Áčko 2025 ceny Neznáme miesto. Tvorkyne filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko
Písmo: A- | A+

„Intímny príbeh o hľadaní toho, čo znamená ,domovʻ, a o snahe nájsť svoje miesto vo svete, ktorý sa často zdá nepochopiteľný“ sa stal víťazom Festivalu študentských filmov Áčko 2025. Snímka Neznáme miesto, ktorú ako svoju bakalársku prácu na FTF VŠMU nakrútila Hannah Dale, zvíťazila celkovo v štyroch kategóriách. Odniesla si ceny za najlepší film (výkonná producentka Juliana Stračinová), réžiu hraného filmu, scenár (Hannah Dale) a strih (Melisa Danisová).

„Veľmi si vážim každého člena štábu, za to, s akou vášňou a zápalom pristupovali k tvorbe a najviac ďakujem Hannah za jej odvahu a silu týmto spôsobom vyrozprávať svoj osobný príbeh.“ povedala pri preberaní hlavnej ceny výkonná producentka filmu Neznáme miesto Juliana Stračinová. „Je to príbeh o túžbe byť akceptovaný, o láske, o odvahe definovať vlastné presvedčenie a o tom, ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorá prichádza, keď človeka zradia ľudia, ktorí by mu mali byť najbližší,“ uvádza festivalový katalóg.

Hannah Dale zvíťazila na Áčku aj vlani. Jej snímka Tak zajtra si vtedy odniesla ceny za najlepší film a réžiu. Okrem toho neskôr získala nomináciu na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko
Tvorcovia a tvorkyne s oceneniam, ktoré získali na festivale Áčko. Foto: Áčko

Slovenská noc dlhých nožov

Cenu za najlepší dokumentárny film získala na 29. ročníku festivalu Áčko filmová reportáž Mateja Mikloša 30 rokov, 7 dní. Prostredníctvom divadelného predstavenia sa v nej vracia k povestnej slovenskej noci dlhých nožov. Nastala po prvých slovenských parlamentných voľbách v ére samostatnosti. Počas nej sa v novembri 1994 na ustanovujúcej schôdzi NR SR povolebná koalícia HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom chopila moci pod heslom „víťaz berie všetko“. Film si kladie otázky, kde je hranica medzi politikou a divadlom a rovnako sa pýta: kedy to s touto krajinou začalo ísť z kopca?

Cenu za najlepší animovaný film 29. Festivalu študentských filmov Áčko si odniesla krátka dráma Betónový muž Marianny Lipárovej. Rozpráva príbeh muža, ktorého v parku niečo posadne, vyzlečie sa a vystúpi na fontánu, aby sa stal sochou. „Film spracováva tému náhleho vývoja tejto posadnutosti, ktorá má nenávratný dopad na mužovu rodinu a muža samotného. Môžeme si už len položiť otázku, prečo to spravil?“

Dve ceny pre Muchu aj film Rebeky Bizubovej

Mucha režisérky a scenáristky Kristíny Fačkovcovej si z festivalu Áčko 2025 odniesla dve ocenenia. Okrem Diváckej ceny aj cenu za najlepšie vizuálne efekty (Peter Kňazík). Protagonistom krátkej hranej snímky je tichý študent biológie Albert, ktorý má netradičné nápady a stretáva sa s nepochopením a výsmechom. Čo keď sa mu však jeden z jeho experimentov podarí?

Áčko 2025 ceny Neznáme miesto Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko
Tvorcovia filmu Mucha – režisérka Kristína Fačkovcová a Peter Kňazík (vizuálne efekty). Foto: Áčko

Rovnako dve ceny si z Áčka odniesol krátky hraný film oscarovej režisérky Rebeky Bizubovej 315 a ja. Publikum vovedie do sveta osamelého hotelového strážnika a tajomnej návštevníčky hotela. Film získal ceny v kategóriách kamera (Tereza Havadejová) a zvuk (Daniel Valovič). Najlepši hudbu má podľa poroty hraný film Adama Sarika Nerozhodca. Skomponoval ju Lukáš Krajčík, ktorý sa okrem iného podpísal aj pod hudbu k filmu Neznáme miesto.

O víťazných snímkach rozhodovala tzv. Veľká porota. Tento rok v nej zasadli režisér a producent Ján Oparty, strihač Richard Chomo, producentka Agata Novinski, kameraman Lukáš Teren, hudobník a moderátor Pavol Hubinák, režisér a scenárista Jaroslav Rihák a absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Karin Kissová. Festival organizujú študenti Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Áčko Pitch Award

Počas 29. ročníka festivalu sa prvýkrát konalo aj súťažné Áčko Pitch Fórum. Hlavnú cenu podporenú televíziou Markíza získali režisérka Anna Ahaliieva a výkonná producentka Valéria Lagoszová za projekt 9 mesiacov. Ide o príbeh dvoch súrodencov, ktorých rozdelila vojna na Ukrajine. Druhú cenu udelili dokumentárnemu projektu Radeka Ševčíka 66852 / Reimagined. Cenu podporilo fórum Bratislava Industry Days a víťaz získal možnosť prezentovať svoj projekt na industry platforme MFF Febiofest Bratislava.

Autor:

Tvorkyne víťazného filmu Neznáme miesto – strihačka Melisa Danisová, výkonná producentka Juliana Stračinová a režisérka Hannah Dale. Foto: Áčko

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články