa a vystúpi na fontánu, aby sa stal sochou. „Film spracováva tému náhleho vývoja tejto posadnutosti, ktorá má nenávratný dopad na mužovu rodinu a muža samotného. Môžeme si už len položiť otázku, prečo to spravil?“

Dve ceny pre Muchu aj film Rebeky Bizubovej

Mucha režisérky a scenáristky Kristíny Fačkovcovej si z festivalu Áčko 2025 odniesla dve ocenenia. Okrem Diváckej ceny aj cenu za najlepšie vizuálne efekty (Peter Kňazík). Protagonistom krátkej hranej snímky je tichý študent biológie Albert, ktorý má netradičné nápady a stretáva sa s nepochopením a výsmechom. Čo keď sa mu však jeden z jeho experimentov podarí?

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko
Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko

Rovnako dve ceny si z Áčka odniesol krátky hraný film oscarovej režisérky Rebeky Bizubovej 315 a ja. Publikum vovedie do sveta osamelého hotelového strážnika a tajomnej návštevníčky hotela. Film získal ceny v kategóriách kamera (Tereza Havadejová) a zvuk (Daniel Valovič). Najlepši hudbu má podľa poroty hraný film Adama Sarika Nerozhodca. Skomponoval ju Lukáš Krajčík, ktorý sa okrem iného podpísal aj pod hudbu k filmu Neznáme miesto.

O víťazných snímkach rozhodovala tzv. Veľká porota. Tento rok v nej zasadli režisér a producent Ján Oparty, strihač Richard Chomo, producentka Agata Novinski, kameraman Lukáš Teren, hudobník a moderátor Pavol Hubinák, režisér a scenárista Jaroslav Rihák a absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Karin Kissová. Festival organizujú študenti Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Áčko Pitch Award

Počas 29. ročníka festivalu sa prvýkrát konalo aj súťažné Áčko Pitch Fórum. Hlavnú cenu podporenú televíziou Markíza získali režisérka Anna Ahaliieva a výkonná producentka Valéria Lagoszová za projekt 9 mesiacov. Ide o príbeh dvoch súrodencov, ktorých rozdelila vojna na Ukrajine. Druhú cenu udelili dokumentárnemu projektu Radeka Ševčíka 66852 / Reimagined. Cenu podporilo fórum Bratislava Industry Days a víťaz získal možnosť prezentovať svoj projekt na industry platforme MFF Febiofest Bratislava.

Autor:

Tvorkyne víťazného filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články